Farby Ilulissatu

Mesto ma zhruba 5000 obyvatelov a jeho ladovcovy fjord je zapisany vo svetovom dedicstve Unesco. Zivot je tam neskutocne pomaly, ludia neriesia a ked uz tak vsetko s kludom. Obyvatelia ziju vo farebnych drevenych domcekoch, pokrytych zvacsa lepenkou. Drevo musia dovazat, pretoze v celom Illulisate nenajdete stromcek, ktory je vyssi nez vase kolena. Elektriku a vodu prepravuju po povrchu z dovodu, ze krajina je z velkej casti kamenista a tak ked sa prechadzate mestom, casto musite prekracovat kable a zelezne rury. Nastastie ploty tiez neriesia takze chodite po ich pozemkoch a nikto vam nic nepovie (teda az na jednu pani, pred ktorej domom som stal njeaku tu dobu fotakom a snazil si najst idealnu kompoziciu haha) 



Velkou zaujimavostou bola pre mna doprava a celkove dopravne spojenie. Ak sa chcete dostat z jedneho mesta do ineho, musite pouzit letecku, alebo lodnu dopravu (resp mozete ist peso cez baziny a skaly). V samotnom Ilulissate, kde sme stravili tieto 2 tyzdne sa da prepravovat len v ramci mesta a aj napriek tomu tam tych aut bolo neurekom. (dokonca aj taxikov a elektromobilov). 



Ceny v potravinach su tam naozaj neuveritelne, pretoze vsetko zacina zhruba na 3-4€ (ci uz si kupite chleba, maslo alebo jogurt). Pivo 4dcl stoji v restauracii 10€ co je taky skandinavsky standard. Horsie je ze dost casto je aj dost hnusne.. Na oplatku si potom kupite tretinkoveho Carlsberga v potravinach za 3€ ale pozor len cez tyzdne inak je zakaz predaja alkoholu. Ten plati aj po 8 hodine vecer ale zjavne nie na domacich