Dvojitá planéta - Mesiac

...názvy mesačných útvarov vznikli v čase, keď Galilei roku 1609 zamieril svoj ďalekohľad na Mesiac a rozpoznal na ňom, ako sa domnieval, moria a horstvá. Tieto názvy sa udomácnili a pretrvávajú podnes, hoci v skutočnosti na mesačnom povrchu niet nijakej vody a v pravom zmysle slova ani vrchov. Tmavšie miesta na povrchu Mesiaca nazývame moria. Sú to rozsiahle, na prvý pohľad hladké plochy stuhnutej lávy, ktoré vznikli asi pred 3 miliardami rokov. Veľké moria sú ohraničené kruhovým valom. Najväčšie more, More Dažďov, má priemer 1100 km. Prevažná väčšina morí sa nachádza na severnej pologuli Mesiaca.

Krátery na Mesiaci nevznikli sopečnou činnosťou, ale dopadom meteoroidov. Keďže veľké krátery sa vyskytujú prevažne v tých častiach mesačného povrchu, kde nie sú moria, museli vzniknúť v prvej fáze existencie Mesiaca, pred vznikom morí. Viditeľná časť povrchu obsahuje približne 300 000 kráterov s priemerom väčším ako kilometer. Na odvrátenej strane je ich však oveľa viac. Mesačné brázdy sú pukliny v mesačnej kôre zaviate prachom. Vznikli pnutím povrchových vrstiev mesačného telesa. Sú to úzke, maximálne 5 kilometrov široké ryhy, siahajúce do vzdialenosti stoviek kilometrov. Iným mechanizmom vznikli lúče mesačných kráterov. Z niektorých kráterov vychádzajú na všetky strany a siahajú do vzdialenosti 200 až 300 kilometrov. Sú široké 20 až 30 kilometrov. Lúče sú v podstate reťazce drobných kráterov, ktoré vznikli dopadom mereoroidu na mesačný povrch pod veľmi malým uhlom. Mesačný povrch je celý pokrytý vrstvou prachu. Povrch Mesiaca tvoria prevažne bazaltové horniny sopečného pôvodu. Z prvkov je v nich zastúpený najviac (60 %) atomárny kyslík v kysličníkoch.



PS: info som doplnil z netu... trošku na čítanie :).



Tomasp