Vyvanutie

Koho srdce napĺňa múdrosť, ten neoplakáva živého ani mŕtveho. Vedz, hrdina, že ja, ty a títo bojovníci všetci do jedného, od počiatku žijú a žiť budú do konca vekov, lebo Duša, Skutočnosť sa nikdy nenarodila a nemôže nikdy zomrieť.

Nezničiteľný a večný je Život, len pominuteľná, nestála forma môže zahynúť. Len tupé zmysly pripisujú skutočnosť pominuteľnému; múdry sa pozerá nezaujato na veci zmyslov, pláva životom, ale neponorí sa doň. Tak ako si vyzliekame obnosené šaty, tak si aj duša vyzlieka telo a vymení ho za nové. Telo pominie, ale duše sa zbraň nemôže dotknúť, oheň ju nespáli, voda nezadusí, studené a suché vetry jej neuškodia! Je nedeliteľná, praveká, nedotknuteľná, vždy pevná a istá; ale všetko dosahujúca, všetko prestupujúca, nemenná, vždy je sama sebou; hľa, taká je duša, pravá podstata človeka. Prečo teda plačeš, bojovník s oceľovými rukami? Čo sa ti na tom javí smutné? Konaj svoju povinnosť, lebo nič nieje natoľko hodné rodeného bojovníka ako hrdinský boj, ktorý hoc nevyhľadáva, zvedie ho však s cťou a otvorí mu cestu do Nebies!