Clona: | 9.5 |
---|---|
Expozícia: | 1/125.00 sec |
ISO: | 100 |
Fotoaparát: | Pentax K20D |
Ohnisko: | 10 mm |
Pridané: | 2016-06-10 07:50:32 | Na kritiku: | 2016-06-10 07:50:59 | Miesto: | BA | Témy: | čierno-biela fotografia, experiment, infrafotografia |
---|---|
Albumy: | 1 |
pohľad z okna ☺
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstaršíchhttps://hiking.sk/hk/ga/51809/zakaz_vstupu.html?ref=mapa a v diskusii pod fotkou som sa dozvedel,že je noha čiastočne odhnitá,takže je tam už pri silnom vetre riziko a väčšom počte ľudí na rozhľadni..
pol roka dozadu, ma po dlhom predlhom prehováraní presvedčili, že poď ideme na kamzík do reštiky, nepýtal som sa presne kde tam tá reštika je, myslel som, že v tej spodnej tretine veže, keď som nastúpil do výťahu a ten išiel a išiel, pozriem lepšie na mapku vo výťahu a pochopil som kam to jede ... no ten pohľad bol síce asi tak pol sekundy fantastický /do smrti nezabudnem /, ale potom sa začala celá tá veža kývať zo strany na stranu, silno som sa držal o rám dverí výťahu, ktorý mi medzitým stihol odísť a čakal som potom na neho tuším celú večnosť, ale ten pocit keď som prišiel konečne dole bol neskutočný, všetko vo mne pulzovalo, endorfíny ma fackovali, bolo mi tak skvele ako mi už dlho na zemi nebolo
to bol asi môj posledný pokus ísť na nejakú výškovú budovu, ale zaujímavé je, že na kraji nejakého brala si posedím a výhľad na hory a doliny si vychutnávam, mne jednoducho asi vadia iba výšky vytvorené ľudskou rukou
pol roka dozadu, ma po dlhom predlhom prehováraní presvedčili, že poď ideme na kamzík do reštiky, nepýtal som sa presne kde tam tá reštika je, myslel som, že v tej spodnej tretine veže, keď som nastúpil do výťahu a ten išiel a išiel, pozriem lepšie na mapku vo výťahu a pochopil som kam to jede ... no ten pohľad bol síce asi tak pol sekundy fantastický /do smrti nezabudnem /, ale potom sa začala celá tá veža kývať zo strany na stranu, silno som sa držal o rám dverí výťahu, ktorý mi medzitým stihol odísť a čakal som potom na neho tuším celú večnosť, ale ten pocit keď som prišiel konečne dole bol neskutočný, všetko vo mne pulzovalo, endorfíny ma fackovali, bolo mi tak skvele ako mi už dlho na zemi nebolo
to bol asi môj posledný pokus ísť na nejakú výškovú budovu, ale zaujímavé je, že na kraji nejakého brala si posedím a výhľad na hory a doliny si vychutnávam, mne jednoducho asi vadia iba výšky vytvorené ľudskou rukou
pol roka dozadu, ma po dlhom predlhom prehováraní presvedčili, že poď ideme na kamzík do reštiky, nepýtal som sa presne kde tam tá reštika je, myslel som, že v tej spodnej tretine veže, keď som nastúpil do výťahu a ten išiel a išiel, pozriem lepšie na mapku vo výťahu a pochopil som kam to jede ... no ten pohľad bol síce asi tak pol sekundy fantastický /do smrti nezabudnem /, ale potom sa začala celá tá veža kývať zo strany na stranu, silno som sa držal o rám dverí výťahu, ktorý mi medzitým stihol odísť a čakal som potom na neho tuším celú večnosť, ale ten pocit keď som prišiel konečne dole bol neskutočný, všetko vo mne pulzovalo, endorfíny ma fackovali, bolo mi tak skvele ako mi už dlho na zemi nebolo
to bol asi môj posledný pokus ísť na nejakú výškovú budovu, ale zaujímavé je, že na kraji nejakého brala si posedím a výhľad na hory a doliny si vychutnávam, mne jednoducho asi vadia iba výšky vytvorené ľudskou rukou
ďakujem