Všeobecne sýkorku belasú je trošku ťažšie fotografovať v teréne ako napr. brhlíka , alebo sýkorku leskohlavú. Čím to je je úplne zrejmé. Menej často chodí na krmítko /aspoň teda mne/ ako bielolíca. Je to aj tým, že je jej je podstatne menej. Kým bielolícich sa mi prihrnie aj 10 kusov i viac , belasá príde 1 alebo 2 kusy. Na druhej strane je fotogenickejšia. A dlhšie pauzy potrebuje, kým si rozlúskne zrnko. Túto som zachytil pri príležitostnej chvílke aj so zrniečkom v zobáku. Pozerala na mňa a ako keby sa pýtala " môžem si ešte zobrať ?. Takú radosť mi urobila, na displeji som skoro to zrniečko ani nevidel
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstaršíchperie vtáčka je ale slabo vykreslené, to je trochu škoda, ale pozadie je veru pekné
Mne zase brhlík letí rovno do krmítka a za ten svet ho nemôžem odfotíť v normálnej póze.