Zaiste už mnohí z vás počuli o moskovskom metre, ktoré patrí k najkrajším na svete. Dnes vám bližšie priblížime toto unikátne podzemné múzeum Moskvy. Prepych, architektonická dokonalosť i kontroverzia, rýchlosť, hluk, zápach, prievan, trma vrma - to je len niekoľko prívlastkov, ktoré charakterizujú "Moskovskyj Metropoliťen". Denný život 99% bežnejších Moskvičov úplne závisí od tohto dopravného systému. Kto nemá čas a financie stáť autom v dennej zápche (tzv. probka), je odkázaný na 317.5 kilometrovú spleť dvanástich línií dokonale prepojených hnedou, kruhovou líniou "Kaľcevaya". Aktuálnych 190 staníc stále nie je dosť. Veď metrom sa počas bežného pracovného dňa odvezie až 9 miliónov pasažierov, čo je najviac na svete.
Už samostatne stojace vstupy do metra prezrádzajú, že pod zemou môžeme čakať niečo veľmi zaujímavé.
Vo vnútri zase prekvapia štýlové telefónne búdky.
Spoľahlivosť, dostupnosť, rýchlosť a poriadok
Metro má k dispozícii 5 tisíc vagónov, ktoré tvoria viac ako 500 vlakových súprav. Interval príchodu nasledujúceho spoja je približne 90 sekúnd, v centre mesta to chodí ešte častejšie. Na metro sa tu teda dlho nečaká. Cestovné lístky nie sú drahé (cca 0,7 eurocentov za jazdu). Metro je dokonale strážené a prezamestnanosť sa tu nedá prehliadnuť. Napríklad pri každom z eskalátorov, na začiatku ba i na konci sedí v sklenenej búdke osoba dohliadajúca na správanie sa cestujúcich a prípadné technické výpadky. Často vás preto naľaká strohé ruské upozornenie cez megafón.
Už sa ide do podzemia. Všetci pekne v rade.
Bezpečnosť sa tu berie veľmi vážne a preto na každé eskalátory musí niekto dozerať.
Podzemný svet
Moskovské metro poskytuje nielen každodennú rýchlu prepravu z bodu A do bodu B, ale slúži aj ako stretávací bod, nákupné centrum, priestor na prezentáciu nádejných umelcov a zdroj zárobku muzikantov na penzii, či vojenských veteránov. V metre to jednoducho od pol šiestej rána žije, priam burcuje a utícha až o jednej v noci. Občas tu stretnete aj túlavého psa, ktorý sa vozí za potravou z odľahlejších rajónov do centra. Pozornosť si zaslúžia aj postaršie ruské bábušky - predajkyne s typickými taškami na kolieskach so všakovakým tovarom. Nemajúc iné východisko, musia sa popasovať okrem eskalátorov aj s niekoľkými schodiskami, keďže bezbariérový prístup tu je menej známe slovné spojenie.
Napriek všetkému sú všetky stanice až podozrivo čisté a udržiavané.
Samozrejmosťou je výzdoba - v tomto prípade víťazstvo nad fašizmom pri Parku Víťazstva.
Na jednotlivých staniciach kúpite v ošumelých, ale i vynovených stánkoch jedlo, pančuchy, kvety, počítačové príslušenstvo, prakticky všetko. Potom sa spustíte nezriedka aj do hĺbky skoro 20 poschodí po dlhých eskalátoroch dolu k nástupištiam. Moskviči cestu eskalátorom využívajú na čítanie kníh a novín. Málokde vidíte toľko čítajúcich ľudí ako práve tu. Avšak zabudnite na manažérov v oblekoch. Takých nájdete v Londýne, či New Yorku. Metro napriek svojej kráse, spoľahlivosti a rýchlosti je stále považované za nie príliš reprezentatívny prostriedok dopravy. Postoj mladých ľudí unavených zo zápch, ktoré sa nedajú porovnať so žiadnymi na svete, to ale postupne začína meniť. Je to citeľné najmä v zime, kedy sú cesty zľadovatelé. Kapacitne však metro takmer nezvláda zvýšené množstvo pasažierov odstavujúcich svoje autá na okraji 12 miliónovej metropoly.
V časoch najväčšej špičky nie je čas na obdivovanie architektúry a treba sa nechať unášať davom.
Samozrejme v nekonečných podzemných tuneloch.
Osudy ľudí a rozmanitosť tvárí
Kto žije v Moskve dlhšie, všimne si, čo miestnym pasažierom chýba. Úsmev. Zádumčivé, chmúravé tváre pôsobia veľmi záhadne, nedostupne, strhane ba až hrozivo. K tomu prispievajú aj moderné technológie. Mládež vo veku 20 a mínus nosí slúchadlá, tablety, smartfóny a elektronické knihy. Bez toho do metra hádam nevkročia. Ak ním však cestujú hodinu z jedného konca Moskvy na druhý, niet sa čomu čudovať. V metre si taktiež dokážete urobiť obraz o migrantoch, ktorí tu chodia za vidinou lepšieho života a zárobkom. Uzbeci, Mongoli, Kirgizi, Arménci, Azerbajdžanci či Tadžici chodia do metra neraz s obavou, či ich nenapadnú extrémisti. Kontrastom k nim sú skutočne nádherné Rusky v prenádherných kožuchoch, vysokých opätkoch, dokonale nastajlované a úprimne veriace, že domov raz budú chodiť iným dopravným prostriedkom ako metrom. Mimochodom, pravý Moskvič je iba taký, ak už jeho babka bývala v Moskve.
Jedna z mála nadzemných staníc metra v širšom centre a jediná nad riekou Moskva.
Vagóny už zažili aj lepšie časy, no sú stále ako tak funkčné.
Tourist unfriendly
Máloktoré metro je tak málo naklonené turistom ako to moskovské. Nápisy vchod, východ ako aj tabule so smermi a stanicami sú výlučne v azbuke. Buď sa azbuku naučíte, alebo nastúpite do vagóna, na stenách ktorého si viete pozrieť mapu metra, ktorá už obsahuje aj latinské ekvivalenty názvov. A ešte jedna pomôcka - mužský hlas sa ozýva pravidelne z rozhlasu smerom do centra a ženský zasa smerom von. Iba v ruštine samozrejme.
Všetko je tu prehľadne označené - škoda, že v azbuke.
Nájdete svoju konečnú zastávku?
Lenin vám ukáže správnu cestu.
Architektonický skvost
Moskovské metro partí k architektonickým skvostom Ruska i sveta. Reč pritom nie je len o historických staniciach centra mesta, ale aj o tých novo vybudovaných, ktoré predsa nemôžu byť o nič horšie, čo do architektonického prevedenia i použitých materiálov. Kde inde prezentovať bohatstvo krajiny ako v týchto podzemných múzeách, ktorými sa denne premelie 100 - 150 tisíc "návštevníkov"? Prepychová až vyčačkaná architektúra historických staníc sa mieša so strohosťou socialistického realizmu, ako aj úhľadným dizajnom moderných staníc. Medzi bežné stavebné materiály metra patria mramor, chróm, mozaika a podobne. Krištáľové lustre a sochy z mosadze tu nie sú nič výnimočné. Busty či sochy Lenina, kosáky s kladivom a podobné historické artefakty si po čase prestanete všímať.
Niektoré stanice pripomínajú viac široké galérie ako podzemné priestory.
Výzdoba je tu často typicky ruská, respektíve sovietska.
Medzi najatraktívnejšie historické stanice patria Plošaď revoljucii, Kyevskaya, Park Kultúry a Bieloruskaya.
Ku skvostom novodobej architektúry možno zaradiť stanice Mayakovskaja, Novoslobodskaya, Park Pobedy a Dostoyevskaya. A šedé šperky socializmu reprezentujú stanice ako VDNCH či Serpuchovskaya a mnoho iných odľahlejších sídliskových staníc. Môžete si teda vybrať, odporúčam to ako povinné minimum.
Štastný ukrajinský ľud vyobrazený na stanici Kyevskaya.
Stanica Kyevskaya
Na tejto stanici môžete obdivovať kontroverzné farebné mozaiky. Na mnohých je zobrazený súdruh Stalin obklopený šťastnými Ukrajincami a spolu s nimi oslavuje prosperitu Sovietskeho zväzu o bohatú úrodu Obilnice. Stanica Kyevskaya, ako aj mnohé iné prestupné stanice má dve haly s nástupišťami. Medzi jednotlivými halami je spleť podzemných chodieb dlhých často aj niekoľko stoviek metrov. Podzemie Moskvy je veru druhé mesto v meste.
V každom výklenku sa vyníma iná mozaika.
Aj prechody medzi jednotlivými nástupišťami majú svoju úroveň.
Stanica Ploščaď Revoljucii
Táto stanica je azda najimpozantnejšia vďaka sochám rôznych povolaní v nadživotnej veľkosti. Dotknite sa ňufáka psa poľovníka, prinesie Vám to dozaista šťastie. Niekedy je až ťažké uveriť, že sa nachádzate na stanici metra a nie v nejakej reprezentačnej sále spojenej s historickou výstavou v múzeu.
10 výklenkov po každej strane a v každom rohu 4 sochy.
Na tejto stanici sa dá obdivovaním sôch hravo stráviť aj pol hodina.
Koľko cestujúcich už tieto sochy odprevadili domov či do práce?
Stanica Mayakovskaya
Táto stanica sa nachádza v blízkosti Veľvyslanectva SR v Rusku a pripomína bálovú sálu. Zaiste ste si všimli, že jednotlivé stanice metra je veľmi náročné fotografovať bez ľudí. Metro je prakticky plné stále. Ak sa však vyberiete na potulky podzemím v nedeľu alebo cez sviatok doobeda, dočkáte sa vytúženej odmeny.
Znova úplne iný charakter a výzdoba stanice.
Čakanie na ďalší vlak, ktorý je tu čo nevidieť.
Z fotografického hľadiska urobíte najlepšie keď si so sebou zoberiete širokouhlý objektív v kombinácii s fotoaparátom, ktorý dobre zvláda vysoké ISO. Zvyšok je už potom na kreativite a šikovnosti pri postprocese. Ak je niektorá stanica preplnená najlepšie je vrátiť sa sem v inej časti dňa alebo vystriehnuť vzácnu chvíľku, keď sa tu striedajú davy cestujúcich a na chvíľku sa aspoň z časti vyprázdni.
S metrom sa lúčime pod obrovskou plastikou Moskvy.
Metro v Moskve je ako žiadne iné. Pri návšteve metropoly si istotne vyčleňte čas na niekoľko staníc. Ak nie ste práve adrenalínový typ, vyhnite sa rannej a večernej špičke. A ak cestujete do Moskvy v zime, v metre sa zadarmo zohrejete. A nebudete sami.
Autor fotografií: Tomáš Bánik
Pridaj komentár
