Malá a väčšia

Sú to dva protipóly.Príbeh pokračuje v trochu inom formáte.Možno som touto fotografiou porušil všetky princípy kompozície.Niekedy je to účelné,alebo povedzme nevyhnutné.Písal som v minulom príbehu o tolerancii motýlieho sveta.Všimli Ste si to niekedy?Ja to vidím každý deň.Áno sú tolerantní,pretože motýľ ak sa jedná o iný druh hmyzu nikdy si nesadne na obsadené miesto.Čo sa stalo v tomto prípade?Včielka teda ona, si vyhliadla na svoju robotnícku činnosť menšiu štetku-tak sa volá táto rastlina,ktorá dosahuje výšku niekedy aj 2m-ona motýlica krúžila,napínala sa raz bola hore,potom zasa dolu preukázala toleranciu a hľadala si svoje miesto.Aby to nemala včelička také jednoduché perlovec striebrisopásikavý,ona,svoju veľkosť,hrdosť a určitú dominanciu prejavila tak že sa usadila na najvyššej štetke.Tak...No všimnite si ľudia čo je medzi nimi.Dve štetky rovnakej výšky.Prečo si obe nevyvolili posed na týchto štetkách?Tak to je zahalené tajomstvom...možno,aby sa nevyrušovali,možno aby..no ktohovie.Toto je o tolerancii.Tak sa často správa príroda,tak si predkladajú účty živočíchy rôznych druhov.Najväčšími požieračmi hmyzu je hmyz.Ozaj a komu je predátorom motýľ.Správne..nikomu.Preto ich mám rád,preto ich milujem,preto ich obdivujem,pozorujem a fotografujem.Stretneme sa nabudúce v ďalšom príbehu.Bude o odvahe.