More zašumené láskou, a dúha na oblohe svitá
Spomínam na dni strávené s tebou, a pokaždé ked zavriem oči tvoj
úsmev ma víta..
Si ako voda ,živel čo ohňu sa oddá, ako huževnatá kôra stromu
Cítiš ,,dávaš ,,berieš..!! Máš moc ako vládca trónu.
Voníš ako vanilkové nebo, ako príliv mora
Máš dar co vyhrať ani kúpiť ,,sa nedá”
Si zo srdca uprimná..
Zmena z ,,Dur do Mól’’ možno len na čas je tu.?”
Dúfam že raz znova, pošeptám ti tú krásnu vetu….
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstaršíchNemal som napisat farby ale radsej jas, totiz nemyslel som v ziadnom pripade prisaturovat, to by si uz celkom zabil takéto tmavšie, mdlejšie ešte viac prifarbiť a dosýtiť... určite nie, myslel som že kus jasu a zároveń s jasom pridať kontrast, to prežiari, preslní fotku aboby nebola v tieni ale na svetle a samozrejme oživí farby, ale len prirodzene, zjasnením.
.
osobne by som dal staršiu korkovú zátku, žltý papier namiesto bieleho trochu opálený po krajoch...no i tak impaktovka :o)
Troška by som to osobne prijal vyjasniť, motív aj popis nie je depresívny a pristali by mu kus jasnejšie a sviežejšie tóny aj farby... ale to len moj nazor
.
(a pokaždé = a vždy, co = čo, voníš = voniaš, pošeptám = pošepkám)
Inak fotografia OK!