Traja králi

Poniklec "neviemaký" - neviem aký, pretože ak niekto píše, že je to poniklec slovenský alebo poniklec veľkokvetý a pod., nie som presvedčený, či si môže byť úplne istý. Do rastlinného rodu poniklec patrí vyše 25 druhov a ich správne určenie je témou i na učenú dišputu zanietených profesionálov v oblasti botaniky.  Naviac, na jednej lúke môže byť aj viac poddruhov, ktoré vznikli krížením. Niektoré druhy ako poniklec biely majú biele kvety, poniklec černastý zasa tmavofialovú farbu s čiernym nádychom, no najviac rozšírené druhy (poniklec slovenský, poniklec veľkokvetý, poniklec prostredný a pod.) majú typickú modrú farbu s fialovým nádychom.



Kvety poniklecu boli botanicky opísané v 16. storočí. Druhový názov poniklec pochádza od latinského slova pulsare, čiže udierať, zvoniť. Názov dostal pravdepodobne podľa kvetov v tvare zvonov.  Samozrejme, ako kvety boli známe už oveľa skôr. Zasahujú dokonca do gréckej antickej mytológie. Prvé poniklece údajne vznikli zo sĺz bohyne Afrodity, keď oplakávala svojho milenca Adonisa. 



Poniklec je ohrozená a chránená rastlina. V ľudovom liečiteľstve sú recepty na jeho vonkajšie využitie proti ekzémom a reume, ale v liečbe je nahraditeľný aj inými druhmi.



Oveľa raritnejšie vyznieva jeho používanie v stredoveku.  Verilo sa, že je účinný proti moru, resp. aspoň dokáže pomôcť od jeho bolestí. Princíp tzv. liečby bol však založený na priotrávení  pacienta a ten sa potom na nič nesťažoval. Poniklec obsahuje toxíny, ktoré pri vnútornom požití spomalia tep srdca a znížia krvný tlak, až požívateľ odvaru odpadne do bezvedomia, často i do hlbokej kómy.