Kaňon Colca, Arequipa, Nazca, Huacachina, Paracas, Pacifik, Lima
Po tom, čo sme opustili Puno, nás čaká strastiplná cesta do Chivay. Toto mestečko nechceme vynechať, pretože je východiskovým miestom do kaňonu Colca, najhlbšieho kaňonu na svete (podľa niektorých údajov „iba" druhého najhlbšieho). Cesta prechádza vyprahnutou vysokohorskou púšťou s minimom vegetácie a fauny. Kvalitnú asfaltku na niekoľko desiatok kilometrov vystrieda niečo, čo sa len ťažko nazýva cestou. Autobus sa otriasa a foťák po prvý krát padá na podlahu, vyraďujúc automatické zaostrovanie s ultraširokáčom z funkcie :( Zanedlho sa vraciame späť na slušnejšiu asfaltku a dosahujeme najvyšší bod celej našej cesty - priesmyk Patapampa Pass v nadmorskej výške 4.888 m. Po tretí krát, a našťastie naposledy, nás dostihla výšková choroba, keď už aj pri prostom sedení v sedadle autobusu pociťujeme výrazne sťažené dýchanie. Nuž, ono sa to nezdá, ale sme 70 metrov nad Mont Blancom...
Táto pustá, všadeprítomnými vulkánmi stvorená krajina má svoje nezameniteľné čaro. Po krátkom zastavení v priesmyku nasleduje rýchle klesanie o 1.200 výškových metrov do mesta Chivay. Toto podivné mestečko so špecifickou atmosférou „nedostatku všetkého" je nám na prvý dojem dosť nesympatické. Večer využívame na návštevu miestnych kúpeľov, ktoré sú v prudkom kontraste s mestom - čisté a upravené.
Stratovulkán El Misti (5822 mnm.).
V priesmyku Parapampa (4888 mnm.).
Nasledujúci deň vstávame skoro ráno, aby sme stihli autobus, ktorý nás odvezie na miesto „Cruz del Condor", čiže niečo ako Kondorí kríž. Z tohto miesta je možné každé ráno pozorovať a z bezprostrednej blízkosti fotiť plachtiace kondory. Colca Canyon je dvakrát hlbší než Grand Canyon, aj keď jeho steny nie sú tak strmé. V oblasti Cruz del Condor, kde sa kondory vznášajú v teplých, po svahoch kaňona stúpajúcich vzdušných prúdoch, je hĺbka kaňona cca. 1.200 metrov. Po krátkom treku po hrane kaňona, za neustáleho fotenia zastavujeme autobus, ktorý nás vezme späť do Chivay, odkiaľ pokračujeme ďalej do Arequipy.
Kondor, Canyon Colca.
Kondor, Canyon Colca.
Cruz del Condor, Canyon Colca.
Množstvo plachtiacich kondorov a kolibrík.
Po prejdení Patapampa Pass si uvedomujeme, že až do konca našej cesty budeme len klesať. Ako Slnko zapadá pomedzi vulkány, začíname zvažovať, či sa v Arequipe zdržíme, alebo to bude len prestupný bod na ceste do Nazcy. Padne rozhodnutie ostať, čo sa zajtra ukáže ako veľmi dobrý krok. Rýchlo nachádzame hostel neďaleko Plaza de Armas a vydávame sa na nočnú prehliadku mesta, spojenú s fotením. Raňajky na terase na streche hostela sú pastvou pre oči - dolu na ulici ruch veľkomesta (Arequipa je s 900.000 obyvateľmi druhým najväčším mestom Peru), nad tým plno zelene a celkom navrchu kraľuje panoráma dvoch vulkánov, nachádzajúcich sa ani nie 12 km od prvých domov - Chachani naľavo a El Misto vpravo. Na dnes nemáme žiadny program, okrem odchodu autobusu do Nazca o 22:00. Tak sa celý deň motáme po meste, reštauráciách a kaviarňach, a hlavne fotíme a fotíme. Na to, že sprievodca Lonely Planet mesto popisoval ako „miesto, ktoré Mesiac zabudol zobrať so sebou, keď sa odtrhol od Zeme", v nás Arequipa, zapísaná v liste Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, zanechala vynikajúci dojem.
V meste Arequipa s kulisou vulkánu Chachani.
Posledné slnenčné lúče na svahoch stratovulkánu El Misti.
Večerná Arequipa.
Cesta Arequipa - Nazca je azda najhorším autobusovým zážitkom. Teplota vo vnútri atakuje hodnotu 30°C a keďže cestujeme v noci, na vodu od obsluhy môžeme zabudnúť. Čerpáme teda z obmedzených vlastných zásob. 30-stupňová sýtená minerálka ale nie je „to pravé orechové". S východom Slnka prichádzajú aj prvé výhľady na Tichý oceán, aj keď len cez silno zarosené okná. Takže sme v 0 metroch nad morom a my sa nevieme dočkať momentu, keď vystúpime v Nazca... Dočkali sme sa - sme von. Naše kroky smerujú k taxikárovi, ktorý nás vezie do agentúry, predávajúcej vyhliadkové lety ponad svetoznáme línie Nazca, a odtiaľ na malé letisko. Zanedlho nasadáme do malej Cessny a zdravíme sa s mladým pilotom. Let prebieha spočiatku hladko, ale keď prelietavame ponad prvé obrazce, dochádza mi, že raňajky som si tento krát mohol odpustiť. Preťaženie je také, že občas si nevládzem foťák priblížiť k oku a fotenie viackrát vzdávam. Žalúdok sa ozýva - ešte dva-tri obrazce a urobil by som si hanbu. Vyčerpaní vystupujeme na letisku a pilot nám podpisuje certifikáty o absolvovaní letu. Z letiska odchádzame do mesta, kde nás do svojej reštaurácie naláka podivín zo Švédska.
Na letisku v Nazca.
Nazca - astronaut.
Nazca - opica (Monkey).
Nazca - kolibrík (Hummingbird).
Ďalšou zastávkou bude púštna oáza Huacachina, ale keďže máme problém so zháňaním autobusu, oslovujeme taxikára s gigantickým Lincolnom. Ten nás za smiešne peniaze vezie až priamo do Huacachiny. Toto miesto sme pôvodne nemali v pláne navštíviť, avšak po zmienke o sandboardingu, piesočnej alternatíve snowboardingu, padlo rozhodnutie sem ísť. A neoľutovali sme. Ubytovanie nám síce spríjemňoval megašváb, ale výlet buginou do púšte, sandboarding a večerný záťah to spoľahlivo vykompenzovali. Nasledujúci deň, po rekonvalescencii v hotelovom bazéne s výhľadom na piesočné duny, sa vydávame taxíkom do mesta Paracas, z ktorého plánujeme na druhý deň vyraziť na výlet loďou na ostrovy Ballestas.
V púšti pri oáze Huacachina.
Islas Ballestas sú prvým morským národným parkom v Peru a zároveň jedným z najvýznamnejších národných parkov na svete. V tejto rezervácii, založenej v roku 1975 a rozprestierajúcej sa na viacerých menších ostrovoch, žijú obrovské kolónie morských vtákov - viac než 150 druhov, a zároveň veľké kolónie tuleňov, delfínov a dokonca aj veľrýb. Vtáky a tulene sa dajú pozorovať z bezprostrednej blízkosti, takže o dobré motívy nie je núdza. Po návrate hneď odchádzame do mesta Chinca, kde nemôžeme vynechať kúpanie v studených vodách Pacifiku na ľudoprázdnej pláži, kde nám spoločnosť robí akurát tak mŕtvy tuleň. Napriek tomu, že Chincha sa na nachádza len 1.500 km pod rovníkom, vody Tichého oceánu sú tu prekvapivo studené. Zapríčiňuje to studený Humboltov prúd, ktorý ženie chladné vody od Antarktídy hore na sever pozdĺž pobrežia Čile a Peru. To je dôvod prirodzeného výskytu tučniakov či tuleňov takmer na rovníku...
Famózny svietnik El Candelabro.
Ostrovy Ballestas (Ballestas Islands).
V rezervácii na ostrovoch Ballestas.
Ranný odpočinok, Ballestas Islands.
Neuveriteľné množstvo vtáctva, Ballestas Islands.
Opustené pobrežie Pacifiku pri meste Chincha.
Pozháňať taxík je tu nemožné, preto odchádzajúc z pláže ostávame stáť na kraji cesty, známej ako Panamerican Highway, alebo skrátene Panamericana. Je to cesta, vedúca z Aljašky cez celý americký kontinent až do argentínskeho Ushuaia. Po niekoľkých minútach nám zastavuje autobus, ktorý nás pohodlne odvezie až do Limy, kde sa naše putovanie po Peru a Bolívii končí.
Na Panamerican Highway cestou do Limy.
Lima, hlavné mesto Peru je typická veľká a pestrá juhoamerická metropola. Absolvujeme viacero výpadov do centra, kde si každý street fotograf musí prísť na svoje. Po prehliadke Múzea zlata, najväčšej súkromnej zbierky zlata a artefaktov predinkských kultúr (samotná expozícia sa nachádza v podzemnom trezore) a malých nákupoch odchádzame na letisko. Čaká nás dlhý let do Madridu a potom do Viedne. Let z Madridu do Viedne ozvláštňuje famózny prelet ponad zapadajúcim Slnkom zaliate Alpy a nerušený výhľad na Mont Blanc. Ten Mont Blanc, na ktorý som myslel pár dní dozadu v priesmyku Patapampa Pass. Pri pohľade na jeho majestátnosť si znovu uvedomujem, v akých výškach sme sa v Peru a Bolívii pohybovali. Občas aj 80 metrov nad najvyššou horou Európy... :)
Lima, pri prezidentskom paláci.
Prílet do Európy, pod nami portugalské pobrežie.
Prelet ponad Alpy s výhľadom na Mont Blanc.
Všetky fotografie nájdete na www.pbase.com.
Pridaj komentár
