Hore

Naprieč Marokom 6/7

Ďalší deň v Maroku. Ranné svitanie. Vidíme aj okolitú prírodu. Z jednej strany Stredozemné more a z druhej v diaľke vidíme Atlantický oceán. Ranná klasika. Smer Ceuta. Už aj vychádza slnko a zastavujeme pri mori, fotíme. K Ceute dorazíme ani sa nenazdáme. Je to kúsoček. Sme pri obrovských hraniciach a prísne kontrolovaných. Je to vstup do Európskej únie, do Španielska.


Ranné lúče pri Stredozemnom mori.

Ceuta je zase taká zvláštnosť Maroka, alebo Španielska. V podstate to je taký kúsok nikoho. Geograficky patrí Afrike a Maroku, historicky tak narovnako Maroku aj Španielsku. Pokladá sa to za územie Španielska, hovorí sa tu španielsky, platí sa tu eurami, máme tu španielske mobilné siete, európsky tovar ale medzinárodne nikdy nebolo toto územie oficiálne uznané Španielsku a nikto nevie ako to bude... Španieli si to tu ale držia, majú takú kontrolu z oboch strán nad Gibraltárskym prieplavom, robia si na neho nárok, ale medzinárodne patrí všetkým. Ceuta je také medzinárodné kocúrkovo...

Hranice sú naozaj dobre strážené. Pretože máme auto požičané, nemôžeme ísť s ním ďalej a tak sa pýtame či tu môžeme parkovať. Áno, môžeme. Parkujeme pri hraniciach a ideme cez kontroly. Ako občania EÚ sú pre nás kontroly otázkou len formality. Španielsko, EÚ, hneď voláme domov, rozumný roaming a ceny za telefonovanie. Do mesta to je kus cesty. V meste v podstate nič nie je, domy obchody, vojenská základňa. Nič zaujímavé. Dáme si pivo v miestnej krčme a nakúpime v miestnom obchode. Jaro a Majo hlavne aj niečo na vypálenie, lebo v Maroku nič také nekúpime.... Vraciame sa spať. Zas kontrola, vypisujeme vstupné víza a prichádzame na parkovisko, kde nás čaká šok.


A sme v EU.


V Ceute.


Pohľad na Maroko od Ceuty.

Nie je tam auto. Nie je. Zaleje nás pot. Zisťujeme kde je. Nikto nerozumie, nikto nič nevie, nikto nič nevidel. Ani policajti, nikto. Máme tam veci, notbook, v ktorom sú fotky za predošlé dni... Nikto ani nám nevie povedať čo robiť. Nakoniec jeden taxikár, sa obetuje, že nás zavezie na miestnu policajnú stanicu. Platíme mu a pritom predtým sme sa pýtali, či za to niečo bude chcieť, samozrejme povedal, že nič. Na policajnej stanici začína ďalšia šou. Prideľujú nám policajta, sme predsa cudzinci a k tým úctivo. Ten si myslí, že nás okradli, s jeho chabými anglickými znalosťami ale pochopí, že nemáme auto. Zavedie nás k ďalšiemu policajtovi, ten pre zmenu nevie vôbec anglicky len francúzsky. Začína hra Activity. Kreslíme, ukazujeme, hráme. Pochopí. Zmizlo nám auto. Zavolá ďalšieho, a nakoniec dobrá správa. Auto nám odtiahli. Ale však sme sa pýtali a všetci povedali, že nie je problém. Ach jaj... Jeho zdelenie, že auto nám môžu dať až za 24 hodín nás šokuje... 24 hodín je dlhá doba a máme v aute hlavne všetky veci. Ale sme turisti a turistom sa dá všetko zariadiť. Tak musíme zaplatiť pokutu a za odťah čo je spolu asi 50 eur. Pošle s nami miestneho, nech nám ukáže auto. Vypíšu sa papiere a máme auto. Konečne. Kupujem pečivo a vydávame sa ďalej. Aj takáto skúsenosť musí byť...


Okolité hory.


Prístav pri Atlantiku.


Pohľad na Gibraltar.

Vydávame sa smerom na sever a odtiaľ na západ k atlantickému oceánu. Cestou vidíme aj Španielsko a nádherne celý Gibraltar. Prejdeme na západ a už sme na pobreží Atlantického oceána. Smer Tanger, najväčší prístav v Maroku. Príroda je pekná, stále hornatá. More je úžasné. V Tangeri na krátko zastavíme a vydáme sa na Rabat. Cesta miestami odbočí, mimo pobrežie a ide cez posledné hory. Krajina sa už zmení na takú rovinu. Všetko je tu krásne zelené. Začína sa stmievať. Odbočujeme na pobrežie do niektorej z dediniek s dúfaním na ubytovanie. Polovica miest na ubytovanie je zavretá, je mimo sezónu a druhá polovina sú luxusné hotely a apartmány. Ešte je možnosť kempingu, kde ale chcú od nás peniaze také čo chceli v horách za nás za ubytovanie a je to to isté ako by sme spali v stane. Zachádzame kamsi k pláži za jednu z mnohých dedín čo tu sú. Kdesi pri pláži rozkladáme zase stan. Teraz spím ja s Majom v aute, Maťo a Jaro spia v stane. Na kopci pred nami sú rozložené tiež stany. Veľké, sú to vojaci. Ako sa „utáboríme“ prídu na kontrolu. S prespatím nemajú problém, ešte povedia, že budú dávať na nás pozor. Milé. V noci ešte dorazia policajti, ale to my nevieme, zobudia len Jara a Maťa, že kvôli svojej bezpečnosti sme mali ísť do kempingu. Ale pochopenie majú, hlavne si máme dávať pozor. Ďalší vzrušujúci deň za nami...


Lode pri Tangeri.


Tanger.

Ráno sa s Majom prebúdzame. 11 deň v Maroku. Chalani sú už ale hore. Išli sa prejsť na pláž. Už sa nemusíme toľko ponáhľať, máme pred sebou 2 miesta, ktoré si chceme ešte pozrieť a ešte štyri dni. Super. Prechádzka po pláži, balíme veci a hor sa na hlavné mesto Maroka. Rabat.


Ráno pri oceáne.

Cesta je už obyčajná. Hory skončili a pred nami je už len rovina. Vidíme dokonca aj železnicu a vlaky, ktoré sme donedávna nevideli. Jedna obec za druhou, ideme mimo diaľnicu. Je to pomalšie, ale zas viac spoznáme miestny kolorit. Čím viac sa blížime k Rabatu, tým viac premávka hustne až chytáme pravú zápchu. Auto na aute, každý trúbi, ukazuje na seba, pokrikuje. Taká idylka. Hlavným lákadlom mesta okrem iného je mešita a mauzóleum Mohammeda V., kde dominantou je Hassanova mešita s vysokou vežou. Tá je neprehliadnuteľná a preto sa vymotáme z križovatky k nej. Zastavujeme na veľkom parkovisku pod ňou. Smer spomínaná mešita a mauzóleum. Obe stavby sú nádherné. Pred nimi je pekný park. Všade vládne pokoj. Fotíme a užívame si. Sem tam nás niekto osloví, či nechceme henu alebo podobne, ale to je tak všetko. Mešita nikdy nebola dokončená, ale aj napriek tomu je pôsobivá. Mauzóleum je veľkolepé ako patrí ku kráľovi. Strážia ho aj strážcovia. Tí sa ochotne dajú vyfotiť. Dokonca nás pustia aj dovnútra. Dosť bolo tohto komplexu a tak sa vydáme ešte pozrieť miestnu medinu, bránu Qudaia a Kasbu de Qudaias. Je tu toho omnoho viac, však sú tu najstaršie arabské pamiatky. Prechádzame ulicami mesta, prejdeme medinou, kde sú ulice ladené do modrá podobne ako v Chefchaouene.


Rabat.


Veža Hassanovej mešity a park pri nej.


Hassanova mešita.


Hrobka Mohammeda V.


Interiér hrobky.


Zdobenie interiéru.


Stráž pri jednom z vchodov.


Orientálne dvere v okolí hrobky.


Stráž na koni.


Historické centrum Rabatu.


Rabat od Mediny.

Dobre. Rabatu stačilo. Ideme ďalej. Vrátime sa k autu. Cestou ešte nakúpia chalani suveníry, ktoré su tu výnimočne lacné. To nás prekvapí, však to je hlavné mesto. Zaplatíme za parkovanie a vyrážame na Casablancu. Ako sa motáme v meste uvidíme miestny supermarket a tak ideme nakúpiť vodu a nejaké jedlo. Tu aj vymeníme ďalšie peniaze, je tu banka. Síce zatvárajú, ale nás ešte obslúžia. Supermarket je plný ľudí. Taký menší bordel. Platíme kartou, ale až od 10 eur. Tak ide všetko na dva účty. Opúšťame Rabat. Už je podvečer. Ako sa zotmieva pred Casablancou odbočíme zas k oceánu. Tu prespíme. Teraz v stane ja a Majo. Najhoršie sú žaby, ktoré neskutočne kvákajú a oceán zas hučí. Musím ale zaspať. Ráno chceme stihnúť v Casablance východ slnka...

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
kaly20
2011-08-16 09:48:35
super super super ....uz len rychlo siedmu cast
 
jan.zitniak
2011-08-16 09:57:41
Výborný cestopis a nádherné fotografie! Dosť hlboko som sa zasníval. Posledné fotografie mi pripomínali princa z perzie . Teším sa na ďalšie pokračovanie!
 
DjLuke9
2011-08-17 08:33:53
príspevok od: bigfoot
to nemoze byt rabat lebo ta fotka bola urobena 04.02. 16.27 a v rabate sme boli az 5.02
 
zuzuliena
externý redaktor 2011-08-18 10:11:39
mnam
 
Cliffhanger
2011-09-02 07:28:47
Pocuvaj ja som uz vsetko aj zabudol...ja uz ani neviem ze sme boli v Rabate...ale super clanok zas...potom doriesme este tu foto knihu nech mam aj hmatatelnu pamiatku
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované