Fotené zhora z feraty/kletersteig-u na najkrajšiu dolinu akú som osobne kedy v živote videl. Jej opis je uvedený nižšie a nebude sa týkať fotky, ale úseku/častí doliny, ktoré tu nie sú vidno. To pre tých, ktorých fotka zaujala a ktorí majú popisy radi ;-)
Kto má naviac záujem, nájde nižšie aj popis samotnej foto.
1) OPIS DOLINY... Keď sme do nej prvý krát dole autom vošli, spadla mi sánka v nemom úžase. Dolina mi pripomína svojou šírkou a touto vysokou skalnou stenou na ktorej stojíme Yellowstonský národný park v USA.
Táto stena na ktorej stojíme, sa tiahne v tejto výške po celom boku doliny a to nie je všetko, na viacerých miestach z nej až zhora nadol, z výšky, padá viac vodopádov... a keď do nej vôjdete, otvorí sa Vám v celej svojej nádhere a vy uvidíte prvý najvätší vodopád ako Auru nad dedinským kostolíkom, stojacím pred vami...
Celkom hore v oblakoch, sa nad záverom doliny čnejú v zime, lete tri večne biele vrcholy švajčiarskych Bernských Álp, ich patróni či ikony, ich tri hlavné symboly. Zľava všetkým horolezcom známy Eiger, v strede dominuje Monch a nakoniec vpravo Jungfrau, ktoré sú všetky tu z tohto pohľadu do doliny mne práve za chrbtom. V tejto doline často oddychoval a dovolenkoval aj Johan Wolfgang Goethe a je podľa neho pokrstené aj jedno miestne víno.
2) POPIS FOTKY ... čo za laná a stúpačky sú vpredu? V závere tejto doliny kde stojím, priaznivci adrenalínovej turistiky nainštalovali jednu z technicky najzaujímavejších ferát (FERATA z taliančiny) / kletersteigov (KLETERSTEIG v nemčine). To sú trvalo zaistené "železné" horské turistické trasy v už horolezeckom teréne, ktoré umožňujú aby ich zvládol aj nehorolezec, zvládajúci pocit veľkej hĺbky a výšky. Stačí mu horolezecký istiaci popruh, ktorý má na sebe a ktorým je stále prepojený (istený) cez dva krátke textilné horolezecké laná na vodiace, istiace železné lano vedúce popri trase. Táto vyfotená feratka nie je náročná technicky ani kondične, trvá len 2 hod, ale je na nej nainštalované všetko možné, čo sa na feratách dá nájsť. Začínate prechodom ponad hlbokú roklinu cez dlhánsky, visiaci a hompáľajúci sa lanový mostík "Nepalbrucke", pokračujete traverzom po lesnatom teréne s lanom po boku, prechádzate (posúvate sa) ponad ďalšie dva rokliny s vodopádmi vzduchom - po jednom priečne napnutom lane (s 2 lanami po bokoch vyššie pre ruky na udržanie rovnováhy) a dôjdete k týmto stupačkám, vedúcim odtiaľ kde fotím na bok kolmej vysokánskej skalnej steny pred nami, túto stenu následne po stupačkách ako na fotke traverzujete bokom a súčasne stúpate až na vrchol steny, kde trasa končí v malebnom miestnom turistickom stredisku. Úžasný zážitok... na porovnanie si napr. predstavte dole v tej dedinke na fotke kostolík, že v ňom stojíte len hore na veži, veď už z veže sa zvykne človeku zdať že je vysoko... ;-)
Dodávam k doplneniu predstavivosti a pre naše podmienky, že FERATOU/KLETERSTEIGOM by sme mohli nazvať aj úseky u nás s lanami, rebríkmi a stúpačkami. Napr. v Slovenskom raji (tiesňavy a prielom Hornádu), vo Vysokých Tatrách Priečne sedlo (prechod z Téryho na Zbojnícku chatu), alebo v Roháčoch pri výstupe/prechode na Ostrý Roháč atď.
3) TECHNICKÝ POPIS... ide o panorámu z cca 3 foto poukladaných nad sebou, fotil som udýchaný z ruky, už skoro v šere podvečer, preto obloha bola pri takto ako vidíme exponovanej doline celkom biela. Už stred foto som musel exponovať osobitne lebo celkom bledol a nakoniec samozrejme osobitne exponovať nebo. Keď bolo exponované nebo správne, tak ako ho vidíte na obraze, všetko chrbtom k nebu ako zdroju svetla už bolo skoro čierne, viď výklenok hore v stene vľavo a dole dolina nemala k tomu ďaleko. Bolo to dosť pracné skladať tie expozície, išlo oveľmi veľký rozsah svetla a tak to trochu vidno na TK. Som preto šťastný že sa to podarilo vôbec takto.
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstaršíchTož môj od škrabancov už nevidno, nosím ho neustále zo sebou, skoro všade ;-)
Ver že tie skaly sú ľahšie ako mostík, aspoň v klzkom počasí. Ak človek nemá vyslovene fóbiu z výšky, aj ako neskúsený si veľmi rýchlo zvykne a uspokojí sa, že ide o úplne bezpečný pohyb, kde začne rýchlo dôverovať isteniu dvomi pevnými krátkymi lanami ktoré má napevno na popruhoch upevnených na sebe a na vodiacom lane popri trase.
akurát každou podobnou prechádzkou mi pribúdajú škrabance na foťáku :-(
Aj teraz ma to ťahá :))Super záber.
Časom sná´d pridám fotky aj z lán a visiaceho mosta. Celé Dolomity v taliansku, čo má pofotené na panorámach Marian Matta sú prešpikované feratami.
Kamaráta ktorý rád chodí na túry, ale toto mu ´nevoňalo´ a bál sa toho, som takto nenápadne posmelil. Po dvoch feratách je do toho taký blázon, že si už nakúpil istiace postroje. Strach v tomto prípade je iba intuitívny, ale nie opodstatnený, nejde o žiadne riziko. Istiace prvky sú v pevných a kvalitných častiach horniny a teda ak si k nim stále ´priviazaná´, nemôže sa ti nič stať. Po jednom takom zážitku človek zistí že to je oveľa bezpečnejšie ako obyčajný Prielom Hornádu v Slovenskom raji, lebo u nás sa na takýchto miestach nikto nepripútava, kdežto tam áno. To pripútanie ti začne dávať pocit istoty a o krátky čas sa strach pominie.
vyzera to uplne uzasne