Baliemske údolie má dĺžku viac ako sedemdesiat a šírku približne tridsať kilometrov. Zo všetkých strán ho obklopujú vysoké hory, nad ktorými neustále prúdi oblačnosť. Vďaka tomu vznikajú pôsobivé scenérie s krásnym svetlom, prenikajúcim pomedzi trhliny v oblakoch, zdokonaľujúce už aj tak nenapodobiteľnú miestnu atmosféru. Horský vzduch s dennými teplotami približne od dvadsať do dvadsaťpäť stupňov Celzia vytvára po dňoch prežitých v ubíjajúcej horúčave vlhkého pralesa dokonalé rehabilitačné prostredie.
V Baliemskom údolí žije viac ako šesťdesiattisíc Daniov. Ich typickým poznávacím znamením je jednoduchý mužský odev v podobe niekoľko desiatok centimetrov dlhého plodu tekvice, umiestneného na penise, nazývaný koteka. Danijské ženy nosia iba vrstvené trávové sukničky. K menšinovým kmeňovým spoločenstvám obývajúcim Baliemske údolie patria Laniovia s podstatne hrubšou kotekou v porovnaní s Daniami, rovnako aj Yaliovia s kotekou, doplnenou o niečo ako sukňu, vytvorenú z mnohých ratanových kruhov. V súčasnosti nosí väčšina obyvateľov tejto úrodnej záhrady uprostred drsného horského pásma jednoduché farebné tričká a čiapky, no nie je žiadnou výnimkou zazrieť, tradične nahého Dania, zriedkavejšie Lania, ako kráčajú priamo popri ceste.
Niekoľko danijských dedín sa môže pýšiť zachovalou múmiou významného predka. Spravidla ide o uznávaného náčelníka. Väčšinu z nich čas a rôzne nepriazne osudu poznačili viac, ako je pre turistov prípustné. Múmia sa rozpadla? Nevadí, domorodci opravia. Ako? Čím? No predsa lepiacou páskou...
V Jiwice chránia svoju múmiu zo všetkých síl, s plnou vážnosťou. Uvedomujú si, že bez múmie nebude návštevníkov, bez návštevníkov nebudú rupie. Tristoročný, do čierna vyúdený predok má neustály dohľad dvoch mužov a pred hlodavcami ho ochraňuje špeciálne púzdro, z ktorého ho vyberajú iba sporadicky na krátku prezentáciu.
Veľká paráda začína. Uprostred rozsiahleho trávnatého priestranstva vyčnieva desaťmetrová drevená veža alebo skôr stĺp. Z vrcholu pokrikuje pomaľovaný muž, krásne vyzdobený perím z exotických vtákov, prasacími zubami aj náhrdelníkom z ulít drobných mäkkýšov. Celý v bojovom. V rukách drží luk aj zväzok šípov, tetiva je nebezpečne napnutá. Neodmysliteľná koteka impozantných rozmerov siaha takmer po bradu. Na jeho pokyn sa odniekiaľ zo zdanlivo prázdnej lúky vynárajú dve skupinky podobne naladených bojovníkov. Predvádzajú nádherné divadlo. Aj keď ide len o ukážku, ako vyzeral boj medzi znepriatelenými kmeňmi pred zákazom od predstaviteľov indonézskej vlády, je na týchto mužov, z ktorých niektorí si ešte pamätajú aj ozajstné krvavé boje, úžasný pohľad. Ich úprimné oduševnenie a zápal pre vierohodné znázornenie nemá chybu. Srší z nich nadšenie, hrdosť, sú plní radosti z možnosti predviesť svoje jedinečné tradície. Tieto parádne pocity nákazlivo šíria priamo na nás. Sme v úžase a šťastní, že môžeme byť svedkami takéhoto predstavenia, že môžeme byť vôbec v prítomnosti týchto krásnych, čistých, priateľských ľudí.
Nádvorie v dedine obkolesujú domy kruhového pôdorysu so šikmými strechami, pokrytými hrubou vrstvou suchej trávy. Jeden dlhý dom s viacerými vchodmi slúži na spoločné denné aktivity. Ten najväčší a najvyšší obýva náčelník. Dvaja muži chytili za nohy malé prasa, ktoré sme včera kúpili na trhu a nechali ho sem priniesť. Tretí mu šípom uštedril jedinú smrteľnú ranu. Prasa chvíľu pobehuje, krváca, kým ho život úplne neopustí. Vo vyhrabanej jame pripravujú domorodci zelené podložie z trávy, banánových listov a rôznej zeleniny. Ďalší ukladajú na ohnisko okrúhle kamene. Keď sú dostatočne rozžeravené, muži aj ženy ich čo najrýchlejšie pomocou palíc s jedným naštiepeným koncom prenášajú a ukladajú striedavo vo viacerých vrstvách na zelené podklady. Približne do prostriedku ukladajú úbohé prasiatko. Zakrývajú ho niekoľkými ďalšími vrstvami zeleniny aj horúcich kameňov, až z jamy vznikol pol metra vysoký kopec. Po chvíli čakania je jedlo hotové. Mäso porcujú skúsení muži pomocou bambusového noža s neuveriteľnou ostrosťou. Vytvárajú sa dva stravovacie kruhy. Mužský, doplnený deťmi, s hlavným chodom mäsitým, a ženský, ktorý si musí vystačiť so zemiakmi, kukuricou či inou zeleninou. Aj my sme ponúknutí. Sladké zemiaky chutia prekvapivo dobre, lepšie ako naše varené.
Náčelník Papa Yali Mabel je skvelý chlap. Ovláda niekoľko anglických slov a mnoho úprimných úsmevov. Jemu môžeme byť vďační za dnešný deň, za takéto verné, krásne predstavenie. On je skutočná uznávaná celebrita medzi domorodcami. Dokonca bol na pozvanie vládnych predstaviteľov dvakrát v Japonsku. Ďakujeme.
Spoločníci na ceste: kamarát Marián, sprievodca Sadrak Asso, nosiči Elal, Silali a Nabul, no a samozrejme Pentax K20D.