Stojí tak sama, od nás vzdialená,
snehom, či lístím zahalená.
Pamätá si, no neklebetí,
sem tam s vetrom, ked preletí,
zaznie pre ňu vzácny čas,
že aj ona tu je, zas.
Smútok je jej tichý priateľ,
samota a občas ďateľ.
Ona je to, tá vyvolená,
staručká hruška, na kraji Zvolena.
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstaršíchK fotke: dobre si postrehol, že po zmenšení som ju nedoostril, všimol som si to už dosť neskoro, tak som ju tu nechal. Ten štvorec by bol asi fajn, zajtra pridám ešte jednu, trochu inú z pravej strany, tá by sa na to mala podobať, aj keď to nie je štvorec.
keď sladké sú, to máme hody.
Ktože nie rád tú sladkú chuť?
Ja neviem na ňu zabudnúť...!
Inšpiroval si ma popisom a tak som ti ešte čosi zveršoval navrch, nech ti to tu pekne poeticky plynie :-)
Foto plynie zdola na hor tiež pekne, teplý spodok, vľavo s strede zlaté jadro (línie aké vie vytvoriť iba sama príroda) a hore slniečko zdraví na pozdrav a šteklí tvoj objektív. Pravá strana je z môjho pohľadu už kus navyše ... hlavne dolný roh. Fotka je po rozkliku dosť neostrá, mám pocit že po zmenšení vôbec neodoostrená, čo by bola dôležitá chyba. Asi by som sa zameral na štvorec z kmeňa a už spomínanej ľavej strany s miernym orezom zhora aj dola. Sústredil pozornosť na línie v pozadí.