Vitajte pri pokračovaní putovania po chrámovom komplexe Angkor Wat v Kambodži. V predošlom článku sme skončili pri východe z chrámu Ta Prohm, kde nás obkľúčili predavači suvenírov. Väčšinou to bola nepotrebná bižutéria, no mňa zaujala kniha Ancient Angkor od dvojice Michael Freeman a Claude Jacques. Cena na obale hovorila o 28 dolároch, ponúkaná bola za asi 15 a kúpil som ju za 6. Neskôr sa dala zohnať aj za 2 doláre a nepochybujem, že aj za jediný jeden. Aspoň budete vedieť, za koľko si ju môžete kúpiť vy.
Z dvoch autorov ma zaujal hlavne Michael Freeman. Bol som zvedavý, či ide o toho známeho fotografa a autora, ktorého niekoľko kníh aj vlastním. Môj predpoklad sa potvrdil a veru, držal som v rukách knihu, v ktorej všetky fotografie pochádzajú práve od neho. Dočítal som sa, že fotografovaním týchto zaujímavých miest strávil rovných 10 rokov. Je to samozrejme vidieť aj na kvalite snímok. Okrem fotografií sú v knihe aj zaujímavé fakty o Angkor Wat a používam ju aj pri písaní týchto článkov.
Vybrali sme sa teda k ďalšiemu chrámu v poradí, ktorý sa volá Pre Rup. Cestou sme míňali miestnych, pravdepodobne pri zbere ryže, čo sa v našich končinách nevidí. Okrem iného sme prechádzali aj popri veľkej vodnej nádrži, ktorá sa nazýva Srah Srang. Je zaujímavá tým, že je to výborné miesto na pozorovanie východu slnka, ktoré sa zrkadlí na jej hladine. Jej vybudovanie stálo nesmierne úsilie, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.
Miestni obyvatelia pri zbere ryže.
Vodná nádrž Srah Srang.
Pôvodne som do tohto článku plánoval umiestniť aj mapu územia, ale usúdil som, že bude pre vás lepšie, keď kliknete na túto linku a vyberiete si tú, ktorá sa vám bude najviac páčiť: Mapa Angkor Wat
Po asi 3 km jazdy na tuk-tuku sme dorazili k samotnému chrámu, ktorý nás tentokrát prekvapil svojou farbou a tvarom. Bol postavený do tvaru stupňovitej pyramídy. V rannom slnku naplno vynikla jeho tehlovočervená farba. Pri vchode sme ukázali naše trojdňové lístky a mohli sme sa začať šplhať po strmých kamenných schodoch až na najvyššie poschodie.
Chrám Pre Rup pri pohľade z hlavného vchodu.
Pohľad z prvého stupňa chrámu.
Po výstupe až nahor sa nám naskytli nádherné výhľady na okolitú prírodu, ktorú v tomto prípade zastupovala tropická džungľa. Podľa knihy je tento chrám ideálny na sledovanie východu alebo západu slnka a to hlavne pre jeho výšku a relatívne jednoduchú dostupnosť. Po našich skúsenostiach z chrámu Ta Prohm si viem predstaviť, že aj tu by sme boli úplne sami, keby sme sem prišli ešte pred svitaním. Práve z tohto dôvodu by som komukoľvek, kto sem zavíta odporúčal naplánovať si aspoň 3 východy slnka pre nerušené skúmanie chrámov a dobré fotky.
Kamenné levy strážiace chrám. Jedna z mnohých kamenných veží
na vrchole s ľudskou mierkou.
Pohľad z chrámu smerom na západ.
Aj keď sme sa pohybovali po neuveriteľne krásnych a zaujímavých miestach z pohľadu fotenia som čoskoro začínal mať pocit, že všetko vyzerá rovnako. Je veľmi ťažké na mieste posúdiť kvalitu fotiek a ich rôznorodosť, hlavne keď máte fotografovaný objekt stále okolo seba. Myslím si, že viac ako inde sa oplatí dodržiavať tu pravidlá cestovateľskej fotografie a hľadať niečo nezvyčajné, čo zbierku fotiek trocha oživí. Výborne sa na tento účel hodia ľudia, no nie všadeprítomní turisti, ale práve miestni obyvatelia.
Bosé dieťa hrajúce sa bez dozoru v ruinách chrámu.
Pravdepodobne dobrovoľníčka ručne čistiaca kamene od prerastajúcej buriny.
Malý budhistický stánok v jednej z veží na vrchole.
Výhľadov sme už mali dosť a začínalo byť aj poriadne teplo. Dávali sme si pozor, aby sme dodržiavali pitný režim, aby sa náš výlet neskončil s bolesťou hlavy a dehydratáciou. Pomaly sme zišli znova na prízemie chrámu a tentoraz sme sa rozhodli pozrieť si ho z vonkajšej strany. Bolo to príjemné spestrenie a mohli sme si túto stavbu pozrieť z menej okukaných miest. Hľadanie miest, kde sme v chrámoch sami nám pomohlo zintenzívniť pocit z cestovania a taktiež doniesť si domov fotografie, ktoré aspoň nepôsobia príliš tuctovo.
Chrám Pre Rup z južného pohľadu spoza ochranného múru.
Bolo už skoro 11 hodín a my sme mali v nohách pekných pár kilometrov túlania sa po kamenných chrámoch. Chcelo to nejakú prestávku. Ako prvé nám padli do oka miestne "reštaurácie". Ceny boli asi také ako v meste, no keď sme dostali ponuku, že sme dnes prví zákazníci a dajú nám 50% zľavu, rýchlo sme túto možnosť zavrhli. Nie sme veľké fajnovky, ale ak nechcete skončiť so zažívacími problémami, týmto zariadeniam sa radšej vyhnite. Zvolili sme bezpečnejšiu a určite aj lepšiu variantu a to miestne ovocie. Ananásy, banány, mangá a kokosové orechy tu stáli po jednom doláre a chutili znamenito. Ovocie sme si dali očistiť a zobrali sme si ho do ďalšieho chrámu, kde sme ho v pokoji v tieni kamenných stavieb zjedli.
Reštaurácie pod holým nebom a pravdepodobne aj bez elektrickej energie.
Miestne ovocie vynikajúcej chuti.
Zaujímavý spôsob predaja banánov v pozadí s chrámom Pre Rup.
Ešte som nespomínal, ako som sa dostal k zoznamu chrámov, ktoré sme navštívili. V podstate to nie je vôbec zložitá záležitosť, akurát treba venovať dosť času príprave. Na internete sa nachádza veľa výborných stránok, ktoré sa tejto téme venujú. Z princípu majú turisti na výber 2 možnosti, ktoré sa volajú Malý a Veľký okruh. V tom malom sa navštívi Angkor Wat, Angor Thom a chrám Ta Prohm. Je určený pre ľudí, ktorí nemajú veľa času a chcú vidieť aspoň tie základné chrámy. Veľký okruh je o dosť väčší a nachádzajú sa na ňom menej propagované, no o nič menej zaujímavé stavby.
Ako všade, aj tu je potrebné dávať si pozor, aby ste nespadli do takzvanej "tourist trap". Tento termín v mojom podaní pomenúva všetko, čo vám znepríjemní cestovanie ako napríklad predražené jedlo, služby, príliš prehustené miesta turistami a všetky podobné nástrahy. V prípade návštevy Angkor Wat je dobré mať svoj vlastný cestovný plán, inak vás váš vodič bude voziť po jemu známej trase spolu so stovkami ostatných. Dokonca sa nevyhnete ani zápcham. Nevýhodou tohto prístupu je hromadné presúvanie sa turistov na tie isté miesta v tom istom čase, takže sa vám môže veľmi ľahko stať, že každý chrám, ktorý navštívite bude preľudnený. Popritom ostatné môžu byť relatívne prázdne. O tejto skutočnosti sa našťastie dá dočítať a podľa toho aj zariadiť. My sme spravili presne to isté a Veľký okruh sme absolvovali smerom proti smeru hodinových ručičiek, čo sa ukázalo ako výborná voľba. Ďalšia zastávka bol chrám East Mebon.
Hlavná časť chrámu East Mebon.
Tento chrám je menší ako ostatné a pôvodne sa nachádzal v obrovskej vodnej nádrži s rovnakým názvom. Na západe sa nachádza zrkadlová nádrž s názvom West Mebon, ktorá je približne do polovice stále naplnená vodou. Tieto "bazény" pôvodne slúžili ako vyrovnávacie a zachytávacie nádrže pre veľmi zložitú sústavu vodných kanálov. V súčasnosti sú už ale suché a neplnia svoj pôvodný účel.
Kamenný slon po reštaurácii.
Ruiny chrámu a jeho najnižšieho poschodia.
Chrám East Mebon nebol veľmi veľký a tak sme sa mohli čoskoro vybrať ďalej. Z mapy bolo ťažké zistiť ako dlho sa v jednotlivých chrámoch turista zdrží, preto treba pri plánovaní počítať s veľkými rezervami. Pre dokonalé vychutnanie si veľkých chrámov sa neodporúča denne navštíviť viac ako 2 maximálne 3. Taktiež ideálny čas na skúmanie Angkor Wat chrámov roztrúsených po vzdialenejšom okolí je 7 dní. Pokiaľ však nie ste zanieteným fanatikom pre tento druh cestovania, musia vám stačiť v priemere 1 až 3 dni. Podľa toho sa samozrejme musíte aj zariadiť. Z našej skúsenosti a pri dobrej výdrži a disciplíne sa dá v pohode zvládnuť Veľký okruh za jeden a pol dňa, no dva by boli, myslím, ideálne.
Priečelie chrámu Ta Som.
Detaily sôch vytesaných do fasády.
Nasledujúci malý chrám sa nazýva Ta Som. Na prvý pohľad nám neprišiel ničím výnimočný, no keď sme sa prizreli bližšie, bol zaujímavo zdobený hinduistickou a budhistickou tematikou. Taktiež bol v pomerne menej zachovanom stave, čo mu dodávalo zaujímavú atmosféru.
Vstupná brána medzi bujnou vegetáciou.
Bočný pohľad na polozrúcaný chrám.
Chrám sme prešli od západu na východ a toto sa nám veľmi vyplatilo, lebo väčšinou to najlepšie býva na konci.
Brána a mohutný strom vo vzájomnej harmónii.
Detail vrcholu brány osadenej 4 kamennými tvárami.
Všetky chrámy v tomto komplexe majú hlavné brány orientované vo východo-západnom smere a máloktorý z nich je dostupný z oboch strán prístupovou cestou. Stávalo sa nám často, že sme sa museli vracať späť k nášmu šoférovi tou istou cestou. Toto malo však aj svoje výhody, nakoľko sme často objavili detaily, ktoré sme predtým prehliadli. Ako nasledujúca zastávka nás čakala oáza nazývajúca sa Jayatataka. Išlo sa k nej po drevenom mostíku, pri ktorom hrala miestna "kapela". Samozrejme iba v tom prípade, že sa blížil nejaký turista.
Zrkadliace sa stromy počas cesty k oáze.
Keď sme prišli až na koniec, zostali sme zaskočení, lebo práve táto stavba bola práve v rekonštrukcii. Niet sa vlastne čomu diviť, pretože areál je tu obrovský a je potrebné sa o neho neustále starať. Akurát na to mohli upozorniť trošku skôr. Jeden záber spoza zábran a môžeme pokračovať.
Jayatatata (Baray of Preah Khan).
Bola už asi jedna hodina poobede ,a teda najlepší čas na oddych a obed. Našťastie sme si pri vchode do Angkor Wat všimli aj slušne vyzerajúce reštaurácie a tak sme tuk-tukárovi udali jasný smer. Chvalabohu, že náš vodič nemal obmedzené kilometre a tak nás ochotne zaviezol sa naobedovať. Mimovoľne sme tak zistili, že aj jednoduché vozenie sa po cestách pomedzi chrámy má svoje čaro a netreba sa o tento zážitok nechať pripraviť. Po absolvovaní okružnej jazdy sme si vychutnali naozaj fenomenálne kmérske kari a hovädzinu na špeciálnom grile.
V nasledujúcej časti môjho rozprávania vám prezradím, ako náš výlet pokračoval ďalej, čo sa nám podarilo vidieť a taktiež sa dozviete zopár rád, ako sa do týchto zaujímavých končín našej planéty dá dostať.
Pridaj komentár
