Photopointy / Photopointy Svet / Taliansko

Pod toskánskym mrakom 1

2014-05-21 06:00:00

11700

Toskánsko netreba azda nikomu predstavovať. Tento región v strede Talianska je medzi fotografmi veľmi obľúbený. Tvorí ho 10 provincií (Arezzo, Florencia, Grosseto, Livorno, Lucca, Massa-Carrara, Pisa, Pistoia, Prato, Siena). Nápad urobiť si sem výlet prišiel od Izzina (Peter Praženka). Pripojil sa k nám aj Bear (Michal Lindner) a dve takmer nefotografky Lenka a Ľubka. Nebudem vás podrobne informovať o histórii, demografii, pamiatkách. Tieto informácie si ľahko vyhľadáte na internete. Myslím, že pre vás budú cennejšie informácie o najlepších fotopointoch a o tom, ako fotografovať na jednotlivých lokáciach. My sme sa pohybovali v provinciach Siena, Firenze, Arezzo, Grosseto.

Zdroj: Wikipedia.

Toskánsko.

Začíname Benátkami

Veľkopriestorovým Fordom Galaxy sme sa prepravili cez Rakúsko do Talianska. Po nočnej jazde sa s nami Alpy lúčili krásnym východom slnka, do zlata farbiaceho vrcholky končiarov. S kopcovitým terénom skončilo aj pekné počasie. Nížina v okolí Benátok nás privítala mrakmi a neskôr dažďom. Mesto na vode sme si vychutnali skutočne namokro. Nielen my, ale aj naša fototechnika. Moje Olympusy to prežili v zdraví, ale Mišovi navlhol Canon EOS 5D Mark III. Ešte niekoľko dní ho sušil na slniečku. Benátky sme aj vďaka daždivému počasiu doslova prebehli. Možno ich navštívime ešte na spiatočnej ceste.

Keď vám z fototechniky tečie voda, nepoteší vás ani to, že je v meste menej turistov.

Canal Grande.

V pozadí Isola San Girgio Maggiore. Snímané z Molo San Marco.

Detailnejší pohľad na Isola San Girgio Maggiore.

Benátky.

Tip č. 1: Auto odparkujte v garážach priamo pod železničnou stanicou, kde sú klasické parkovacie automaty. Len kúsoček odtiaľ sú garáže, ktoré vás budú stáť drahšie a kľúčiky aj s autom zveríte nie príliš dôveryhodným týpkom.

Tip č. 2: V oblasti Benátok sa nesnažte vyhnúť plateným diaľniciam. Cesta sa vám môže nepríjemne pretiahnuť aj o niekoľko hodín a to za to nestojí.

Z Benátok sme pokračovali do provincie Firenze (Florencia), kde sme boli ubytovaní v známej vinárskej oblasti Chianti, konkrétne v Luiane. Benátky sa s nami rozlúčili takou prietržou mračien, že nebolo vidno na krok a na diaľnici sme chtiac, či nechtiac museli úplne zastaviť. Snáď nebude celý čas pršať? My chceme zažiť počasie ako z filmu Pod toskánskym slnkom.

Prv než sa vydáme na najzáujimavejšie lokality, zoznámim vás ešte s charakterom krajiny. Provincia Firenze je charakteristická s kopcovitým terénom, tak ako väčšina Toskánska. Darí sa tu vinohradníctvu a pestovaniu olív. Tam kde nie sú vinohrady, ani olivové háje, rastú lesy. Tie zadržiavajú vlhkosť a tak ráno nie je núdza o hmly.

Oblasť Sieny, kde sú najznámejšie toskánske lokácie je tiež kopcovitá. Vinič a olivovníky sa striedajú s poliami a lúkami. Nezameniteľný ráz dávajú krajine usadlosti a cesty lemované tujami a cypruštekmi.

Smerom k Rímu sa krajina stáva drsnejšou. Honosné usadlosti vystriedajú chudobné dedinky, navodzujúce skôr atmosféru Balkánu.

Tip č. 3: Medzi Sienou a Florenciou vedie dialnica, z väčšej časti nespoplatnená. Je to najrýchlejšia cesta na dlhšie presuny.

Arezzo

Prvý väčší výlet, ešte za daždivého počasia, smerujeme do susednej provincie Arezzo. Mesto Arezzo možno nie je tak atraktívne ako Florencia, či Siena, ale určite stojí za zhliadnutie. Známe je svojimi blšími trhmi. Počas víkendu sú ulice a námestia mesta doslova posiate desiatkami predajcov ponúkajúcich tovar od výmyslu sveta. Nábytok, šperky, umelecké predmety, staré hračky, medaile, vojenské uniformy...

Tip č. 4: Auto nechajte na platenom odstavnom parkovisku, kúsok od hradieb. Do mesta sa s autom radšej nepúšťajte. Parkovisko sa volá Pietri a nachádza sa na ulici Via Giuseppe Pietri. Parkovisko je rozdelené na dve časti. Vpravo je bezplatné, vľavo platené.

Arezzo

Florencia (Firenze)

Florenciu sme navštívili dvakrát. Dôvodom bolo fotenie najznámejšieho mostu Ponte Vecchio (43.767960, 11.253129). Samozrejme sme nevynechali ani prehliadku mesta. Pre prvé večerné fotenie sme si vybrali vyvýšené námestie Piazalle Michelangelo (43.763044, 11.264284), z ktorého je krásny výhľad na mesto a ním pretekajúcu rieku Fiume Arno. Na západ slnka tu čakajú davy turistov, preto sa oplatí prísť skôr a zabezpečiť si miesto.

Panoráma vyskladaná z 5 záberov.

Obidve fotografie boli snímané po západe slnka z námestia Piazalle Michelangelo (43.763044, 11.264284).

Druhý krát sme most Ponte Vecchio fotografovali rovnako večer, pri západe slnka a to z dvoch mostov. Najprv z Ponte Santa Trinita (43.769002, 11.250350), neskôr sme sa presunuli na most Ponte alle Grazie (43.766140, 11.258713). Nemôžem nespomenúť ako sme sa dobre zábavali na fotografujúcich turistoch.

Zapadajúce slnko sa pekne oprelo do mosta Ponte Vecchio. Fotografované z mosta Ponte Santa Trinita (43.769002, 11.250350).

Keď slnko zapadlo, presunuli sme sa na most Ponte alle Grazie a fotili z opačnej strany, aby sme využili peknú oblohu (43.766140, 11.258713).

Pri západe slnka sú mosty obsypané turistami a fotografmi. Nie každý, kto má dobrú fototechniku si domov prinesie pekné zábery.

Zdalo sa vám, že som nedávno vo svojom blogu o fotografoch-turistoch trochu preháňal? Zďaleka nie. Použitie vstavaného blesku na kilometrové vzdialenosti bolo to najmenej. Keď sme stáli na moste Ponte Santa Trinita, bolo tam s nami mnoho turistov a dokonca aj účastníci nejakého fotoworkshopu. Zapadajúce slnko zafarbilo most Ponte Vecchio do zlatova a tak nebolo divu, že každý fotografoval ako o dušu. Jeden postarší pán vedľa mňa bol zhodou okolností vybavený rovnakou technikou ako ja. Olympus OM-D E-M1 s objektívom M.Zuiko 12-40/2,8 PRO je zostava pre náročných fotografov. Trochu sme po sebe pokukovali. Ja som fotil zo statívu, on z ruky. Na tom by nič zlého nebolo, svetla bolo zatiaľ dostatok. Fascinovane som pozeral, ako mu po každom stlačení spúšte na chvíľu zobrazilo nafotený záber, ktorý bol preexponovaný aspoň o 2 EV. Pánko si to ani nevšimol. Doma ho čaká prekvapenie. Ďalší dôkaz, že drahá technika nezaručuje dobré fotografie, dostal v zápätí Izzino. Japonský turista ho požiadal, aby ho odfotil s jeho Canonom EOS 5D Mark III. Pri kontrole nastavení si Izzino všimol, že Japonec fotografuje pri ISO 12 800. So štipkou škodoradosti mu pridal na kartu pár ďalších nezmyselne zašumených záberov.

Pamiatky vo Florencii sú vďačným fotografickým objektom. Pri triedení fotografií mi najväčšiu radosť urobili “streetky”.

Tip č. 5: Ak chcete stráviť vo Florencii celý deň, najlepšie ak zaparkujete v podzemných garážiach pri železničnej stanici (Firenze Santa Maria Novella). Parkovať ale môžete aj v meste, napr. v okolí námesti Piazza Guiseppe Poggi (43.764501, 11.264839), z ktorého sa mimochodom dostanete na výhliadku z námestia Piazalle Michelangelo. Parkovanie je platené, všade nájdete parkovacie automaty a modro značené parkovacie miesta.

Na fotografovanie mesta z námestia Piazalle Michelangelo budete potrebovať teleobjektív. Len s ním urobíte detaily mostov, kostolov a katedrál. Pre večerné zábery budete bezpodmienečne potrebovať statív. Pracujte s korekciou expozície, obloha a svetla mesta dokážu meranie fotoaparátu pomýliť. Urobte niekoľko záberov s rôznou expozíciou. Ja som pre istotu urobil niekoľko odstupňovaných expozícii pre HDR fotografie. Napokon som ich nepoužil. Stačili úpravy RAW súborov. Farebnú atmosféru ovplyvníte nastavením vyváženia bielej, aj dodatočne v RAW konvertore. Skúste sa pohrať so zložkou Tint (farebný posun), posun do fialova sa pre nočné zábery skvelo hodí.

Florencia

Oblasť Chianti

Luiano

Na koniec prvej časti si nechávam miesta, ktoré nám boli najbližšie. Krásny výhľad z “orlieho hniezda” Luiano (43.656307, 11.234742), kde sme boli ubytovaní bol na nezaplatenie. Ranné hmly spolu s východom slnka nás nútili skoro vstávať aj keď sme boli na dovolenke. Osud krajinárskeho fotografa je už raz taký. Najlepšie svetlo, zlatá hodinka, je pri východe a západe slnka. Takmer z okna sme mohli fotografovať okolie dedinky Mercatale.

Luiano. “Orlie hniezdo”, z ktorého sme vylietavali do blízkeho aj vzdialeného okolia.

Ani sme nemuseli vystrčiť zobák z hniezda, aby sme si dobre zafotili.

Všade navôkol bolo množstvo hmyzu, vtáctva, jašteríc a čo mňa obzvlášť potešilo, srnčej zvere.

Hospodárstvo, na ktorom sme bývali, patrí pestovateľom vína. A že to nie sú žiadny troškári, dokazovalo vybavenie na spracovanie vína. Ubytovanie sme mali vybavené cez slovenských sprostredkovateľov, ktorí nás na mieste aj privítali. Dali nám aj zopár dobrých tipov na zaujímavé miesta ohľadom fotografovania, ale aj ohľadom gastronómie a degustácie vín. Cennými informáciami prispeli aj domáci.

Panoráma z 3 záberov snímaná priamo spod našich apartmánov. Vstával som o 5.30.

Ďalšie zábery z rozprávkového rána.

Po dlhých celodenných výletoch sme niekedy vyrazili len tak do nášho bližšieho okolia. Autom sme jazdili po pevných aj prašných cestách, hľadajúc atraktívne výhľady na krajinu.

Večery v Luiane mali tiež svoje čaro. Aj keď unavení po celodennom fotení, oplatilo sa rozložiť statívy a uprieť pozornosť na protiľahlé kopce.

Večerné zábery z “Orlieho hniezda”.

Taliani majú po obede siestu. A to platí aj pre fotografov. Až na naháňanie pavúkov, koníkov a jašteričiek, nie je čo fotiť. Ak sa nudíte príde vhod akýkoľvek nafotiteľný motív. Skúste sa zamerať na detaily architektúry a zaujímavé objekty. Alebo využite čas na zálohovanie fotografií, dobíjanie batérii a plánovanie programu na ďalší deň.

Florence American Cemetery and Memorial

Len pár kilometrov od nás, pri rieke Greve sa nachádza cintorín (43.697233, 11.212008), 4402 amerických vojakov, mužov i žien, ktorí padli počas 2. svetovej vojny, pri oslobodzovaní Talianska. Cintorín je vzorne udržiavaný. S parkovaním priamo pred cintorínom nie je problém.

Florence American Cemetery and Memorial

Caffé Il Fotografo

Na ePhote funguje niekoľko skupín fotografov a tá moja má názov Caffé Il Fotografov. Il Fotografo je talianský časopis o fotografii, ktorý som si kedysi kupoval. Keďže všetci máme radi kávu a po fotení väčšinou skončíme v kaviarni, dal som skupine kávičkársko-fotografický názov. Kávičkárska skupina v Mekke kávy? To znamená “povinnú” návštevu miestných kaviarní. Taliani pijú kávu inak ako my. Ich kávy sú menšie a rýchlo ich vypijú priamo pri pulte. Na zlú kávu sme nenarazili, ale ceny sa môžu výrazne líšiť. Najlacnejšia, ale výborná káva je v kaviarňach v menších mestečkách. Kapučíno za 1,20 €, to je lacnejšie ako u nás. V takej Florencii narazíte na kávu za takmer 4 €. Taliani zvyknú ku kávičke jesť pečivo. Ponuka je pestrá, určite si vyberiete aj vy.

Už o týždeň sa pozrieme do provincie Siena, navštívime Sienu, Pitigliano, San Gimignano a samozrejme okolie miest Pienza a San Quirico d’Orca. Pripojím aj viac informácií ohľadom technického vybavenia.