Hore

Indonézia 2/4

Mount Rinjani – velikán Lomboku

Ostrovček Lombok dlhý len 80km situovaný na východ od populárneho Bali dostáva oveľa menej pozornosti zo strany turistov. Tak ako Bali  aj Lombok ponúka krásne pláže, potápanie a pohodu. Čo má navyše je Mount Rinjani – krásny sopečný kopec týčiaci sa do výšky 3726 m.n.m, odkiaľ výhľady na okolité ostrovy obmývané morom sú nekonečné.

Rinjani  je jedna z vyše 100 aktívnych sopiek vyčíňajúcich na ostrovoch Indonézie. Najvyššia sopka súostrovia je  Kerinci na Sumatre. Rinjani na druhom mieste za ňou zaostáva len o 74 metrov.  Toto územie neustále vrie vďaka svojej geografickej  pozícii v Ohnivom kruhu Pacifiku (The Pacific Ring of Fire). Sopečná aktivita tejto oblasti je dôsledkom pohybu a stretu tektonických platní.

Deň 1

Štart 601 m.n.m / Cieľ 2371 m.n.m /Stúpanie 1800 m /Klesanie 30 m

Trojdňový trek začíname v dedinke Senaru  vo výške 601 m.n.m evidovaním sa v knihe návštev v úrade Národného Parku Gurung Rinjani, ktorý vznikol v roku 1997. Po vybavení formalít už slnko začína zahrievať motory a my sa s miestnym sprievodcom vydávame na trek. Volá sa Hušny, má len niečo cez dvadsať a srší vtipom. Jeho skomolenou angličtinou nás informuje o priebehu dnešného dňa. Z brífingu sme toho veľa nepochopili, avšak vôbec nám to nevadí. Hlavné je, že sa dostaneme bližšie k cieľu. Ďalším spoločníkom je nám nosič a kuchár v jednej osobe Ali. Nesie jedlo na tri dni v prútených košoch zavesených na bambusovej tyči, ktorú má prehodenú cez plece. Jednou rukou tyč pridržiava, kým druhou hladí cigaretu. Obuté má gumené sandále a aj tie si z času na čas vyzúva a ide bosý.

Začíname hneď z ostra prechodom cez hustý tropický les. V korunách vysokých stromov  škriekajú šedé a dlhochvosté makaky. O niekoľko sto výškových metrov nahor máme šťastie zahliadnuť aj oveľa plachejšie a vzácnejšie  čierne opice Ebony Langur (Trachypithecus auratus). Vo výške 1500m.n.m. dopĺňame energiu obedom. Sme milo prekvapení, aké výborné a pestré jedlo nám náš usmiaty nosič navaril. Začíname rezancovou polievkou so zeleninou a vajíčkom, čo je výdatný obed samo o sebe. Tanier plný ryže s opekaným kuriatkom nás naplnil až po krk a šťavnatý ananás bol zlatý klinec obeda.

Po ďalšej hodine chôdze sa dostávame nad hranicu lesa. Obklopení sme lúkou so suchým trávnatým porastom, s ktorým sa pohráva teplý vánok. V diaľke vidíme ostrovy Bali a Gili, nad ktorými sa zhlukujú nafúknuté mraky.

Hušny nám oznamuje, že dnešný plán sme splnili a ukazuje miesto, kde budeme kempovať. Som však akási nespokojná. Dúfala som, že už dnes zhliadneme kráterové jazero a nad ním stojaci Mt Rinjani. Pýtam sa ho teda, ako je to ešte ku okraju krátera ďaleko. ,,Pol hodinku“- odvetil s úsmevom. Táto skvelá informácia nám stačila na to, aby sme sa tam išli ešte dnes pozrieť. Berieme len foťák a statív a ideme sledovať západ slnka nad Rinjani.  Pridáva sa k nám aj poľský pár zatiaľ čo Hušny s Alim ostávajú v kempe a pripravujú večeru.

Pohľad na vzdialený Rinjani a tyrkysové jazierko pod nami je náš vianočný darček. Aj keď slniečko schovalo svoj jas za biele oblaky a aplaudujúceho západu slnka sa nedočkáme, spokojní sa vraciame do kempu, kde už na nás čaká štedrovečerná večera. Spomienkou na rodinu a blízkych končí náš netradičný štedrý deň.

Deň 2

Štart 2371 m.n.m / Cieľ 2720 m.n.m /Stúpanie 869 m /Klesanie 520 m

Nastal čas východu slnka, ale akosi sa ťažko prediera spoza hustej oblačnosti. Ešte že neprší. Po výstupe na okraj krátera, kde sme vybehli už aj včera, schádzame 2 hodiny dole k jazeru cez prudký a exponovaný chodník miestami zaistený ošarpaným zábradlím.

Okraj krátera sopky je vo výške 2641m. Jeho kotol vypĺňa  jazero Segara Anak vo výške 2000m. Z neho vytŕča nový  kráter Mount Baru  2363m vysoký, ktorý bol vytvorený počas erupcie v rokoch 1994 a 1995.  Aktívna sopka sa naposledy prebrala v máji 2010,  kedy chrlila lávu, popol a dym.  Národný park býva z hľadiska bezpečnosti pri týchto častých horúčkach pre turistov uzavretý.

Celá oblasť pohoria je podľa domáceho ľudu posvätná a magická. Podľa povery, vrchol sopky obýva kráľovná Rinjani, ktorá odtiaľto vládne celému kráľovstvu. Hovorí sa že ak mate čistú dušu, pri jazere môžete spozorovať obyvateľov kráľovstva,  žijúcich primitívnym spôsobom. Myslela som si, že som čistá, ale tým že nikoho zvláštneho nevidím vraj mám aj ja špinu za nechtami. Obyvatelia okolitých ostrovov sa sem každoročne vydávajú na púť hlavne v období splnu, v snahe spozorovať dávnych predkov a zanechať im dary a obety. Chodia sa kúpať v jazere a horúcich prameňoch, veriac, že majú liečivé účinky. Z jazera sa voda vylieva a mieša sa s vriacou sírovou minerálkou. V kaskádujúcom vodopáde sa osviežujeme v príjemne teplej aj keď zapáchajúcej vode. Čo by však človek nespravil pre zdravie.

Poobede dostávajú zabrať nohy aj pľúca. Strmé stúpanie do pod vrcholového kempu  je nekonečné. Vietor otriasa kvapkami potu na mojom chrbte a čele. Už ideme 2 hodiny a cieľ je kvôli náhlej oblačnosti v nedohľadne.  Hrana krátera vo výške 2720 metrov je miestom, kde budeme nocovať. Hušny sa nás snaží motivovať príbehmi z hôr ktoré tu  počas piatich rokov svojej sprievodcovskej éry zažil. Je moslim, ako 90%  obyvateľstva tohto ostrova. Pred príchodom islamu v 15 storočí, Balinézsky Hinduizmus bol spolu a animistickými rituálmi Sasakov, pôvodných  obyvateľov Lomboku, hlavnou vierou na ostrove.

V kempe nás už okrem horúceho čaju víta aj rodinka šedých makakov, ktorí sliedia okolo provizórnej kuchyni, čo by ukradli. Pred fotoaparátom sa prezentujú holywoodskym úžgerom. Hušny nás varuje, aby sme si strážili jedlo na tanieri, pretože drzé opice premenia i malú nepozornosť v úlovok. Preto si radšej sadám do stanu a Vladko so statívom v ruke ma stráži. Ani som sa nestihla pohodlne usadiť a už mám v stane návštevu. Najväčší samec mi otrčil ružový zadok a uchmatol mi banánovú palacinku rovno z pod nosa. Spať teda idem hladná.

Deň 3

Štart 2720 m.n.m / Cieľ vrchol 3726 m.n.m / Koniec treku 1089 m.n.m./ Stúpanie 1006 m /Klesanie 2637 m

Trieštiaci zvuk stien stanu mi nedá spať. Mám pochybnosti, či v tomto prekliatom vetre budeme môcť vyjsť na vrchol. Sme už tak blízko, ale sprievodca večer jasne povedal, že ak bude fúkať silný vietor tu v základnom tábore, na hrebeň sa nedostaneme. Je ešte úplná tma a konečne zvoní budíček nastavený na pol tretiu.  Hušny nás budí so slovami ,, Very strong windy“! Hovorí, že je veľmi veterno a pod mrakom a je ťažko odhadnúť či sa na vrchol dnes ráno dostaneme. Ak sa aj áno, šanca že sa dovtedy vyjasní a my budeme vidieť divadielko vychádzajúceho slnka je mizivá. Jediná možnosť ako vedieť na isto je ísť sa pozrieť. Balíme teda vrcholový ruksak a proti silnému vetru sa po úzkom chodníčku vydávame strmo nahor. Čelovkami si svietime pod nohy. Po prvej hodine upachtenej chôdze vychádzame na hrebeň – okraj krátera, ktorým budeme stúpať až na vrchol. Vietor sa zatiaľ nezosilňuje a my pomaly pokračujeme.  Štrkovitý terén je náročný. Dva kroky hore a jeden späť po zosúvajúcom sa sopečnom piesku. Ešte že chladný vietor odfukuje prach, ktorý svojou nekoordinovanou chôdzou vírime do údolia pod nami.  Kontrolujem výškomer, ktorý ma potešil číslicami takmer zhodujúcimi sa s výškou vrcholu. Sme v oblaku a východ slnka si neužijeme. Avšak momentálne nás to až tak netrápi, keďže sa nadšene stískame vo vrcholovom objatí. Po troch dňoch náročného výstupu sme na vrchole Mount Rinjani vo výške 3726 metrov.

Až 500metrov pod vrcholom sa konečne oblaky rozostúpili a nám sa naskytá pohľad na kráterové jazero a Mt Baru uprostred neho. Farbami nasýtený záber avšak oblačnosť si nás doberá. Kým rozostavím statív opäť sme obkolesený nekonečnou sivotou. Pomaly zostupujeme až do základného tábora, kde nás už pri stane čakajú drzé opice.

Odtiaľto máme pred sebou prudké zhruba 1700metrové klesanie. Prechádzame riedky ihličnatý les ponorený do hmly. Ten postupne striedajú trávou porastené pasienky, spásané dobytkom. Tesne pred dedinou Sembalun, kde trek končí sa s nami lúčia sivé makaky, ktoré akrobatickými kúskami roztancovali koruny stromov. Sme poslední turisti schádzajúci z vrcholu v tomto roku. Od dnes je Národný Park Gunung Rinjani zavretý po dobu troch mesiacov v rámci povinného monzúnového oddychu.

Ostatná zastávka na ostrove Lombok je pri vodopádoch v Senaru, v ktorých zo seba opláchneme kvapky potu a sopečného prachu. Krásne spomienky na majestátne Rinjani, tie nám ostávajú.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
yoli
2011-05-12 09:44:08
nádhera, málo fotiek
 
Tomáš Machara
2011-05-12 09:47:34
Fenomenálne fotografie!
 
Samantha
2011-05-12 11:01:15
skoro som oplula monitor kavou a hned na to sa skoro zadusila susienkou. krasna krajina a prostredie a brilantne fotky.
 
zuzuliena
externý redaktor 2011-05-12 12:12:58
mysteriozne!!! Chcem dalsie Katarinka .-)
 
Peter Suchanovsky
 
Cago
2011-05-12 12:29:50
...super po všetkých stránkach, potešilo by viac fotiek
 
Gino
2011-05-12 12:32:38
pekné fotky, niektoré až úžasné ...
 
potter
2011-05-12 13:30:13
krasne fotky!
 
Rajo
2011-05-12 14:22:39
sanka dole
 
Koma
ocenenie redakciou 2011-05-12 15:30:45
Perfektné čítanie + fotky, super....som hovädsky na sopky a tropické lesy...také dva ,,krpúniky,, európske vulkanické čo sa nohy podšmykujú som už zažil ale tie lesy ešte nie.....rozmýšľam, že či by som sa tak vysoko a prudko tam hore s Vama vyškrábala....a možno by sa mi išlo po štyroch hore ľahšie ako Vám po dvoch....ale stále nemôžem prísť na to ako by sme sa vrcholovo objímali keď nemám ruky...hm... asi by som Vás od šťastia oblízala
 
kmotrík
2011-05-12 17:07:50
Katka, úžasné , neskutočné, skvelé...
 
Azimut
2011-05-12 20:54:52
Fakt krásne fotky,dobré čítanie.
 
hall
2011-05-12 21:58:00
díky za Indonéziu
 
Anena
2011-05-12 23:01:16
Fajn citanie a dobre fotky
 
juven
2011-05-13 17:24:38
Nádhera, je to ako živý sen....
 
walde
ocenenie redakciou 2011-05-14 21:42:16
Nádhera!...Úžasné fotečky!!!
...keď som bol v Indonézii na Lombok už nezostal čas...ďakujem ti za tento zážitok...teraz tam je práve kamarát mojej dcéry
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-05-15 13:56:02
príspevok od: Tomáš Machara
Fenomenálne fotografie!
Vďaka za silné slová
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-05-15 13:57:34
príspevok od: Samantha
skoro som oplula monitor kavou a hned na to sa skoro zadusila susienkou. krasna krajina a prostredie a brilantne fotky.
Si perfektná, vďaka za pobavenie
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-05-15 13:59:32
príspevok od: Koma
Perfektné čítanie + fotky, super....som hovädsky na sopky a tropické lesy...také dva ,,krpúniky,, európske vulkanické čo sa nohy podšmykujú som už zažil ale tie lesy ešte nie.....rozmýšľam, že či by som sa tak vysoko a prudko tam hore s Vama vyškrábala....a možno by sa mi išlo po štyroch hore ľahšie ako Vám po dvoch....ale stále nemôžem prísť na to ako by sme sa vrcholovo objímali keď nemám ruky...hm... asi by som Vás od šťastia oblízala
A na akých sopkách si to bola? Trávy si sa tam asi nenažrala, čo?
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-05-15 14:00:49
príspevok od: walde
Nádhera!...Úžasné fotečky!!!
...keď som bol v Indonézii na Lombok už nezostal čas...ďakujem ti za tento zážitok...teraz tam je práve kamarát mojej dcéry
Ja som sa na Lombok vrátila po druhý krát, len a len kôli Rinjani. Pred 4 rokmi bolo lepšie počasie ale ešte nebol poriadny foták
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-05-15 14:01:10
ďakujem všetkým krásne za komentár
 
Samantha
2011-05-15 14:36:01
príspevok od: wildkat
Si perfektná, vďaka za pobavenie
to bolo prve skoro zadusenie, ktore stalo za to
 
Koma
ocenenie redakciou 2011-05-18 11:41:57
príspevok od: wildkat
A na akých sopkách si to bola? Trávy si sa tam asi nenažrala, čo?
Na Vezuve ..to je super diera kolmá dole....a ešte na Vulcane...ostrov Vulcano pri Sicílii......to je taký krpúnik....a na Etnu ma nepustili...nie žeby som im tam všetko vyňuchala a spásla....ale zrovna super vybuchovala.....že vraj hovädzieho majú na pultoch dosť....tak som si namiesto trávy dala zmrzku v Taormine hore na námestí....no fasa mi ten popolček škrípal v hube....ale naozaj nešpásujem, normálne som ho cítila na jazyku a medzi zubáma...
 
brki
2011-05-19 07:22:53
Katka, ako vždy veľmi pútavé čítanie a nádherné fotky...držím palce
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované