Hore

Papua 1.časť

Nekonečný zelený koberec tropických stromov. Čo koberec! Je to priam celý oceán stromov, len miestami narušený kľukatiacimi sa riečkami bez akýchkoľvek náznakov po zásahoch človeka. Nikde žiadne cesty, elektrické vedenia, budovy, smetiská, továrne. Aha! Tak toto je tá panenská príroda! Skutočne na tej našej zjazvenej planéte ešte existuje?

V lese sa po niekoľkých ďalších minútach letu predsa len začínajú objavovať stopy po činnosti človeka. Vysekané čistinky, uprostred ktorých do výšky korún stromov vyčnievajú domčeky. Je to neklamný znak, že prilietame do oblasti stromových ľudí, ľudí patriacich ku kmeňom Korowaiov a Kombaiov.

Rozpršalo sa. Dážď neustále mohutnie a my máme obavy zo spiatočnej cesty cez rozvodnený lesný terén. Je už takmer večer, svetla podstatne ubúda, vody naopak pribúda. Nášmu urýchlenému návratu velí starý korowai. Z najbližšieho vhodného listu si vytvoril prírodný dáždnik, hlava mu nezmokne. Za ním verne cupitá pes, za psom zvyšok skupiny vrátane nás, všetci poslušne zoradení ako členovia expedície z filmu o Tarzanovi. Mnohé miesta v pralese je nevyhnutné prekonávať po úmyselne či náhodne zvalených pňoch rôznej hrúbky. Väčšinou nad potokom, niekedy nad mimoriadne hustým porastom, niekedy ani neviem prečo a nad čím. Za bežných podmienok sú to najnáročnejšie aj najnebezpečnejšie chvíle dňa. Dnes, za prispenia silného dažďa, prežívame chvíle priam hororové. Voda s bahnom na podrážkach, peň ako z autoumývarne. Domorodci zdolávajú jeden za druhým bosými nohami takmer bez povšimnutia, ale my vynakladáme všetku energiu na sústredenie, balansovanie, no aj napriek tomu vyzeráme ako opití členovia cirkusu počas akrobatického predstavenia. Sem-tam sa niekomu podarí pošmyknúť a s vulgárnym rachotom končí pod kladou. Kým nie je nič zlomené, je všetko v poriadku.

Papua sa mení. Mení sa veľmi prudko. Nie sama od seba, prirodzeným vývojom, ale doslova šokovou terapiou z roka na rok. Najväčší vplyv na celý tento krehký svet, preskakujúci množstvo vývojových etáp, majú misionári. Všetko to začalo pristátím lietadla na hladine rieky Dairan, vybudovaním prvej misie, prvej školy v nej, presviedčaním divochov z lesa, že život na strome nie je pre nich to najlepšie a mali by sa presťahovať do misijnej stanice. Fascinujúce biblické príbehy, tá správna viera, moderné ošatenie. Ďalšia misijná stanica, vrtulník pre efektívnejšie šírenie kresťanstva, instantné polievky, peniaze. Aj dnes sú na Papue stále biele miesta na mape s neobjavenými prírodnými ľuďmi, žijúcimi vo svojom pravekom svete. No dokedy? Načo je dobré „civilizovať“ týchto šťastných ľudí?

Z ľava do prava za banánovým trsom: lokálny prevozník s čiapkou Papua, naši nosiči Elal a Silali, lokálny lovec z kmeňa Kombaiov a náš tretí a najmladší - stále vysmiaty nosič Nabul

V extrémnej horúčave odchádzame s domorodcami hlbšie do lesa na miesto s vysokým výskytom ságových paliem. Veľká slávnosť začína. Množstvo pred rokom pováľaných ságových pňov za ten čas správne dozrelo. Stávame sa svedkami mohutného larvobrania. Je zúčastnená celá dedina. Muži, ženy aj deti. Všetci rozoberajú práchnivé stromy, naháňajú mäsité larvy, zrelých chrobákov aj mimoriadne odpudivé štádium vývoja medzi larvou a chrobákom. Niektorí členovia brigády rutinne splietajú nádoby na uloženie bohatého úlovku, iní šplhajú do korún vytipovaných stromov po vhodné lístie na neskoršiu prípravu. Spočiatku sme sa snažili byť priamo účasní a tak trochu aj pomáhať, ale s pribúdajúcimi hodinami, no najmä celziovými stupňami, to vzdávame. Z tieňa mohutnej palmy pohodlne pozorujeme pracujúcich Korowaiov, ktorí zachádzajú stále ďalej do ságoviska. Zdá sa, že aj oni toho už majú na dnes dosť, takže nás vôbec neprekvapuje ich postupný ústup z pracovných pozícií. S pribúdajúcim časom nám robí v tieni spoločnosť čoraz viac unavených ľudí.

Vo veľkom spoločenskom dome narastá ruch. Schádzajú sa tu účastníci zberu sága. Slávnosť vrcholí. Muži zakladajú viacero ohňov, na ktorých zohrievajú okrúhle kamene. Ženy vystielajú v zemi vyhĺbené polmetrové jamy banánovými listami, prekladajú ich ságom, ďalšími banánovými listami aj tými z korún stromov, opäť ságom, tentoraz aj s larvami a chrobákmi, listami, na to všetko spoločne ukladajú horúce kamene. Po polhodine môže začať hostina. Dnes sa na jedenie lariev príliš necítim, takže iba ochutnávam jednu dobre prepečenú. Chutí skoro ako gaštan, teda až na tvrdú hlavičku. Domorodci aj naši nosiči si však túto entomologickú večeru vychutnávajú dosýta.

Veľkolepá ceremónia dospela k svojej záverečnej časti. Na rad prichádza platba. Áno, je to tak. So zodpovedným mladým náčelníkom si potrasieme dlaňami a odovzdáme mu požadovanú sumu.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Blackman
2012-04-12 09:14:17
Paradne fotky!
 
majster333
2012-04-12 09:19:02
super článok!
 
DjLuke9
2012-04-12 10:42:28
Paráda!

Pekný kus sveta!
 
01pralinka
2012-04-12 11:25:47
pri vedomi, ze tento kusok sveta nikdy neuvidim len ticho zavidim a tesim sa na dalsie casti. super
 
2vladino
2012-04-12 11:49:14
Naozaj super článok a fotky, iba mi je ľúto, že tzv misionári a iný hlásatelia viery a pravdy im zoberú ich šťastie a urobia z nich otrokov niekoho alebo niečoho. Títo ľudia ktorí žijú svojím jednoduchým životom zrazu spoznajú krutú tvár civilizácie a postupne vymrú pretože samotná civilizácia ich nikdy akceptovať nebude takých aký sú.....
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2012-04-12 12:09:57
Z civilizovania týchto jedinečných ľudí sme tak ako misionári vinný aj my cestovatelia. Už len svojou prítomnosťou. Domorodci sú zvedavý čo máme my , ako vyzeráme , peniaze , a na základe nových vecí ktoré vidia si prirodzene chcú vylepšiť svoj život.
Výborné fotky, tešim sa na pokračovanie.
 
zuzuliena
externý redaktor 2012-04-12 13:34:02
suhlas s wildcat .-)
 
2vladino
2012-04-12 14:55:08
príspevok od: wildkat
Z civilizovania týchto jedinečných ľudí sme tak ako misionári vinný aj my cestovatelia. Už len svojou prítomnosťou. Domorodci sú zvedavý čo máme my , ako vyzeráme , peniaze , a na základe nových vecí ktoré vidia si prirodzene chcú vylepšiť svoj život.
Výborné fotky, tešim sa na pokračovanie.
súhlasím s Tebou ibaže cestovateľov je ďaleko menej ako tých hlásateľov pravdy a neviem čoho. Okrem toho pochybujem, že by nejaký cestovateľ mal snahu premeniť život týchto ľudí na svoj obraz. Pokiaľ viem tak ich cieľom bolo spoznať ich život a skôr sa oni prispôsobovali ich zvyklostiam a spôsobu života aj keď medzi nimi pobudli iba krátky čas
 
pongo
2012-04-12 19:05:20
...veľmi dobré...
 
DEVOTEE
ocenenie redakciou 2012-04-12 21:29:46
super !
 
stevehood
2012-04-13 15:32:06
Aha,práve som išiel pridať nejaké fotky z ostrova Borneo kde práve som a čo tu nájdem...
 
andreewp
2012-04-13 20:40:48
Začal som čítať a keď som videl prvú foto. tak som to dočítal, uf, skvelý článok, fotografie super, najmä tie z toho lietadla ale aj ostatné portréty,... vždy keď vidím pod. ľudí takto žiť tak si poviem, oh my god, sme v 21. storočí, nezabíjajú čas pri internete a inej každodennej aktivite ako my ale tak nemôžu uploadovať foto. na ephoto a zdieľať veci na sociálnych sieťach (just kidding) a samozrejme zastávam názor, že pokiaľ to tím ľuďom vyhovuje tak by ich niekto nemal tlačiť do zmeny života, patria k druhú / časti / etniku civilizácie na zemi predsa...
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2012-04-16 20:15:56
Zaujímavý článok a nádherné fotky, teším sa na pokračovanie.
 
eripene
2012-05-02 09:47:56
príspevok od: Blackman
Paradne fotky!
Ďakujem
 
eripene
2012-05-02 09:48:47
príspevok od: majster333
super článok!
Ďakujem, bude aj druhá časť.
 
eripene
2012-05-02 09:52:00
príspevok od: DjLuke9
Paráda!

Pekný kus sveta!
Na Papuy sa ešte dá vidieť čo už iba málokde na svete.
 
eripene
2012-05-02 09:52:42
príspevok od: 01pralinka
pri vedomi, ze tento kusok sveta nikdy neuvidim len ticho zavidim a tesim sa na dalsie casti. super
Dúfam, že poteší aj druhá časť.
 
eripene
2012-05-02 09:57:38
príspevok od: 2vladino
Naozaj super článok a fotky, iba mi je ľúto, že tzv misionári a iný hlásatelia viery a pravdy im zoberú ich šťastie a urobia z nich otrokov niekoho alebo niečoho. Títo ľudia ktorí žijú svojím jednoduchým životom zrazu spoznajú krutú tvár civilizácie a postupne vymrú pretože samotná civilizácia ich nikdy akceptovať nebude takých aký sú.....
Tzv. civilizačný valec ja asi naozaj nezastaviteľný...práve sme sa vrátili z južnej afriky...žijú tam Himbovia a Sanovia (Krováci)...Himbovia svetlý príklad ako dokáže prírodný národ odolávať tlaku valca a Sanovia tmavý príklad ako ich to prevalcuje (až na minimum výnimiek).
 
eripene
2012-05-02 10:04:01
príspevok od: wildkat
Z civilizovania týchto jedinečných ľudí sme tak ako misionári vinný aj my cestovatelia. Už len svojou prítomnosťou. Domorodci sú zvedavý čo máme my , ako vyzeráme , peniaze , a na základe nových vecí ktoré vidia si prirodzene chcú vylepšiť svoj život.
Výborné fotky, tešim sa na pokračovanie.
S tvojim komentárom súhlasím..."cestovatelia, turisti" by mali byť predovšetkým návštevníci (na návšteve) a zanechať miesto také ako bolo pred ich príchodom...mnohí domorodci si uvedomujú, že im civilizácia neprináša lepší život, lenže už zvykne byť neskoro a niet cesty späť...napr. niektorí Korowaiovia zutekajú misionárom späť do pralesa - takýchto potom veľmi neovplyvní pár návštevníkov.
 
eripene
2012-05-02 10:05:05
príspevok od: zuzuliena
suhlas s wildcat .-)
No veď aj ja
 
eripene
2012-05-02 10:05:42
príspevok od: pongo
...veľmi dobré...
Ďakujem.
 
eripene
2012-05-02 10:05:57
príspevok od: DEVOTEE
super !
Dík
 
eripene
2012-05-02 10:07:30
príspevok od: stevehood
Aha,práve som išiel pridať nejaké fotky z ostrova Borneo kde práve som a čo tu nájdem...
Pozrel som si, budú aj orangutany?
 
eripene
2012-05-02 10:11:53
príspevok od: andreewp
Začal som čítať a keď som videl prvú foto. tak som to dočítal, uf, skvelý článok, fotografie super, najmä tie z toho lietadla ale aj ostatné portréty,... vždy keď vidím pod. ľudí takto žiť tak si poviem, oh my god, sme v 21. storočí, nezabíjajú čas pri internete a inej každodennej aktivite ako my ale tak nemôžu uploadovať foto. na ephoto a zdieľať veci na sociálnych sieťach (just kidding) a samozrejme zastávam názor, že pokiaľ to tím ľuďom vyhovuje tak by ich niekto nemal tlačiť do zmeny života, patria k druhú / časti / etniku civilizácie na zemi predsa...
To znie ako by to bol nejaký pozoruhodný výkon, dočítať čánok (just kidding)...ja prírodným ľuďom závidím najmä čas a naozajstný rodinný život
 
eripene
2012-05-02 10:17:03
príspevok od: Patrik Stedrak
Zaujímavý článok a nádherné fotky, teším sa na pokračovanie.
Ďakujem, dúfam, že sa bude páčiť aj druhá časť.
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované