O Luzern sa hovorí, že je to najkrajšie mesto Švajčiarska a malo by byť povinnou jazdou každého návštevníka. Mňa síce pôvodne skôr lákal výlet na Rigi, kráľovnú švajčiarskych hôr, ale keď sa naskytla možnosť pokračovať smerom do tohto historického mesta, s radosťou som sa plánom prispôsobila.
Dedinka Weggis, z ktorej na vrchol Rigi premáva lanovka.
Z Bratislavy som v piatok ráno odchádzala za pekného počasia, do Zurichu som prišla za dažďa. Predpoveď na druhý deň tiež nebola veľmi optimistická, no ranné hmly sa podľa nej mali okolo obeda rozplynúť. Okrem toho lístky na vlak už boli kúpené a naše plány sa zmeniť nedali. Nakoniec som si povedala, že aj hory v oblakoch môžu vyzerať na fotkách zaujímavo, tak prečo by som mala všade mať len krásnu gýčovú modrú oblohu. Nenechám si počasím predsa pokaziť tak dlho plánovaný predĺžený víkend. Nakoniec nám počasie pokazilo len časť výletu, podľa mojich očakávaní tú najkrajšiu. A to pobyt na Rigi, kde bola viditeľnosť asi 20m a inak všade hustá vlhká hmla a mrholenie. Hoci sme tu strávili viac ako dve hodiny dúfajúc, že sa počasie zlepší, šťastie sa na nás neusmialo.
Pohľad na pohorie Burgenstock z nábrežia vo Vitznau.
Kráľovná hôr Rigi
Obľúbené miesto Švajčiarov aj turistov, ktorí zavítajú do tejto krajiny. Svojou výškou síce neprekonáva nijaké rekordy, no panoramatický výhľad z nej údajne berie dych. Za dobrej viditeľnosti môžete obdivovať nielen Alpy a švajčiarske jazerá, ale aj Schwarzwald v Nemecku a Vosges vo Francúzsku. Navyše celý horský masív je doslova popretkávaný turistickými chodníkmi a lyžiarskymi zjazdovkami, takže na svoje si tu prídete v zime i v lete. (Turistický sprievodca uvádza až 120km chodníkov a zjazdoviek.) Aby ste sa tu nikdy nenudili, počas celého roka na vás čakajú najrôznejšie akcie, festivaly, koncerty či ukážky typického horského života Švajčiarov. Už štrnásť rokov tu tiež napríklad hráva symfonický orchester Alumni a Armádna dychová kapela.
Vláčik vedúci z Vitznau na vrchol Rigi.
Okrem panoramatického výhľadu sa Rigi môže pochváliť aj jedným celoeurópskym prvenstvom – horskou železnicou vedúcou až tesne pod vrchol, ktorá premáva od roku 1871. Dnes sa na Rigi dostanete buď dvoma vláčikmi alebo lanovkou. Vláčiky premávajú z mestečiek Goldau a Vitznau a lanovka z Weggisu.
Odporúčam kúpiť celodenný lístok, ktorý vám platí na cestu oboma vlakmi. Vláčik z Goldau ide vnútrom horského masívu, vláčik z Vitznau po jeho okraji. Všetky dôležité informácie nájdete na stránke www.rigi.ch, ktorá je k dispozícii vo viacerých jazykových mutáciách.
Slnečné hodiny na nábreží vo Vitznau.
Vitznau
Toto malé a nenápadné mestečko sa prvý raz v historických dokumentoch spomína už v roku 998, no turisticky vyhľadávaným a populárnym sa stalo až v 19.storočí, keď tu postavili horskú železnicu a začali premávať parníky po jazere Luzern See.
Zákaz kúpania odôvodnený tak dôkladne, že by ma do vody naozaj nikto nedostal.
Za zmienku stoja dva kostolíky na hlavnej ulici, krásne slnečné hodiny na nábreží a množstvo niekoľko storočí starých domov s typicky červenými okenicami. Najkrajšou stavbou vôbec je Park Hotel Vitznau postavený v roku 1900, v ktorom v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia.
Dom vo Vitznau s typickými červenými okenicami.
Pohľad na Vitznau z brehu jazera.
Luzern
Ako som už písala, ide o najkrajšie švajčiarske mesto. Jeho krásu a malebnosť umocňuje aj to, že sa nachádza na brehu rovnomenného jazera uprostred Álp. Táto oblasť bola osídlená už za čias Rimanov a po páde ich ríše sa v pôvodných sídlach, ktoré neskôr vytvorili mestečko Luciaria, začal zosilňovať germánsky vplyv. Po tom, ako v roku 1178 získala Luciaria nezávislosť, začala sa rozrastať a bohatnúť, a to najmä vďaka výhodnej polohe na starej obchodnej ceste Gotthard. (Cesta spájajúca severnú, nemecky hovoriacu časť krajiny s južnou, taliansky hovoriacou, a ktorá pokračovala za územím Švajčiarska až do Milána.)
Hory po ceste z Vitznau do Luzern.
Na konci 13. storočia sa však mesto opäť dostalo do područia, tento raz Habsburgovcov a ako sa vplyv Rakúska stupňoval, rozhodli sa predstavitelia Luzern spolu s ďalšími mestami v okolí vytvoriť alianciu pod názvom Švajčiarska konfederácia, ku ktorej sa neskôr pridal aj Zurich, Bern a Zug. Víťazstvo v bitke pri Sempachu z roku 1386 pre Luzern neznamenalo len znovuzískanie nezávislosti, ale tiež ďalšie obdobie rozmachu – od stredoveku hranice mesta zodpovedajú tým súčasným.
Pohľad na Old town od Jezuitského kostola, v pozadí veža radnice.
Kostol Sv. Leodgara
Aj napriek tomu, že sa nenachádza priamo v centre Starého mesta, je považovaný za poznávacie znamenie Luzern. Keď sem prichádzate loďou, sú veže kostola v podstate to prvé, čo si všimnete.
Kostol bol postupne postavený v rokoch 1633 až 1639 na základoch pôvodnej románskej baziliky, ktorá bola v roku 1633 vypálená. Je jednou z mála sakrálnych stavieb postavených severne od Álp po Tridsaťročnej vojne a jedným z najväčších a umelecky najvyzdobenejších kostolov z obdobia neskorej renesancie v germánskej oblasti.
Kostol Sv. Leodgara z jazera Luzern See.
Kapellbrücke
Keďže mestom preteká rieka Reuss, podobne ako v Zurichu aj tu nájdete niekoľko rôznych mostov spájajúcich oba brehy Starého mesta. Tým najznámejším je drevený most pre peších s názvom Kapellbrücke s vežou postavenou priamo vo vode. Nachádza sa na začiatku mesta, hneď pri prístave a vlakovej stanici.
Bol postavený v roku 1333 a spájal starú časť mesta na pravom brehu rieky Reuss s novým osídlením vznikajúcim na brehu ľavom. Pôvodne meral 200m, ale počas storočí bol skracovaný a dnes z neho ostalo len 170m. Typickým pre Kapellbrücke je nielen množstvo kvetov po jeho stranách, ale tiež trojuholníkové maľby pod drevenou strechou. Namaľoval ich katolícky umelec Hans Heinrich Wägmann niekedy v sedemnástom storočí a zobrazujú výjavy z histórie mesta. 18.8. 1993 stihol túto pamiatku veľký požiar, pri ktorom úplne zhorelo 30 zo 147. malieb. Ako pamiatka na túto tragédiu boli niektoré zhorené maľby ponechané v trámoch až dodnes a na moste i v jeho blízkom okolí je prísne zakázané fajčiť či manipulovať s akýmkoľvek otvoreným ohňom. Požiar pripomínajú aj pohľadnice zobrazujúce most pohltený plameňmi.
Kapellbrücke od kostola Sv. Petra.
Kostol Sv. Petra
Tento najstarší kostol v Luzern čakal na svoje dokončenie priamo stovky rokov. Základný kameň bol položený v roku 1178, no dnešnú podobu získal až v 18.storočí. Dlhý čas výstavby sa podpísal aj pod jeho celkový výzor, na ktorom vidieť vplyvy rôznych umeleckých smerov, striedajúcich sa počas storočí.
Pohľad na kostol Sv. Petra so začiatkom Kapellbrücke.
Jezuitský kostol
Nachádza sa na opačnej strane rieky Reuss ako kostol Sv. Petra a je prvou veľkou sakrálnou barokovou stavbou vo Švajčiarsku. S jeho stavbou sa začalo v roku 1666 a vysvätený bol už v roku 1677, aj keď interiér kostola vzhľadom na finančné problémy ešte zďaleka nebol hotový. Chýbali oba bočné oltáre a hlavný oltár bol dokončený až štyri roky po vysvätení. Ako posledné postavili cibuľové veže, a to v roku 1893. Dnes je kostol obľúbený nielen ako historická pamiatka, ale vďaka svojej polohe priamo pri rieke Reuss a len pár metrov od dreveného Kapellbrücke je tiež vyhľadávaným miestom na svadby.
Jezuitský kostol, pohľad zo Spreuerbrücke.
Spreuerbrücke
Alebo mlynský most. Ďalší drevený most pre peších. Nachádza sa západne od Kapelbrücke medzi námestiami Kasernenplatz a Mühlenplatz. Postavený bol v roku 1408 a v jeho strede neskôr dostavali maličkú kaplnku (rok 1568). Tak ako u Kapelbrücke, aj tu v trámoch nájdete maľby, ich autorom je Kaspar Meglinger a názov malieb je Tanec smrti. Dokopy je ich 56 a pochádzajú zo sedemnásteho storočia.
Typické výklenky na historických domoch v centre Luzern.
Pilatus
Mohutný horský masív zložený z niekoľkých vrcholov, z ktorých najvyšší má 2128mnm (Tomlishorn), už z diaľky signalizuje, že sa po jazere blížite k mestu. K hore sa viaže niekoľko legiend a mýtov. Miestni ľudia napríklad od nepamäti verili, že uzučké jazero na úpätí hory je zodpovedné za veľké búrky, ktoré sú v Alpách celkom bežné. Búrka sa podľa nich objavila vždy po tom, čo sa na hladine vody objavili vlnky. Pripisovali to nepokojnému duchovi Piláta Pontského. Prečo práve Pilát Pontský vo vode jazera? Môže za to fakt, že ľudia si často spájali vodu s prevtelením zla a mýtus o tom, že mal veľmi zvláštnu smrť. Hovorilo sa, že Tiberius ho za ukrižovanie Krista uvrhol do väzenia, kde Pilát spáchal samovraždu. Jeho telo bolo vhodené do rieky Tiber, ale tá sa proti nemu vzbúrila veľkou povodňou. Preto bolo telo z Tiberu vytiahnuté a vhodené do rieky Rhony, no i tu jeho prekliate spôsobilo povodne. Nakoniec teda telo hodili do maličkého jazera pod horou Pilatus. Nepokoje ustali, len raz do roka, vždy na Veľký piatok sa Pilatus nechával vidieť sediac v strede jazera v sudcovskom talári.
Typické výklenky na historických domoch v centre Luzern.
Strach z ducha Piláta začal slabnúť v polovici 16.storočia. V roku 1585 sa dokonca miestny kňaz so skupinkou najodvážnejších mešťanov vybral až na vrchol hory, kde sa snažili nepokojného ducha vyzvať na súboj a navždy ho vyhnať z jazera. Hádzali do vody kamene, no duch nereagoval. Predpokladali preto, že prekliatie bolo zlomené. Aby však mali istotu, v roku 1594 vykopali v stene jazera otvor a vysušili ho. Otvor bol uzavretý až o štyristo rokov neskôr, v roku 1980, a jazero pod úpätím hory sa znovu naplnilo vodou.
Ďalšia z nich hovorí, že v období stredoveku sa v oblasti horského masívu usídlil drak chrliaci oheň.
Pilatus, alpská dominanta mesta.
Toľko legendy, vráťme sa však do prítomnosti.
Pilatus je dnes veľmi obľúbeným turistickým cieľom miestnych, ale aj návštevníkov Luzern. Na jeho vrchol vás vyvezie najstrmšia ozubnicová železnica na svete. Na dĺžke 4618m prekonáva prevýšenie 1635m. Pravidelnú premávku začala 4.júna 1889. V prípade, že máte chuť sa po tejto železnici previezť, všetky dôležité informácie nájdete na tejto webovej stránke http://www.pilatus.ch/en/railway-cableways/cogwheel-railway.
Pohľad na Alpy z hladiny jazera Luzern See, úplne vľavo Rigi.
Zdroje faktických informácií:
http://en.wikipedia.org/wiki/Lucerne
http://en.wikipedia.org/wiki/St._Gotthard_Pass
http://en.wikipedia.org/wiki/Kapellbr%C3%BCcke
http://lucerne.all-about-switzerland.info/lucerne-jesuitchurch.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Church_of_St._Leodegar_%28Lucerne%29
Pridaj komentár
