Z diaľky pôsobia ako vrcholky kamenných štítov vynárajúcich sa z Atlantiku, miestami zahalené hmlou a oparom. No hneď ako sa k nim priblížite, pochopíte, prečo sú Lofoty dušou severného Nórska. Ich ezoterická krása si vás ihneď podmaní.
Súostrovie Lofot pozostáva zo štyroch najväčších ostrovov Austvågøy, Vestvågøy, Flakstadøy a Moskenesøy, ktoré oddeľuje od pevniny Vestfjorden. Dejiny Lofot sú späté predovšetkým s rybolovom. Sú miestom stretania sa Golfského prúdu so Severným ľadovým oceánom, čo zabezpečuje hojnosť rýb, najmä tresiek. V roku 1120 tu kráľ øysten postavil prvý kostol a vybudoval prvé „RORBUER" (domy veslárov) drevené zruby, ktoré slúžili ako ubytovanie pre rybárov, čím si zabezpečil bohaté dane. Dramatickým poklesom počtu tresiek v posledných rokoch poklesol aj rybolov, ktorý stále súperí s turizmom o pozíciu najrozšírenejšieho odvetvia.
Masívy Lofot cez Vestfjorden.
Lofoty z Bognes.
Trajekt - oceľová príšera.
Magická krása.
Maják v Lodigene.
Artickou diaľnicou ideme smerom na Narvik, mapa je trochu nepresná. Až na mieste zisťujeme, že v Bognes cesta končí a my sa buď preplavíme do Narviku a odtiaľ na Lofoty, alebo sa preplavíme do Lodingenu a E10 nás po novom tuneli a moste zavedie priamo na prvý ostrov Austvågøy.
V diaľke sa na obzore črtajú Lofoty. Nádherné scenérie strmých brál vystupujúcich z mora pôsobia v čistom arktickom vzduchu ako fatamorgána. Vyťahujem foťák a čas čakania na trajekt si krátim fotením. Snažím sa zachytiť aspoň časť tejto nádhery, ktorú vidím pred sebou. Čo-to fotím ešte z trajektu, počasie je úžasné. Naľavo aj na pravo sú búrkové mraky, z ktorých leje dážď. Poryv vetra občas dofúkne pár kvapiek aj na objektív, no my preplávame uprostred cez krásne slnečné okno.
Vystupujeme v Lodingene a ideme smer Svolvær. Je to úžasné, Lofoty ma očarili svojou krásou. Krištáľovo čistý vzduch, ostré bralá vystupujúce priamo z mora pocukrované snehom, zároveň hmla prichádzajúca od Atlantiku, plaziaca sa úžinami tesne nad morom, je úžasná.
Austvågøy Vestpollen.
Pláže s bielym pieskom vás priam lákajú okúpať sa, no teplota vody vás hneď vráti do reality za polárnym kruhom (samozrejme Slováčisko a more, no neokúp sa ... ešte teraz ma trasie od zimy). Spať sa vôbec neoplatí, v tomto období aj tak slnko úplne nezapadá, takže si vychutnávam jeho lúče a prechádzam sa po pláži.
Nekonečná pláž.
Gimsøystraumen.
Štyri hodiny v ,,noci".
Lofoty nie sú zaujímavé len prírodnou krásou, ale aj rozvinutým rybárskym priemyslom. V zálivoch nájdete rybárske dedinky, v ktorých akoby zastal čas. Samozrejme len naoko, pôvodné Rorbuer už nie sú len drevené búdy 4x4 metre pre skromný nocľah rybárov. Vo vnútri sa skrýva moderné bývanie pre turistov, ktorých je tu plno. Vo vzduchu cítiť pach sušených solených tresiek a všade počuť nekonečný škrekot čajok. Človek by povedal, že je to gýč, ale ono ho to akosi chytí za srdce.
Henningsvær.Henningsvær - charakteristické Rorbuer.
Reine - vraj namalebnejšia dedinka Lofot.
Čo dodať na záver. Lofoty ma očarili. Strmé bralá, zasnežené vrcholy a rybárske dediny majú neopakovateľné čaro. Počasie je veľmi premenlivé. Je krásne, slniečko svieti, no v priebehu hodiny sa natlačí od Atlantiku hmla a sychravé počasie. Neopakovateľný kolorit je ako stvorený na fotovýlety od výstupov na strmé bralá cez návštevu skanzenov a múzeí (Bork - múzeum Vikingov s možnosťou zaveslovať si na Drakare, Nusfjord - múzeum lovu tresiek). No na svoje si prídu aj milovníci adrenalínovejších zábav pri morskom kajakingu, horolezectve alebo potápaní. No a samozrejme všadeprítomná možnost rybolovu, napríklad v mestečku s najkratším názvom „Å".
Martin Mastelák (ephoto: masto)