Potulky Hainburgom a okolím, časť I. – Schlossberg a Braunsberg

Kto z nás, žijúcich v Bratislave a blízkom okolí, by nepoznal rakúske mestečko Hainburg an der Donau, nachádzajúce sa len pár kilometrov za hranicami? Či už sem chodíte za nákupmi alebo za kultúrou, iste mi dáte za pravdu, že historické centrum s priľahlými kopčekami a okolitými dedinkami je veľmi fotogenické.  A keďže na jeden článok by toho bolo priveľa, rozhodla som sa priblížiť vám tento malebný kúsok Rakúska postupne. Dnes to bude asi najznámejšia dominanta mesta – Schlossberg a protiľahlý kopec Braunsberg, z ktorého okrem iného krásne vidieť do Devína (aneb čo je to za kopec, čo mi kazí fotky západu slnka spod devínskeho hradu :) ?).

Výhľad na Hainburg spred vstupnej brány do útrob zrúcanín.

Cesta do mesta a parkovanie

Na úvod pár praktických rád pre tých, ktorí v Hainburgu ešte neboli alebo chodia len do obchodného centra na opačnom konci mestečka a nevedia, ako je to s parkovaním, prípadne prístupom.

Najjednoduchšie je použiť hraničný priechod Petržalka – Berg a na kruhovom objazde za hranicou pokračovať rovno. Prejdete cez dedinku Wolfsthal, pôjdete pár kilometrov po hlavnej ceste a ste v Hainburgu.

Najideálnejšie parkovanie pri výstupe na Schlossberg je parkovisko pred Penny Marketom – to sa nachádza na ľavej strane cesty hneď za prvou svetelnou križovatkou, ešte pred Ungartor (Maďarskou bránou). Prístup na Braunsberg je z parkoviska tiež pomerne jednoduchý. Vrátite sa na svetelnú križovatku a na nej pôjdete mierne do ľava na cestu, kde už od križovatky budete vidieť železničné priecestie. Po tejto ceste pokračujete až na vrchol kopca. V zime sa môže stať, že bude zatvorená závora. Pár razy som si kopec vyšľapala peši a auto nechala pred závorou, ale potom som zistila, že je to len také pro forma. Cesta sa v zime neudržiava, ale všetci tam bez problémov jazdia autami. Len závoru nechávajú zatvorenú. :)

Zapadajúce slnko nad mestečkom Hainburg an der Donau.

Schlossberg

Kopec sa nad mestom vypína do výšky 291m. Hrad tu začali budovať v roku 1050 na príkaz cisára Henricha III. Sídlo sa neskôr dostalo do rúk rodu Babenbergovcov a vďaka svadbe s poslednou ženou z tohto rodu, Margarétou, prešlo v roku 1152 do vlastníctva českého kráľa Přemysla Otakara II. Ten oň prišiel v prospech Habsburgovcov v roku 1278. Od roku 1683, kedy bol hrad vyplienený a vypálený Turkami počas ich nájazdov na Európu, začala jeho sláva upadať.

Len pre zaujímavosť – práve na tomto mieste bola v roku 1996 podpísaná dohoda, ktorou vznikol Národný Park Donau – Auen.  Vďaka tomu bola umožnená ochrana tohto  jedinečného riečneho údolia, ktoré je jedným z posledných svojho druhu v Európe.

Menšia brána pri kaplnke.

Dvere v hradnom múre.

Od parkoviska pred Penny Marketom vedú smernovníky najskôr popri starom hradnom opevnení, o chvíľku míňajú mestský cintorín a asfaltka sa mení na príjemnú lesnú cestičku miestami doplnenú schodmi. Na jar vám spoločnosť budú robiť rôznofarebné kvetinky a slimáky, kde tu budete mať možno ešte šťastie na jesenne sfarbené lístie. Ak radi fotíte prírodu v detailoch, makroobjektív doma nenechávajte (ak makroobjektív vo svojej výbave nemáte, nezúfajte, mne na slimáka plne postačil základný zoom 16-85mm).

Hradné nádvorie.

Od druhej polovice výstupu sa začínajú návštevníkom odkrývať prvé výhľady na mesto pod hradným kopcom s Dunajom a jeho údolím v pozadí. Ak budete mať šťastie na dobrú viditeľnosť, za Donnaubrucke uvidíte takmer celú severozápadnú časť národného parku Donau – Auen. Vo výhľade na Slovensko okrem stromov bráni  aj náprotivný kopec Braunsberg.

Jedna z piknikových lavičiek so stolom.

Z hradu sa dodnes zachovala časť opevnenia, hradné múry so vstupnou bránou, kaplnka, časť hradnej veže a zvyšky interiérových múrov s pravdepodobne pivničnými klenbami.  Na jeden z hradných múrov, ktorý je hneď pri vstupnej bráne, vedie z veľkého nádvoria drevené schodisko na vyhliadku. Z nej máte mesto a okolitú krajinu ako na dlani. Ak si naopak chcete vychutnať pohľad na neďalekú Bratislavu, stačí prejsť na druhú stranu zrúcanín – nezabudnite si však teleobjektív. So základným zoomom toho veľa neodfotíte. (No dobre, odfotíte – akurát budete doma robiť veľké výrezy :).)

Piknikové posedenie pri hradnom múre s výhľadom na Bratislavu.

Jeden z hradných múrov zrúcaniny.

Najideálnejším časom, kedy sem prísť fotiť je pred západom slnka. Vtedy je celý areál osvetlený krásnym žltým svetlom, čo starým kamenným múrom dodáva svojskú atmosféru. Slniečko sem svieti v smere od mesta, takže múr s vyhliadkou je z vnútornej strany  tmavý, ale nádvorie a náprotivné múry, kaplnka i hradná veža sú v tejto denno – večernej hodine nádherné.  No nezdržujte sa tu pridlho – západ slnka a večerné snímky mestečka sú krajšie z Braunsbergu :).

Lavička pod hradnou vežou.

Schlossberg je tiež ideálnym miestom na piknik. Tráva je tu vždy pokosená, na každom kroku nájdete odpadkové koše a v neposlednom rade je tu niekoľko drevených lavičiek s drevenými stolmi, na ktorých môžete rozložiť svoj proviant.

Braunsberg

Ako už bolo spomenuté, je to presne ten kopec, ktorý vidíte spod hradu Devín, keď stojíte na sútoku Dunaja a Moravy a snažíte sa fotiť západ slnka. Ten kopec tam jednoducho zavadzia. :)

Na vrchole Braunsbergu je pomerne veľké parkovisko, ale pre turisticky zdatných je tu  možnosť nechať auto buď pred malou reštauráciou na konci mesta alebo priamo pri závore a vyšliapať si to peši. Cesta vedie  prevažne lesom bez výhľadov, ale je to celkom slušná rozcvička na následné prechádzky po kopci a fotenie.

Pohľad na Braunsberg z Hainbrugu.

Braunsberg bol kedysi dávno osídlený Keltmi a dnes nám tento fakt pripomína napodobenina strážnej veže stojaca na západnej strane kopca. Národný park Donau – Auen z nej máte ako na dlani. Zábery večerného Hainburgu s Dunajom na pravej strane sa najlepšie fotia práve tu. Avšak ani tak nie priamo zo strážnej veže, ako skôr zo skaliek pod ňou a okolo nej.

Lavička na západnej strane kopca Schlossberg.

V zime slniečko zapadá nad veternými mlynmi takmer hneď vedľa národnej prírodnej rezervácie Hundsheimer Berge (aneb kopec vedľa Schlossbergu), v lete je posunuté viac nad národný park Donau – Auen. V každom ročnom období milovníkom západu slnka ponúka nádherné výhľady na kľukatiaci sa Dunaj, most Donnaubrucke a za dobrej viditeľnosti niekde vzadu za veternými mlynmi i na prvé predhoria Álp.

Zostatok hradného interiérového múru pri kaplnke.

Keď sa vám zunuje pohľad na Rakúsko, stačí prejsť k ohrade s koňmi na východnú stranu kopca a Devín i Bratislavu máte ako na dlani. Opäť odporúčam nezabudnúť teleobjektív – môj Nikkor 16-85mm rozhodne na odfotenie Bratislavy nepostačoval.

Na záver ešte jedno spestrenie. Keď pôjdete na Braunsberg, zásobte sa ovocím alebo zeleninou, prípadne suchým chlebom. Neviem síce komu tie tri koníky na kopci patria, ale sú veľmi prítulné a zvedavé, nechajú sa hladkať a budú vám nazerať do vreciek, či pre nich niečo nemáte. Ak so sebou nič nemáte, vďačne si dajú aj trávu, ktorá rastie za ohradou a ku ktorej sa už oni nedostanú –ale vy im ju môžete natrhať a ponúknuť. Ale pozor – jeden z nich zjavne obľubuje botasky. Z poslednej návštevy kopca som si odniesla celkom slušný kusanec do nohy.

PS: Aby som nezabudla. Na Braunsbergu vždy fúka. :)