Do neznáma

haha...vies uplne zivo si to viem predstavit.... a pekne sa na tom smejem...je to mile...verim ze musis mat pri tom nervy ale ked vidis jeho vyraz(ako ti kmasa nohavice) tak musis mat z neho usmev na tvari. urcite ti je veselo...aspon mas spolocnost pri foteni.okrem ineho.
inak citam co si pisal stratenemu a presne akoby si pisal o mne...tiez mam taky problem..

Ahoj Miloš,
Ja som na tom podobne - keď fotím, cítim, nerozmýšľam... Možno nejaké drobnosti dolaďujem, ale ako celok vnímam scénu tak akosi hneď na prvý krát...
Čo sa týka písania komentárov - ja som sa naučil tak, že čítam po tých skúsenejších, zároveň si komentovanú foto všímam a ono to dá hodne, naučíš sa terminológiu a postupne ti to prejde aj do krvi... Ak som dlhšie preč a nekomentujem - napr. v máji som štrajkoval - potom je ťažký rozbeh, všimol som si to...

Hm,foto si lepšie okomentoval ako ja sám Keby som mal ja vysvetliť alebo lepšie popísať dôvod kompozície,tak mi zamrzne úsmev a pohľad obrátim do prázdna lebo by som absolútne nevedel prečo je to zrovna takto ale kdesi vo vnútri to viem Cítim to len pocitovo ale obhájiť to už neviem!!Mohol by si ma aspom trochu v tomto zaškoliť ale usmerniť a možno by som konečne mohol už aj ja niečo pod fotky popísať o kompozícii a nie len páči Mimochodom dík za pekný koment

Ďakujem Ti,potešila si ma lebo moc času teraz na fotenie nemám a keď sa aj chystám niečo cvaknúť,tak zistím že ten môj krpatý mi už trhá gate a a s celím mojím telom kymáca,takže nie každá foto sa podarí Po väčšine sú úplne rozmazané a nepoužiteľné No pokial je ešte len drobec,tak má všetko odpustené ale po dokončení výcviku mu to už nedarujem

tak jednoduchy a krasny zaber...pekna krajinka.

Jedna z nemnohých foto, kde sa mi páči cestička nevychádzajúca z rohu foto. Je to prirodzenejšie, lebo moje oko tam v reále vidí cestu pod nohami...
Pekne kompozične rozložené - vykročím po cestičke, skončím na slniečku, kde po odparení plávam ako obláčik do diaľav...