ii...

túto som fotil rok pred tým na kompakta ako tie nasledujúce v sérke...to miesto som mal vyhliadnuté tam na konci sme mali zaparkované auto..jemne som ho retušol ...hlavne kvôli takémuto záberu som si rok potom bral so sebou zrkadlovku..chcel som ich mať aj na ňu....ak by si si náhodou chcel pozrieť....priložil som jednu foto v odpovedi do svojeho komentu.....musíš zísť dole komentovacím vláknom zhruba do stredu či nižšie, veľmi rýchlo ju nájdeš....tam je tiež jeden exminister ako dáva otcovi metááál tuna

www.ephoto.sk/fotogaleria/fotografie/339786/cestou-za-pernikom-iv/

a ešte raz, veľká Vďaka za Tvoje pristavenia.

Začínam... pekná pesnička pána exministra.

vyviezol som ich von z mesta a sídliska na prechádzku..do lesa do hory..do prírody....pán vpravo tam trávil kus životného svojeho času aj po pracovnej stránke....sami sa už skoro nikde nedopravia ...a vidieť ako im to chýba......telka, šporák, nákupné centrum za rohom a štyri steny paneláku.......po ceste domov sa vždy zastavíme v nejakej echtovnej dedinskej krčmičke na polhodku posedíme pri kofolke a pivečku ...taký výletík...od rána do obeda kým nie je úpek....vďaka Ti.

už sa teším na takéto letné chodníky

cesta bola taká dlhšia a rovinatá, tuna za mnou ak bych sa zvrtol apozrel za seba bolo kus cesty čo z horičky prešli - ale taká rovina.....tu úplne vpredu za zátačkou na konci bolo už odparkované auto, toto je posledný úsek....vybral som si ho pre obrázok hlavne z toho dôvodu ako si napísal . Díky Ti.

ste si ma s tými čunnými rohami predstavuvala čooo?.....no ale dobre dobre...som rada že sa smejete.

jeden motko do mňa dobiedzala a furt sa chcel hrať...ale fakt ...no šťastie že sa im v hornej polovici aspoň slnko ako tak na okrajových častiach tela zalízalo..bo by naozaj úplne splynuli....Vďaka Ivo.

tak už jsem dlouho nezasmála

snažila som sa to priblížiť a objasniť..otázočku som pánovi Sveťovi už zodpovedala....budem rada milá pani Kolegyňka keď sa s textíkom oboznámite.

joj pán Sveťo toto bol spočiatku naozaj velikánsky problém....rok som trénovala na zadných stáť aby som prednými mohla aparátik pri pravom očku držať a cez neho sa na krajinku kukať....no, vyše roka to trvalo kým som to pevne ustála a na hubu furt nepadala...a sa pri tom svalovo netriasla ( trénovala som vždy po rannom dojení, bo vtedy som mala prázdne vemienko a ma dopredku neprevažuvalo )...nuž takže na zadných som už stála obratne a pevne..aparátik som v paprčách držala tiež pevne..ale zrazu hop, čo teraz..nemala som čím a ako stlačiť spúšťacieho čudlíka.....ja síce spúšťam pravidelne, som na takú činnosť zvyknutá...spúšťam mliečko dennodenne..ale toto bolo i pre mňa niečo nové a neznáme...paprčkami to nešlo ( inak mimochodom musím Vás trolinku poopraviť...kopýtka majú koníci, somárikovia, zebry a podobne...my kravky, ovečky, kozičky a iné antilopy máme - paznechty alebo aj niekedy takzvané ratičky ).....takže nedalo sa mi nijako so spúšťovým čudlíkom porodiť..prepáčte ..poradiť......tak som poprosila pekne gazdinu, zverila som sa sa jej so svojou najnovšou záľubou, po čom túžim...že chcem cez počítač medzi fotoľudkov prispievať, priniesť im pohľady zo zvieratkovského sveta.....ako som k nej láskou zahorela úúplne naplno....k záľube.....všetko som jej pekne ukázala ako som sa potajme na zadných naučila, prednýma aparátika oboma paprčami oblapila, k očku kukeríkom pritlačila.....poprosila som ju či by mi s tým nevedela nejako pomôcť...no a tak sme vyhútali že musím na operáciu, gazdina mi vybrala z knižočky dividendy čo mi peniažky nejaké za spúšťanie mliečka odkladá a absolvovala som náročnú a drahú plastickú operáciu ......konkrétne?.....uvolnili mi základňu pravého rožteke k hlávke prirastenú....a celý rožtek zvrtli špičkou smerom dopredu a mierne dole.....takže mi to perfišne pasuje a dočiahne na spúšťacieho čudlíka...keď chcem šťuknúť - len mierne kývnem hlávku dole....a končekom rožteka už aj cvakám...ale pozooooor....v momente kývnutia musím očko na malý kúsek oddialiť od priezorového apartátového kukeríka...aby som zároveň strojčekom nepohla ako hlávkou kývnem........no uznávam, je to so mnou kúsek komplikované....ale čoby zvieratko nedalo za to aby si radosti splnilo....vyzerám terzky kúsek fakt švihnuto..to uznávam...jeden rožtek do strany a hore..a ten pravý dopredku a dole.....ale veď čo...nikto nie je dokonalý..................uf , som sa jaksi rozklábosila, dúfam že som bola písmom vyčerpávajúca.

dýcha z nej život..

byla to velmi zajímavá otázka, čím vlastně Koma stiská spoušť. Má jistě velmocitný pazneht a také by mne zajímalo, zda sleduje a komponuje tím krásným hlubokým okem ve kterém je i duše vidět přes hledáček, či přes display...

diagonální kompozice....pači

je to obrázok ešte spred dvoch rokov, posledné leto ich mám z tohto miesta aj so zrkadlovečkou a detailnejšie...tuna som ich nechal odísť kus ďaleko...jednak som za nimi meškal bo som sa fotohrajkal tam vpravo na okraji cesty s motýlikmi..a chcel som ich takto v diaľke........predsa len - ten vpravo bude mať za 6 dní...83r...postavička vľavo 79r. .....od tadeto tam ..je naozaj kus životnej cesty.

prepáčte pán Sveťo...musím si terazky neodkladne splniť svoje pracovné povinnosti ktoré sa mi za dva dni mojeho tunajšieho intenzívneho účinkovania nakopili....verím, že ich v krátkom časovom horizonte zvládnem a Vám podrobnejšie zodpoviem Vašu zvedavú otázku...
S úctou a pokorou - Vaše Vemienko.

aj mne sa to páči......

...pekné...symbolické

Vemä milé, ani netušíš, koľko spomienok sa náhle sprítomnilo. Takto som ja veľa špacíroval s Elenou Maróthy a cestička mi trotuár do Živeny pripomína. Zrak už slabne, ale zdá sa mi, že by som to naozaj ja mohol byť, bo paličku v pravej ruke držiavať zvyknem a Elena by mohla byť vľavo, lebo tá stále niečo do spolku nášho zvláčala. Nuž vďaka ti za tieto milé spomienočky z hlavy sa vyvalivšie. A ešte mi prezraď, už dlhšie nad tým rozmýšľam, ale nenabral som odvahy sa na to spýtať: čím krava spúšť stláča. Či kopyto takô obratnô máš alebo jazýček vycibrený aj túto prácu zvládne. Tvoj zvedavý Sveťo.

a jdou vlastní cestou bok po bok... dobrý moment