Chladom Prebudený

Všetko to začalo okolo deviatej kedy som sa cestou domov pozrel na oblohu a zbadal som že je jasno, keď som prešiel do tmavšej oblasti bez svetiel, zistil som že je naozaj jasno pretože bol dosť chladný vzduch. Po nejakej práci som sa naobiekal a rozhodoval som sa ešte na poslednú chvíľu kam pôjdem. Pôvodne som chcel ísť k starému mlynu, no keď už som bol pri ňom vôbec som nevedel nájsť vhodnú kompozíciu a aj prístup k nemu mi sťažovala vysoká tráva. Bolo len osem stupňov nad nulou a vonku som nechcel stráviť moc času. Rozhodol som sa, že nebudem špekulovať a zvolím niečo jednoduché. Nakoniec sa tým stala medzera medzi stromami kde som sa snažil Mliečnu cestu umiestniť. Keď som rozložil statív, ponastavoval čas na ovládači, zaostril a vyskúšal odfotiť pár fotografií z náprotivnej strany oblohy sa začali zbiehať mraky. Okamžite som začal fotografovať. Každou sériou fotiek sa mraky blížili, najskôr pohltili Kasiopeju, Cefea a keď už sa blížili k Labuti mne zostávalo dofotiť asi tretinu fotiek. Mraky sa prevalily cez Labuť a pokračovali na Orla, ktorého som chcel mať vo fotografií. Akurát keď som dofotil, mraky začali pohlcovať hviezdu Altair v Orlovi. Neskôr sa zamračila celá obloha, preto som sa rozhodol ísť domov. Cestou späť som nafotil ešte 50 darkov a chladom prebudený som sa vrátil domov. Medzi časom sa oblačnosť začala miestami trhať, no aj kvôli spomínaným ôsmim stupňom som šiel radšej do tepla.