Jungle single trail

Úžasná večerná atmosféra v džungli. Široko ďaleko kam len oko dovidí sama zeleň... Pri chodníku stojí len jediná polorozpadnutá drevenná chatrč, vedľa ktorej starý dedko trpezlivo zbiera kvety vo svojej záhradke. A tu prichádzam ja, možno prvý beloch ktorého deduško vo svojom živote videl, tlačiac pokazený bicykel a skrvavený sa ho rukami nohami pýtam koľko kilometrov je to do najbližšej civilizácie. Dedko na mňa civí, úplne bez pohnutia ako na nejaký prízrak. Ja hľadím na neho...5 sekúnd. Nič...10 sekúnd. Stále Nič, ani náznak pohybu...po možno 15 sekundách, ale zdalo sa mi že medzitým ubehla celá večnosť, dedko, stále na mňa civiac, pomaličky zdvíha pravú ruku a ukazuje mi 4 zošuverené prsty. Super! Posilnený touto optimistickou správou ďakujem dedkovi a za hlasitého revu opíc ozývajúceho sa zo všetkých stromov naokolo( ktorý podľa mňa symbolizoval blížiacu sa noc... alebo dosť možne aj hocičo iné) sa vyberám ďalej do džungle. Snažím sa nevnímať údery bleskov ktoré počuť v diaľke a vychutnávam si túto úžasnú, neopakovateľnú chvíľku...