Gazda išiel už spať a ma zobudil, že nech idem kuknúť, že je už konečne voľný počítač...a hoci som ešte ochrápaný, žiara monitora mi oči v tme ťahá - NO neľutujem.To je teda riadna psina Vám poviem pán fotograf....táto Vaša psina. Normálne som si pri nej zaspomínal roky roky dozadu ako ma ,, šéf,, zobral po prvý krát k vode ...velikáááánskej... ( najprv som myslel, že ideme k nejakej slečne ) ale nakoniec že: štrkovisko Ivanka pri Nitre, strašne som sa tešil na ten výlet, pamätám si to veľmi dobre - som tam prežil neskutočný - taký, že emočný zážitok. Som sa tam na brehu rýchlo rýchlo naháňal s jednou fenkou, vysokánskou mladou Hau..Hau..Hauvardicou ..či Howhowavardicou – tak nejako( prepáčte, neviem englišsky dobre štekať) ani po brucho som jej nebol, behali sme do kolečka jak besní a gazdovia naši nás už mali plné zuby tak vošli do vody a plávali a plávali a volali na nás a volali. My s kamoškou sme už boli z toho lietania a behania po brehu taký fakt už aj upachtený ( no ja určite áno – na tých malých nohách - ona krok a ja aspoň tri ) Tak sme to vpálili konečne z nadšením rovno do vody za nimi a plávali ( labkami tak hore dole – šak viete asi jako, jak taký mlynček ) no paráda ochladenie, lenže behom pár sekúnd precitnutie a šok, ako som bol od brehu tak päť metrov a nečahal ( podomňou už meter, dva ) cítim zrazu ako oťažievam, viac a viac - darmo melem labkami rýchlejšie a rýchlejšie, oťažievam a ku dnu sa vnáram. Vám poviem teda...tá voda, to sa len tak zdá...šak to je ťažká vecička jak šlak, ona sa mi všade postupne do mojej hustej a dlhej srsti napchala, do podsady nasala, nechcela sa ma vôbec pustiť - normálne som bol zrazu dvakrát ťažší -fakt ma chcela utopiť, voda jedna nepodarená. A gazda bol ďaleko a nestíhal. Ani neviem ako som to k brehu zvládol. Najhoršie bolo, že keď sa mi konečne labky dotkli štrkového strmého dna a som nimi hrabal tak som si to dno furt a furt odhrabával preč a zase len pod hladinu padal....no naozaj som v poslednom momente svojej sebazáchovy a sebazáchrany vyzeral jak aligátor, korkordíl čo mu len oči nad hladinu trčia akurát že ja som v nich mal hrôzu a des. Uf...vyliezol som na breh, celý ešte menší ako som v skutočnosti - vodou scvrknutý, vôbec som sa na seba nepodobal a celý som sa triasol. No a od vtedy len tak opatrne sa k vode približujem ( nech náhodou po mne na breh nevyskočí ) - tak ako ten psíček vo Vašej psine. Len tak ...bezpečne ...najviac po kolená a lakte - to je v mojom prípade vodný stĺpec cca tak 10 cm. Dobrú noc pán fotograf a dúfam - že som Vás nenudil...
Prepáč Jarko, musím sa Ti zaňho ospravedlniť, že Ti to tu takto strašne zaspamoval....to vieš..niekde čítal, či nejako sa mu dostalo do uší, že: ,, aký pán , taký pes ,,.....tak sa chce asi na mňa tým rozpisovaním podobať.....zas na druhej strane som čítal, že po určitej dobe sa ,, pán ,, začína podobať na svojho psa...niečo na tom určite bude , poslednú dobu sa mi hovadsky nechce holiť
Prepáčte - zabudol som, ja viem - že by sa tu len o fotečkách malo havkať. Takže: Obrázok sa mi veľmi páči, aj by som ho do búdy na stenu normálne prijal, farebne by mi tam k tej hnedej stene pasoval...tak oproti vchodu, nech ho vidno až zvonka...lebo ja síce búdu svoju priestrannú mám ale v nej vôbec neležiavam...takto by ma do nej niečo príjemné aspoň fajn lákalo – si v nej polebediť, poležať, psiť...či vlastne spať som chcel napísať
Ty trulko jeden chlpatý a krpatý...to čo si tu nad ránom vystrájal !!??....povedal som ,, pokukať ,, ..a nie na pol monitora sa vykecávať, rozpisovať, rodinné dôvernosti prezrádzať....ach jaj...keď mne neustále huba mele, sa nemusíš vo všetkom po mne opičiť.....hajde spať.
Prepáčte - zabudol som, ja viem - že by sa tu len o fotečkách malo havkať. Takže: Obrázok sa mi veľmi páči, aj by som ho do búdy na stenu normálne prijal, farebne by mi tam k tej hnedej stene pasoval...tak oproti vchodu, nech ho vidno až zvonka...lebo ja síce búdu svoju priestrannú mám ale v nej vôbec neležiavam...takto by ma do nej niečo príjemné aspoň fajn lákalo – si v nej polebediť, poležať, psiť...či vlastne spať som chcel napísať
Gazda išiel už spať a ma zobudil, že nech idem kuknúť, že je už konečne voľný počítač...a hoci som ešte ochrápaný, žiara monitora mi oči v tme ťahá - NO neľutujem.To je teda riadna psina Vám poviem pán fotograf....táto Vaša psina. Normálne som si pri nej zaspomínal roky roky dozadu ako ma ,, šéf,, zobral po prvý krát k vode ...velikáááánskej... ( najprv som myslel, že ideme k nejakej slečne ) ale nakoniec že: štrkovisko Ivanka pri Nitre, strašne som sa tešil na ten výlet, pamätám si to veľmi dobre - som tam prežil neskutočný - taký, že emočný zážitok. Som sa tam na brehu rýchlo rýchlo naháňal s jednou fenkou, vysokánskou mladou Hau..Hau..Hauvardicou ..či Howhowavardicou – tak nejako( prepáčte, neviem englišsky dobre štekať) ani po brucho som jej nebol, behali sme do kolečka jak besní a gazdovia naši nás už mali plné zuby tak vošli do vody a plávali a plávali a volali na nás a volali. My s kamoškou sme už boli z toho lietania a behania po brehu taký fakt už aj upachtený ( no ja určite áno – na tých malých nohách - ona krok a ja aspoň tri ) Tak sme to vpálili konečne z nadšením rovno do vody za nimi a plávali ( labkami tak hore dole – šak viete asi jako, jak taký mlynček ) no paráda ochladenie, lenže behom pár sekúnd precitnutie a šok, ako som bol od brehu tak päť metrov a nečahal ( podomňou už meter, dva ) cítim zrazu ako oťažievam, viac a viac - darmo melem labkami rýchlejšie a rýchlejšie, oťažievam a ku dnu sa vnáram. Vám poviem teda...tá voda, to sa len tak zdá...šak to je ťažká vecička jak šlak, ona sa mi všade postupne do mojej hustej a dlhej srsti napchala, do podsady nasala, nechcela sa ma vôbec pustiť - normálne som bol zrazu dvakrát ťažší -fakt ma chcela utopiť, voda jedna nepodarená. A gazda bol ďaleko a nestíhal. Ani neviem ako som to k brehu zvládol. Najhoršie bolo, že keď sa mi konečne labky dotkli štrkového strmého dna a som nimi hrabal tak som si to dno furt a furt odhrabával preč a zase len pod hladinu padal....no naozaj som v poslednom momente svojej sebazáchovy a sebazáchrany vyzeral jak aligátor, korkordíl čo mu len oči nad hladinu trčia akurát že ja som v nich mal hrôzu a des. Uf...vyliezol som na breh, celý ešte menší ako som v skutočnosti - vodou scvrknutý, vôbec som sa na seba nepodobal a celý som sa triasol. No a od vtedy len tak opatrne sa k vode približujem ( nech náhodou po mne na breh nevyskočí ) - tak ako ten psíček vo Vašej psine. Len tak ...bezpečne ...najviac po kolená a lakte - to je v mojom prípade vodný stĺpec cca tak 10 cm. Dobrú noc pán fotograf a dúfam - že som Vás nenudil...
Júúj tak táto je podarená, jakí sú tam všetci malunkatí....no a normálne sa usmievam....jak
,, chlapíci,, tancujú a pobehujú okolo toho vozíka + ,, člnka ,, :-)...a havkáč na nich duchom šteká :-)
Pekná je ...až tak...že ju Musím jednoducho ukázať aj Čikinovi...len mu vyviažem ofinu hore za ušáma....aby vôbec niečo videl :-)
Hej, fajná je to fotečka, tak súkromne si ju z Tvojich ľudských plážoviek radím pred Človeče, lebo táto má navyše práve tú dynamiku, ale radím ju až za Potomkov. Tá sa mi vidí úplne naj.
nieco hladal v tom piesku... uz z dialky som videl, ze by to mohla byt zaujimava fotka...aj napriek sviznemu kroku a kym som rozlozil stativ, dvaja pri lodke uz stiahli vlajucu sa vlajku na spodok zrde... nestihal som... aj napriek tomu, mam tu fotku rad
Hej, fajná je to fotečka, tak súkromne si ju z Tvojich ľudských plážoviek radím pred Človeče, lebo táto má navyše práve tú dynamiku, ale radím ju až za Potomkov. Tá sa mi vidí úplne naj.
Rozpohybovaný pán majiteľ psa šiel tiež štvornožky? Možno už bol na tom pivku vopred. :-)
nieco hladal v tom piesku... uz z dialky som videl, ze by to mohla byt zaujimava fotka...aj napriek sviznemu kroku a kym som rozlozil stativ, dvaja pri lodke uz stiahli vlajucu sa vlajku na spodok zrde... nestihal som... aj napriek tomu, mam tu fotku rad
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstarších,, pán ,, začína podobať na svojho psa...niečo na tom určite bude , poslednú dobu sa mi hovadsky nechce holiť
,, pokukať ,, ..a nie na pol monitora sa vykecávať, rozpisovať, rodinné dôvernosti prezrádzať....ach jaj...keď mne neustále huba mele, sa nemusíš vo všetkom po mne opičiť.....hajde spať.