Je tu stále...

Áno, je to na šťastie ešte stále tak. Hoci si často myslíme, že nie. Vraciame sa do dôb, kedy bola Zem stredom vesmíru, ale bolo by fajn niekedy si pripomenúť kopernikovskiý pohľad na svet, a uvedomiť si, že centrom toho všetkého nie sme my! Sme len zanedbateľnou súčasťou obrovského majestátneho mechanizmu. Prečo sa snažíme povylamovať všetky zuby na tom našom ozubenom koliesku? Je to otazka zrejme nehodná fotoserveru, ale na druhu stranu fotografia je nielen krasne svetlo užasne esteticke zažitky či hlboke emocie. Fotografia je tiež filozofia, fotografia môže obsahovať viac poučných informácii ako knižka a môže byť aj predmetom dlhých diskusií, ktoré prinútia človeka vstúpiť do seba. Zaujímavé je hlavne to, že sa ľudia snažia akoby utiecť do svojho vlastného veľkého sveta, ktorý tvorí internet, mterializmus a peniaze, žijeme pod rúžkom svetelného smogu, s tým, že sme pánmi celého vesmíru. Ako hovorí Hamlet zo shakespearovej hry: "Ó Bože, aj keby si ma zavrel do orechovej škrupinky, bol by som schopný sa považovať za pána celého vesmíru!" Na fotke som preto skúsil pomocou fotografického editora túto orechovú škrupinu odstrániť a pozrieť sa, čo je za ňou... Poviete si možno: "zaujímavý pohľad" kto tam vidí len efektne prifarbené časti sústredných kružníc, toho mi je ľúto... (nezabudni dať PÁČI SA ;)  )

PS ĽUDIA, NELAJKUJTE FOTKY, SKúSTE SA PRI FOTKE ZASTAVIŤ A POROZMÝŠĽAŤ ČO VÁM CHCE POVEDAŤ. Možno niekto chcel práve tou fotkou zúfalo čosi zakričať svetu, no vy ho ako kopa ostatných prehliadnete, odignorujete tú dušu fotky a ako útechu mu dáte malé bezvýznamné "PÁČI SA" Bohu vďaka aspoň za jedného človeka, ktorý sa na fotku pozrie :)