Romanticko-historická Sicília - I. časť

Pochodili sme už kus sveta, no práve nie tak vzdialená talianska Sicília bola pre nás obrovským cestovateľským prekvapením. Tento ostrov v Stredozemnom mori ponúka okrem extra dávky historickej romantiky a kulinárskych zážitkov aj nádherné pláže a prírodnú scenériu. Naša cesta okolo ostrova sa začala v Erice a pokračovala smerom do Agrigenta, historickej Raguzy, Syrakúz, k sopke Etna, mestečku Taormina, Messiny i k neďalekým Liparským ostrovom, Cefalu, Palerma a naspať do Trapani.

Pohodlné na dovolenkovaní na Sicílii je to, že tu poľahky priletíte nízko nákladovou spoločnosťou za lacno priamo z Bratislavy. Odporúčame cestovať v júli alebo septembri, keďže v auguste majú miestni celozávodné dovolenky, čo sa patrične odrazí na preplnených plážach. Avšak v porovnaní s inými destináciami Stredozemného mora je tento ostrov stále neobjaveným kútom ponúkajúcim aj súkromie. Na letisku si vyzdvihujeme požičané auto a náš roadtrip sa môže začať.

Trasa nášho dvojtýždňového putovania po ostrove. Zdroj: Googlemap.

V prvom diely sa vám pokúsime priblížiť histórické zaujímavosti a pláže južnej Sicílie. Táto oblasť je hladovou dolinou v porovnaní so zvyškom krajiny a Talianska ako takého. Turizmus tu až tak neprekvitá a na rozdiel od iných častí Sicílie tu vládne pokoj a pohoda. To však ani zďaleka neznamená, že tu niet čo vidieť - práve naopak.

Erice

Hoci sme doleteli na letisko v meste Trapani, naše prvé kroky vedú na neďaleký kopec do historického Erice. Mestečko ponúka okrem úzkych stredovekých uličiek a hradu aj nádherné výhľady na okolitú krajinu a Stredozemné more. Bývanie je možné nájsť výlučne v historických domoch, ktoré ponúkajú tú pravú atmosféru.

Ulice mesta sú ako stvorené na fotografovanie. Ideálne je si privstať a vychutnať si zobúdzajúce sa mestečko.

Nečakali sme to, ale Sicília je pomerne kopcovitý až hornatý ostrov. Veľa miest je tu doslova zavŕtaných do skál a kopcov. Cesta na kopec do Erice a dolu dáva zabrať aj skúsenému šoférovi. Príjemné adrenalínové dobrodružstvo na začiatok.

Západný pohľad na krajinu z mestečka Erice.

Úzke uličky pri západe slnka.

Kamenné domy v Erice 750 metrov nad hladinou mora.

V meste akoby zastal čas.

Novodobé sú azda len elektrické vedenie, kanalizácia a turistické značky.

Segesta

Z Erice mierime mierne na sever do Segesty, ktorá je jednym z prvých miest, kde môžeme obdivovať grécku históriu Sicílie. Nie priamo v meste, ale mierne za kopcom sa nachádzajú pozostatky veľkého chrámu ako aj amfiteátra zasadeného do krajinného terénu s nádherným výhľadom na kopcovitú až hornatú krajinu. Po relatívne krátkej fotoobhliadke (cca 2 hodinky) pokračujeme ďalej na juhovýchod. Udivuje nás vynikajúca infraštruktúra maximálne šetriaca poľnohospodársku pôdu ostrova.

Pohľad na Dórsky chrám v Segeste z diaľky.

Dórsky chrám v Segeste.

Amfiteáter je v dokonalom súlade s miestnym terénom a krajinou.

Takúto infraštruktúru sme na Sicílii nečakali.

Sciacca

Po ceste za historickými skvostami Agrigenta prespávame v malebnom rybárskom mestečku Sciacca (Šaka), ktoré nás ohromuje spleťou starých domov zasadených opäť v kopci a skale. Pre Slováka je tu parkovanie takmer nemožné, pre Sicílčana je to bežná rutina. Ešteže sme si požičali malý peugeot, ktorý si popri starých a starších fiatkách doslova koledoval o nejaký ten škrabanec.

Výhľad z mesta Sciacca na miestnu pláž.

Najzaujímavejším fotopointom v malebnej Sciacce je jednoznačne rybársky prístav. Výhľad z neho na mesto počas dopoludňajšieho slnka sme zvečnili takto.

Obyčajná rybárska loď v obyčajnom rybárskom prístave.

Prístavy sú z fotografického hľadiska veľmi vďačným objektom. Tento nás oslovil najmä svojou obyčajnosťou.

Prístav v meste Sciacca.

Sciacca - farebné mesto južnej Sicílie.

Ak sa na fotografiu pozriete z blízka nejde o príliš vábnu architektúru jednotlivých domov. Dokopy však pôsobia zladene a zliato. Aspoň na monitore. Klamlivosť fotografie sme odhalili až po jej vytlačení na rozmer 50x90. Vtedy sa nám celkový dojem akosi nezdal.

Agrigento a Scala dei Turchi

Zo Sciaccy sa hneď predpoludním poberieme ďalej na juhovýchod, do azda najznámejšieho turistického miesta juhu - Agrigenta. Ako ste iste tušili, kedysi bola Sicília súčasťou Gréckej ríše, čo dokumentujú monumentálne pamiatky na kopci neďaleko. Chrámy starého Agrigenta - bývalého antického mesta sa teda nachádzajú až za novým mestom. Ide o celý areál obsahujúci rôzne antické ruiny podobné tým v Aténach. Trávime v ňom cca polovicu horúceho dňa a vraciame sa prenocovať do nového mesta, ktoré ponúka čarovnú taliansku atmosféru úzkych uličiek.

Grécky chrám bohyne Concordia.

Chrám bohyne Juno.

Extréme úzke uličky mesta sú pre nás nočnou morou a naše autíčko zverujeme radšej do rúk majiteľke malebného hotela, ktorá tu vie parkovať hádam aj so zatvorenými očami.

Ulice nového Agrigenta.

Ulice nového Agrigenta.

Iba niečo vyše 10 km od Agrigenta sa nachádza nádherné a unikátne vápencové pobrežie bielej farby, zapísané v zozname UNESCO. Skaly formujúce schodisko dostali príznačný názov Scala dei Turchi (Turecké schody). Tento skvost je nutné fotografovať aj v dopoludňajších aj odpoludňajších hodinách, nakoľko tu tieň zohráva veľkú úlohu.

Práve na bielych schodoch vznikli jedny z najzaujímavejších fotografií cesty. Napodiv tu nie je až tak veľa turistov, avšak aj s ľuďmi je tento skvost veľmi fotogenický.

To že sú schody biele a neďaleká scenéria prevažne modrá dáva zabrať aj technike a preto je dodatočná úprava fotografií nevyhnutnosť.

Scala dei Turchi.

Scala dei Turchi.

Na Scala dei Turchi sa môžete poriadne spáliť, kedže stojíte akoby na zrkadle. Ideálne je fotografovanie odpoludnia a vieme si predstaviť, že tu musí byť nádherne po daždi (v jarných a jesenných mesiacoch), kedy sú schody umyté a zbavené piesku, ktorý sme na nohách doniesli aj my.

Scala dei Turchi.

Aj piesočné pláže sú tu vynikajúce a poskytujú súkromie, keďže sa k nim dá dostať len peši po skalách, ktoré nie sú vôbec šmykľavé. Kúpanie je špičkové. Celé miesto nie je preplnené žiadnymi kaviarňami, ani inými turistickými atrakciami, čo sme veľmi ocenili.

Súkromie na pláži pod bielymi útesmi.

Pri západe slnka čierna vyhráva nad bielou.

Z Agrigenta sa poberáme cez vnútrozemie do Raguzy, ktorej atmosféra nám vyrazí dych. Ale o tom, a aj o inom už nabudúce....

Autor fotografií: Tomáš Bánik (solaris)