Štíhlosť obyčajných...

Prechádzam sa po šedivom  chodníku a čas plynie.Je zúfalo sivý deň a ja so svojou depkou zakopávam o výstupok hydrantu,div sa nezrútim na obrubu chodníka.Šeď sprava,zľava,zhora ...všade nepohoda občas zabrechá túlajúci sa psík,vystrašený šedými autiskami.Svetlo buď,tak Pánboh daroval našej zemičke svetlo,ale zrejme zabudol niečo dodať,alebo sa mu zaplietol jazyk.Akéže to je svetlo,aký je to svit?Zdrvujúcu hľadím na staré primky..poctivo ručička sa posúva,bezbaterkový systém,má 15 javelov,čo značí kameňov.Pri panelákovom múriku premýšľam o nedokonalosti človeka a jeho odvekého nepriateľa-nudy.Zrakom blúdim po trávniku,aspoň,že ten je zelený,lebo je júl a teplo.Zaregistrujem akési priamky.Podídem bližšie.Čosi tu na klasoch drubučko kvitne.Vybaľujem vercajch,reku vyskúšam dačo na zahnatie depky a nudy.Pomaličky sa suniem bližšie a až mi takmer slzy vyhŕkli.Pred mojim zrakom sa objavuje iný svet..do prkýnka farby sa prelínajú,farebný a pre mňa zázračný svet v tomto momente.Rýchlo upravujem kompo a vyberám jeden klások s bielo ružovkastými piestikmi na tele klásku..a buď svetlo..ostatné klásky tichúčko čakajú,ako holubica na zrno vo veľkolepej sile prírody,ktorá obdaruje živé tvory rozmanitosťou,krásou,eleganciou,oblými,krivými,rovnými a prazvláštnymi tvarmi.Sivosť mi mizne pred zrakom..mám nový svet a mrmlem si "a predsa je dnes krásny deň,aj zajtra bude,pozajtra ..všetkým prajem príjemný zvyšok večera,dobrý spánok a teším sa na Vaše kritické aj posmeľujúce komentáre.