Fotografovanie v súlade so zákonom

Základné kritéria pre fotografovanie osôb stanovuje

Súkromím sa rozumie právo na život podľa vlastných predstáv chránený pred publicitou.    

Fotografovanie osôb

Okrem všeobecnej ochrany pred zásahmi do súkromia, zákon ešte konkrétne upravuje, za akých podmienok je možné osoby fotografovať. Uvádza, že fotografie (zákon ich nazýva ako obrazové snímky alebo podobizne) týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.  

Privolenie však nie je potrebné v prípade tzv. zákonných licencií:
1/ ak sa fotografie použijú na úradné účely na základe zákona (napr. v trestnom konaní na identifikáciu osoby, na evidenčné účely).  
2/ Fotografie sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež:
·   na vedecké účely
·   na umelecké účely
·   pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.  

Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Podľa citovaných ustanovení teda pre legálne vytvorenie a použitie (napr. predaj alebo zverejnenie) fotografie si treba odpovedať na dve otázky:  

a/ či dochádza vytvorením a použitím fotografie k zásahu do súkromia osoby,
b/ či je potrebné privolenie na vyhotovenie a použitie fotografie.

Zásah do súkromia  

Základným kritériom pre posúdenie, či fotograf môže vyhotoviť fotografiu, je, či jej vytvorením zasiahne do súkromia fotografovanej osoby. Hoci zákon presne nestanovuje, kedy už nejde o súkromie jednotlivých osôb, snažia sa o to súdy svojou rozhodovacou činnosťou (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva). Právo na rešpektovanie súkromného života sa automaticky redukuje v závislosti od toho, do akej miery jednotlivec sám dáva svoj súkromný život do kontaktu s verejným životom alebo do úzkeho spojenia s inými chránenými záujmami.

Osoby verejného záujmu  

V praxi a právnej teórii došlo vývojom k vytvoreniu zvláštnej kategórie osôb verejného záujmu (politického, športového či kultúrneho života), u ktorých právo na ochranu súkromia ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie. Pri týchto osobách je potrebné najprv skúmať, či fotografia sa týka ich súkromných alebo verejných vecí.  

Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia (teda bez ohľadu na to, na aké účely sa fotografia vyhotovuje a bez privolenia). Súdy výslovne uvádzajú, že za súčasť základného práva na súkromie a ani prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Výkon verejných vecí teda nepodlieha ochrane súkromia a na fotografovanie v takom prípade nie je nikdy potrebné privolenie (napr. pri prejave politika, pri zákroku policajta, pri výkone práce moderátora, pri športovom výkone športovca na pretekoch, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva).  

Príklad z praxe - Ústavný súd SR rozhodol o tom, že mestská polícia porušila ústavu, keď organizátorom petície zakázala fotografovať policajta pri výkone služobnej činnosti. Skupina občanov zorganizovala v Prešove pred Mestským úradom petíciu za vyvesenie tibetskej vlajky ako znaku solidarity s bojom Tibetu za nezávislosť. Proti umiestneniu stolíka s petičnými hárkami a zberu podpisov pred mestským úradom zasiahla mestská polícia. Požadovala od organizátorov povolenie na zabratie verejného priestranstva a žiadala ich, aby sa presunuli pred inú budovu. Pri komunikácii s mestskými policajtmi sa jeden z organizátorov pokúsil urobiť fotodokumentáciu, čo mu polícia zakázala. Organizátori sa so sťažnosťou obrátili na ústavný súd pre porušenie petičného práva a práva na informácie. Ústavný súd rozhodol, že postup polície bol v rozpore s ústavným právom na získavanie informácií. Ústavný súd zdôraznil, že každá osoba vystupujúca na verejnosti, teda aj policajt ako verejný činiteľ musí pri výkone svojej funkcie strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. Policajt sa pri výkone svojej funkcie nemôže obhajovať právom na ochranu súkromia.

Výnimkou je fotografovanie sudcov v súdnej sieni, kde na vytvorenie fotografie je potrebný súhlas sudcu.

Ak ide o osobu verejného záujmu, ale ide o výkon jej súkromných vecí, je posudzovanie oprávnenosti fotografovať ju, obtiažnejšie (napr. na prechádzke, pri kúpaní, pri večeri). Nie je totiž žiadnym zákonom alebo rozhodnutím presne stanovené, kedy a kde ju možno fotografovať. Ich právo na ochranu súkromia síce ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie, ale tiež má určité hranice. Oprávnenosť fotografovať tieto osoby v súkromí a fotografie následne zverejňovať je potrebné posudzovať podľa okolností jednotlivých prípadov. Súdy stanovili aspoň základné pravidlá.  

Dôležitým faktorom v nájdení rovnováhy medzi ochranou súkromného života osôb verejného záujmu a slobodou prejavu či právom na informácie druhých, by malo byť to, či boli urobené v súkromí osoby (v zásade platí, že fotografie urobené v obydlí a súkromí fotografovanej osoby sú zásahom do jej práva na súkromie) a zároveň či zverejnené fotografie prispievajú k diskusii o záležitostiach všeobecného záujmu (napr. fotografia politika s milenkou, ktorý verejne odsudzuje neveru, môže prispieť k diskusii o jeho dôveryhodnosti a dôveryhodnosti jeho strany).  

Príklad z praxe Princezná Caroline von Hannover, najstaršia dcéra monackého kniežaťa Rainiera III, žiadala, aby súd vydal zákaz ďalšieho uverejňovania série fotografií v nemeckých časopisoch. V tomto prípade, fotografie zobrazovali Caroline von Hannover v scénach z jej každodenného života, keď sa venovala činnostiam čisto súkromného rázu (princezná na nich jazdí na koni či nakupuje). Súd zaznamenal v tejto súvislosti, okolnosti, za ktorých fotografie boli nafotené: bez vedomia alebo súhlasu žiadateľky, a v niektorých prípadoch potajme. Bolo jasné, že neprispeli k diskusii týkajúcej sa verejného záujmu, keďže si žiadateľka neplnila žiadne oficiálne povinnosti a fotografie a články sa vzťahovali výlučne na jej súkromný život. Súd usúdil, že verejnosť nemala legitímny záujem dozvedieť sa niečo o Caroline von Hannover alebo ako sa všeobecne správa v súkromnom živote, i keď sa objavila na miestach, ktoré nemožno vždy označiť za miesta v ústraní a bola verejnosti dobre známa.

Ak fotograf usúdi, že by vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do súkromia fotografovanej osoby verejného záujmu, prichádza do úvahy posúdenie druhého kritéria - či možno túto fotografiu urobiť a použiť bez jeho privolenia alebo len s ním.

Súkromné osoby  
V prípade súkromných osôb je v zásade vyhotovenie fotografie zásahom do súkromia a práva na podobu fotografovanej osoby, preto je potrebné vždy posúdiť, či na vyhotovenie treba privolenie alebo fotografiu možno vytvoriť aj bez privolenia. To platí bez ohľadu na to, či sa nachádza v súkromí alebo na verejnom mieste.
Ak však osoba na fotografii nie je identifikovateľná, potom nemožno hovoriť o zásahu do jej súkromia a fotografiu možno vyhotoviť a použiť neobmedzene.    

Záver  

 Ak fotograf posúdi, že vyhotovením alebo použitím fotografie nedochádza k zásahu do súkromia fotografovanej osoby, môže fotografiu vyhotoviť a použiť bez akýchkoľvek obmedzení. Ak by však vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do práva na súkromie či podobu fotografovanej osoby, je potrebné posúdiť, či je potrebný súhlas fotografovanej osoby.  

Privolenie k fotografovaniu  

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dochádza k zásahu do práva súkromie a podobu fotografovanej osoba, možno vyhotoviť alebo použiť fotografiu len s jej privolením.  

Súhlas možno získať písomne alebo len ústne. Stačí aj len gesto súhlasu (prikývnutie). Vzhľadom na okolnosti prípadu, možno za privolenie považovať aj nevýslovný súhlas, teda strpenie fotografovania, ak to nevzbudzuje pochybnosť, že táto osoba takto súhlasila s fotografovaním.  

Na verejných miestach je potrebné posúdiť okolnosti celej situácie, teda či osoba (verejného záujmu alebo súkromná) musela na tomto mieste počítať s tým, že môže byť odfotografovaná a na toto miesto s tým vedomím išla alebo vykonala určitú činnosť (napr. študentka predvádza na verejnej módnej prehliadke na námestí model svojich šiat a je odfotografovaná do módneho časopisu, osoba sa zúčastní dňa otvorených dverí v televízii či nejakého koncertu). Vtedy sa akceptuje to, že osoba svojou účasťou dala mlčky súhlas na vyhotovovanie fotografií.  

Ak sa osoba zúčastní koncertu alebo inej verejnej akcie, nemožno z toho vyvodzovať, že dáva mlčky súhlas na akékoľvek použitie fotografií z tohto koncertu, ale len na také, ktoré súvisí s prezentáciou alebo informáciou o tomto koncerte. Použitie fotografie v inom kontexte je neoprávneným zásahom do súkromia fotografovanej osoby (napr. ak fotografia dvoch mladých ľudí urobená na koncerte je použitá ako ilustrácia ku článku o manželských vzťahoch).  

Ak je dávané privolenie, je potrebné vedieť, na čo dáva fotografovaná osoba privolenie. Ak dá osoba výslovné privolenie na vyhotovenie fotografie,

Zákonné licencie  

Ak je fotografia vytváraná pre spravodajstvo alebo pre vedecké alebo umelecké účely, možno ju vytvoriť a aj použiť bez privolenia osoby, ktorá je na fotografii.   

Vyhotovenie a použitie takejto fotografie: 

· musí byť primerané (do formy, rozsahu i obsahu je odôvodnené vyhotovenie a aj použitie takejto fotografie) 

· nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fotografovanej osoby (ako je napr. zjavný záujem na ochrane súkromia, alebo na vyhotovenej fotke osoba vyzerá tak, že ju zverejnenie fotografie môže zosmiešniť, alebo je k fotke neprimeraný komentár).

Fotografovanie na umelecké účely  

Fotografia, hoci je autorským a jedinečným dielom svojho autora, nie vždy je vytvorená na umelecké účely. Fotografiu možno považovať za umeleckú vtedy, ak nie je primárne určená na komerciu (nemá niečo predávať či prezentovať) a má prezentovať subjektívne umelecké vnímanie autora. Na umelecké účely teda nie je vytvorená fotografia reklamná alebo fotografia do rodinného albumu.  

Fotografovanie na účely spravodajstva  

Spravodajstvom sa rozumie prezentácia udalostí týkajúcich sa spoločnosti a otázok spoločenského života. Musí ísť o veci verejného záujmu, pričom nestačí len záujem po senzácii, škandále alebo po povrchnej zábave. Zákon však aj pri týchto zákonných licenciách stanovuje obmedzenie.     

Fotografovanie iných objektov  

Fotografovanie, iných objektov ako je jednotlivec, nie je, až na určité výnimky, v slovenskom právnom poriadku upravené. Preto treba posudzovať pri fotografovaní napr. domu, auta, prírody, či vyhotovením a použitím týchto fotografií nedochádza k zásahu do súkromia vlastníka týchto predmetov (napr. zverejnenie fotografie domu osoby, ktorá nechce kvôli vlastnej bezpečnosti, aby sa vedelo, kde býva, zverejnenie fotografií urobených objektívom z interiéru domu).  

Pre posúdenie či fotografiu možno vytvoriť, treba sledovať kritéria ako pri fotografovaní osôb, keďže fotografia objektov môže súvisieť so zásahom do súkromia jednotlivcov. Ak sa fotografia iných objektov nespája s konkrétnou osobou alebo s nejakou skutočnosťou, na základe ktorej možno túto osobu identifikovať, nemožno hovoriť o zásahu do súkromia a vtedy možno bez obmedzenia fotografiu vyhotoviť a aj použiť.    

Verejné budovy a iné verejné predmety možno fotografovať a fotografie použiť bez obmedzenia, ak nie je zákaz fotografovať výslovne uvedený napr. pri vstupe. Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností totiž v § 63 stanovuje, že v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania. Nemôže však ísť o akékoľvek budovy, ale len o také, o ktorých tak rozhodne ústredný orgán štátnej správy.  

Na základe tohto zákona nemožno fotografovať z dôvodu bezpečnosti štátu napr. na železničných staniciach či v metrách (fotografovanie v samotnom vlaku už zakázané nie je). Za porušenie tohto zákazu môže byť uložená pokuta až do 50 000,- Sk. Fotoaparát policajt môže zaistiť, ak má podozrenie, že tieto veci súvisia s páchaním trestného činu alebo priestupku a ich zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu. O zaistení veci musí policajt osobe, ktorej vec patrí, vydať potvrdenie o zaistení s presným popisom zaisťovanej veci.  

Zákaz fotografovať (symbol s prečiarknutým fotoaparátom) možno nájsť aj na iných budovách a na miestach, kde nemôže byť dôvodom na zákaz záujem zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu (napr. v nákupných centrách). Návštevou nákupného centra vstupujeme do priestoru vo vlastníctve iného a vzniká súkromnoprávny vzťah medzi predávajúcim (alebo vlastníkom nákupného centra). Predávajúci môže v záujme ochrany svojho vlastníctva a ochrany práv iných stanoviť určité pravidlá pre vstup do jeho obchodu. Tieto podmienky však nesmú byť diskriminačné, teda vylučujúce určitú skupiny osôb (napr. mamičky s kočíkom alebo Rómov). V prípade takéhoto zákazu fotografovanie  v obchode či nákupnom centre nemôže byť dôvodom na zásah polície, nejde ani o priestupok, nie to ešte trestný čin, ide len o porušenie súkromnoprávnych pravidiel.

Porušenie tohto zákazu nemôže byť ani dôvodom na vykázanie človeka z predajne alebo dôvodom na príkaz vymazať fotografie. Vlastník predajne alebo SBS má jediné právo - požiadať zákazníka, aby prestal fotografovať, prípadne ho požiadať, aby priestor predajne opustil. Ak zákaz nie je výslovne stanovený pri vstupe do objektu, nemožno zakázať fotografovanie a zákaz fotografovať tam neplatí (napr. v mestskej hromadnej doprave či na kúpalisku).  

______________________________________________________________  

Bruggemann a Scheuten v. Spolková republika Nemecko, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Nález Ústavného súdu SR z 5. januára 2001, Sp. zn. II. ÚS 44/00. Von Hannover proti Nemecku, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 24.6. 2004