V tomto ,,Photopointe” sa dočítate hlavne praktické informácie a skúsenosti, ktoré vám možno pomôžu pri plánovaní, alebo už pri samotnej návšteve Maroka.
V predchádzajúcich siedmych Photopointoch ste si mohli prečítať cestopisnou, rozprávačskou formou skoro trojtýždňové putovanie po Maroku. Dozvedeli ste sa, čo som ja a moji spolucestovatelia zažili, kde sme boli, a takýmto spôsobom ste mohli spolu s nami trochu cestovať po tejto krajine a zažiť znovu naše putovanie. Určite vás však zaujímajú aj trochu praktickejšie informácie. Tie sa vám v riadkoch nižšie budem snažiť poskytnúť.
Cesta
Do Maroka sa dostaneme jedine dvoma spôsobmi, autom a lietadlom. Vlak je nedostupný, lebo z Európy nie je cez more vybudovaná žiadna trať, a tak by ste museli zvoliť okružnú trasu cez Turecko a ďalšie arabské krajiny až po Alžírsko, kde by ste aj tak skončili, pretože hranice medzi Marokom a Alžírskom sú uzatvorené. Takže vlakom to určite nepôjde.
Autom cez celú Európu do Španielska, potom k pobrežiu Stredozemného mora k niektorému zo španielskych prístavov, odkiaľ sa plavia trajekty do Maroka. Trajekty končia väčšinou v Ceute, alebo Tangeri. Táto varianta je najrozumnejšia pokiaľ máte karavan, dodávku, alebo väčšie auto a plánujete dlhší pobyt, pričom vám bude auto slúžiť aj na bývanie. Inak cestu vlastným autom nemôžem odporučiť, pretože je neekonomická a časovo veľmi náročná. Pokiaľ ju chcete aj napriek tomu absolvovať pripravte sa na veľmi prísne kontroly na španielskej strane, hlavne keď sa budete vracať z Maroka. Čo sa týka cestných pravidiel ešte sa k nim vrátim nižšie.
Cesta lietadlom je asi najrýchlejšia a aj najlacnejšia. Do marockých destinácií ako je Marakéš, Agadir, Casablanca, Fés a ďalšie lietajú pravidelne lietadlá hlavne z Bruselu a Milána. Tieto dve mestá sú pri doprave do Maroka najčastejšie. Do týchto miest sa dostanete z Bratislavy, Brna, prípadne z Prahy. Celá spiatočná letenka aj s príplatkom na batožinu sa pohybuje v sume 100-150 eur. V prípade akcie, a bez veľkej batožiny sa môže stať, že spiatočnú letenku kúpite aj pod 50 eur. Avšak suma 150 eur je bežná neakciová cena. Najlacnejšie lieta samozrejme spoločnosť Ryanair. Pri lete si dávajte pozor hlavne pri ceste späť do Európskej únie, aby vám nikto nepribalil neželaný darček v podobe drog a podobne.
Cestovanie po Maroku
V Maroku sa môžeme pohybovať miestnymi autobusmi, taxíkmi (ktoré v niektorých oblastiach nahrádzajú autobusy), vlakmi, taxíkmi so sprievodcami a požičaným autom. Je tu ešte varianta pešo J. Vlak jazdí prevažne na západe krajiny a spája hlavné mesto s okolitými mestami ako je Casablanca, Agadir. Severom ide aj trať k alžírskym hraniciam, dole na juh je urobená železnica do Severnej Sahary, tá ale niekedy funguje, inokedy nie. Taxík a autobus je najlacnejšia forma cestovania v Maroku. Taxíky jazdia všade po krajine. Stačí keď niektorý vidíte a zamávate naň, určite vám zastaví. Podobne to funguje aj s autobusmi, len je to lacnejšie. Žiadne pravidelné linky hlavne vo vnútrozemí nie sú. Môže sa teda stať, že na taxík, autobus budete čakať pár minút, niekoľko hodín, ale kľudne aj celý deň. Nemôžem nespomenúť aj možnosť stopovanie okoloidúcich áut. Určite vás niekto zoberie, zvykom je však dať menšiu odmenu.
Asi najlepšia varianta je požičať si auto. Vyjde to drahšie, ale ak ste skupinka( 4 - 5 ľudia) nie je lepšieho riešenie. Autá sa pohybujú v cene okolo 350-50O eur za 14 dní, závisí to aj od toho, či vraciate auto v meste kde si ho požičiate, alebo niekde inde. Odporúčam si požičať auto až na mieste, teda v niektorej z miestnych požičovní, sú lacnejšie, nechcú depozit a vyjdú vám viac v ústrety. Skontrolujte si však poistku, na čo všetko sa vzťahuje. Benzín v dobe našej návštevy stál približne 0,80 – 1,00 eura za liter. Pozor na platbu kartami, pretože s tým bol problém aj v mestách ako Rabat, Casablanca. Vo vnútrozemí, na púšti a podobne už benzín kartou nezaplatíte skoro nikde. Čím budete bližsie k púšti a Sahare, benzínu na pumpách bude ubúdať, preto na juhu majte vždy natankované doplna. Jazdí sa po pravej strane ako aj u nás, predpisy sú skoro rovnaké, ale viac riadia dopravu policajti. Značenie je občas zmätočné, niekedy je napísané latinkou, inokedy arabsky. Najlepším vodíkom sú miestni policajti, ktorí nám vždy ochotne poradili a nasmerovali. Parkovať môžete všade, len pri krajniciach, kde sú červeno biele okraje, sa nesmie. Pokiaľ vám niekto ukáže parkovanie, očakáva odmenu. V Casablance sú parkovacie automaty. Inak platiť za parkovanie nemusíte, pokiaľ tam vyslovene už v dobe zaparkovania nie je osoba, ktorá parkovisko stráži. Často sa nám stávalo, že sme stáli celý deň na mieste, kde nikto nebol a keď sme chceli odísť, zastavil sa okoloidúci a chcel zaplatiť, údajne za to, že nám dozeral na auto. Cestovnú mapu sme v Maroku nezohnali žiadnu, ale u nás sa predáva Maroko od Marca Pola. GPS navigácia do mobilov donedávna taktiež nebola, ale už je k dispozícii, napríklad od slovenského programu Sygic. Pozor na Ceutu! Pri hraniciach sa nesmie parkovať, nikde to tam ale nie je napísané...
Ubytovanie
V Maroku je celá škála ubytovacích zariadení. Od drahých hotelov až po lacné nocľahárne. Stanovanie v prírode nie je zakázané. Pokiaľ hľadáte lacné ubytovanie pýtajte sa na cheap L´Hotel a oni vás nasmerujú. Hotely sú vypísané aj s cenovými reláciami v sprievodcovi Maroko - Turistický průvodce, o ktorom sa ešte zmienim. Informácie sú relatívne aktuálne a presné. Zásuvka je klasicky európska. Pozor si však dajte na to, že ak sa zásuvka v izbe nachádza, väčšinou je len jedna na celú izbu. V nocľahárňach očakávajte umývadlo so studenou vodou a len turecký záchod. Vo vyšších polohách býva zima a radiátory tam určite nenájdete. Počítajte s tým. Názov Hotel nech vás nepletie, Maročania tak nazývajú všetko, kde sa dá ubytovať. Vo vnútrozemí, ale aj malých obciach, sú nocľahárne, kde nikto nie je. Prespíte a necháte tam peniaze, koľko uznáte za vhodné.
Jedlo
Ako všade, kam cestujete, kupujte si miestne suroviny a to čo jedia miestni, pretože to je najlacnejšie. Je výhodné kupovať najmä chlebové posúchy, olivy. Strašne dobré a lacné sú taktiež miestne pomaranče. Medzi hotové jedlá patrí hlavne Tajin, najtypickejšie marocké jedlo. Ďalej sú tu veľmi dobré sladkosti, na ktorých si určite pochutíte. Určite neodporúčam stravovanie v reštauráciách. Nie, že by boli zlé, ale sú predražené. V uličkách sú skryté „ bufety“, v ktorých sa najete omnoho lepšie a atmosféra medzi miestnymi je neopakovateľná. Nebojte sa, jedlo je dobré a relatívne hygienické. Cena jedla sa dá vždy zjednať.
Oblečenie
Čo si vezmete závisí na tom kedy sa do Maroka vydáte. V dobe našej návštevy, na prelome februára a marca, bola ešte zima a v horách snežilo, avšak na severe bolo príjemne teplo. Teda teplota sa pohyboval od -5 v horách po asi 25 stupňov na Sahare. To je ale zimné počasie. V lete sa teploty na Sahare šplhajú aj cez 50 stupňov. V prípade núdze však na trhoch kúpite akékoľvek oblečenie za prijateľné ceny.
Miesta
Z Fotopointov je asi jasné, ktoré miesta sa oplatí vidieť. Ale v skratke sa to tu opäť pokúsim zhrniem. Píšem len miesta, ktoré v Maroku naozaj stojí za to vidieť. Fés, Rabat, Casablanca, vodopády Cascades D'Ouzoud, Aït Benhaddou, Ouarzazate, kaňon Dádes, kaňon Todra, Merzouga a tu Sahara, Volubilis, Chefchaouen. Toto sú miesta, ktoré sa naozaj oplatí navštíviť a stojí za to vidieť ich. Nevidíte tam Marakéš? No z tohto mesta mám zmiešané pocity, a preto neviem či ho mám odporučiť. Je to veľké, historické, a aj pekné mesto, ale je neskutočne robené už len pre turistov L. Na tých najhlavnejších pozoruhodnostiach to je cítiť.
Fés.
Rabat.
Casablanca.
Vodopády Cascades D'Ouzoud.
Aït Benhaddou.
Ouarzazate.
Kaňon Dádes.
Kaňon Todra.
Sahara pri Merzouge.
Volubilis.
Chefchaouen.
Osobitnou kategóriou sú hory. Tu môžem odporučiť úplne všetky. Hory všetky bez výnimky sú úžasné a neskutočné. A hlavne každá časť je iná...
Suveníry
Hlavným suvenírom sú polodrahokamy, skameneliny, koberce a korenie. Potom sú tam také isté veci ako vo všetkých krajinách. Závisí na vás, čomu dáte prednosť. Pekné sú ale aj tradičné topánky, ktoré môžu slúžiť ako pekný suvenír.
Miestne tradičné topánky.
Korenie.
Keramika.
Nerastné bohatstvo.
Zjednávanie
Ako vo všetkých arabských krajinách treba zjednávať. Určité veci nezjednáte, napríklad ubytovanie v jedinej ubytovni v horách. Pri jedle a suveníroch áno. Treba si pri kúpe suveníru povedať, čo ste ochotný dať za danú vec a neklesnúť pod túto sumu za každých okolností. Treba si to premyslieť dopredu, len vtedy kúpite lacný a pekný darček. Ja tak bežne kúpim veci o polovicu lacnejšie ako za cenu, ktorú mi povedia.
Ďalšie rady
Odporúčam vziať si dostatočný obnos peňazí v hotovosti. Bankomaty mali vo zvyku neakceptovať platobné karty, niektoré jednoducho nefungovali. Je jedno či si vezmete eurá alebo doláre, ani jedna mena nie je zvýhodnená. V eurách nakúpite u miestnych obchodníkoch na ulici, v obchode, ale na benzínkach už nie. Pri platení u miestnych obchodníkoch v eurách vám dajú veľmi nevýhodný kurz.
Sprievodcov je niekoľko. Najlepší je zas Maroko od Ikaru z edície Společník cestovatele. Ten je však len v angličtine. Máme viac sprievodcov v českej mutácií a asi najlepší je Maroko - Turistický průvodce od nakladatelstva Jota, dostanete k nemu dokonca aj DVD s filmom o Maroku.
Maroko je známe aj svojím prístupom k drogám. Nie je nič výnimočné vidieť fajčiť hašiš a marihuanu. Všade sa vám ju budú snažiť aj predať.
Záver
Maroko je veľmi krásna a hlavne rozmanitá krajina. Choďte, kúpte si letenky, kým je čas. Veľa ho nezostáva, lebo turizmus miestny život a prírodné krásy neskutočne ničí...
Pridaj komentár
