Taj Mahal je opisovaný ako najextravagantnejší monument aký bol kedy postavený z lásky. Podľa indického básnika Rabindranatha Tagoreho je to vraj slza na tvári večnosti. Anglický básnik Sir Edwin Arnold o ňom povedal: „Nie je iba kus architektúry, akým sú iné budovy. Taj Mahal je vášňou kráľovej lásky napísanou v živých kameňoch“. Silueta známa z nespočetných fotografií sa stala symbolom Indie. Budova z bieleho mramoru je preslávená po celom svete a priťahuje turistov ako sladký nápoj dravé osy.
Vrany neustále prelietajú z jedného brehu rieky Yamuny na druhý. Symetria budovy dobre vynikne pri stredovej kompozícii.
V bedekri sa píše : ,,Taj Mahal bol postavený za vlády moslimského cisára Mughalskej ríše Shaha Jahana ako pamiatka pre jeho druhú ženu Mumtaz Mahal, ktorá zomrela pri pôrode ich 14-teho dieťaťa roku 1631. Jej smrť zlomila vládcove srdce a jeho vlasy zo dňa na deň ošediveli. Stavba začala ihneď a bola dokončená o 22 rokov neskôr. Chvíľu po dostavaní mauzólea vystriedal trón cisárov syn Aurangzeb a otca dal do vezenia. Údajne Shah plánoval postaviť identickú budovu na opačnej strane rieky z čierneho mramoru ako hrobku pre seba a tak vytvoriť zrkadlový obraz. To bolo jedným z dôvodov prečo ho vlastný syn dal uväzniť. Mughalská ríša si taký grandiózny plán nemohla dovoliť. Po smrti v roku 1666 bol Shah Jahan pochovaný vedľa svojej manželky“.
Pohľad na Taj Mahal z východnej budovy.
Znie to všetko síce krásne a romanticky, ale skôr rozprávkovo ako realisticky. Existujú dôkazy, ktoré tvrdia o tom, že Taj Mahal bol v skutočnosti postavený ako hinduistická svätyňa niekoľko storočí pred tým ako sa z nej stala moslimská hrobka. Indický historik Purushottam Nagesh Oak tvrdí, že je to staroveká hinduistická svätyňa Shiva historicky známa ako Tejo Mahalay. Taj Mahal by preto podľa neho mal byť videný ako hinduistický chrám a nie ako hrobka lásky, ktorú dal postaviť trúchliaci vdovec svojej milovanej žene. To by však mohlo odradiť turistov a tak ovplyvniť ekonomiku regiónu, čo pamiatkový úrad pochopiteľne nechce dovoliť. Má pán Oak skutočne dôkaz o pôvode stavby?
Indický pár prechádzajúci okolo budovy.
Pravdu idem hľadať priamo do Agry. Pomaly sa začína brieždiť a pred bránou do komplexu stojí 10 ozbrojených vojakov strážiaci vchod. Presne o 5:30 mi fúzatý pánko na bráne kontroluje lístok za 750 rupií, ktorý mimochodom stojí pre indických občanov len 20. Prechádzam bezpečnostnou kontrolou a som dnu. Chodníky sú zavčas ráno úplné bez ľudí. Kráčam popri záhradách s voňavými ružami a cez bránu sa objaví Taj Mahal v plnej kráse. Chýba mu chladná monumentalita, ktorá by sa od pomníka dala očakávať. Jeho symetria je úžasná. Je postavený na vyvýšenom pódiu takže pozadím je len ružovkasto modrá obloha. 40metrové minarety zdobia každý roh budovy. Smerujú mierne do vonku aby v prípade zemetrasenia padli od mauzólea navonok a tak ho nepoškodili. Na západ je mešita z červeného kameňa, ktorá slúžila ako spoločenská miestnosť pre miestnych moslimov. Na vlas rovnaká budova na východ je nazývaná jawab a bola určená na ubytovanie turistov. Odraz vo vode fontány pred budovou je dokonalý.
Záhrady v okolí budovy sú starostlivo upravované.
Taj Mahal sa stal Svetovým dedičstvom UNESCO v roku 1983. Rekonštrukcia v 20-tych rokoch Taj zachránila pred zničením vandalmi a časom a tak najznámejšia Indická ikona aj naďalej vyráža dych tisíckam návštevníkov. Mne sa však dýcha celkom dobre. V snahe ochrániť budovu sa do jej tesnej blízkosti dostanú len bez- výfukové ekologické vozidla. Dnes je biely mramor ohrozený kvôli znečistenému ovzdušiu. Kyslé dažde spôsobené oxidom siričitým z výfukových plynov a priemyselných továrni Agry začali zafarbovať biely mramor a erodovať jemné vyrezané motívy.
Odraz Taj Mahalu na hladine pokojného bazéna jednej z nefunkčných fontániek.
Prichádzam bližšie a tým sa jeho majestátnosť odkrýva. Je fakt obrovský. Oceňujem kreativitu a zručnosť architektov a stavbárov, ktorí tento monument postavili. Kto nimi vlastne boli? Meno architekta sa rôzni. Mohol to byť Peržan alebo Turek Essa Effendy, Francúz Austin deBordeaux , Talian Geronimo Veroneo alebo cisár Shah. Keby bola pravda, že Taj Mahal postavil sám Shah určite by existovali návrhy dizajnu, náčrty konštrukcie, denné výdavky, účty, bločky objednaných materiálov. Neexistuje ani len útržok z takýchto dokumentov. Dôkazy o tom koľko postavenie Taj Mahalu stálo taktiež nie je nikde evidované v Shahových papieroch. Jednoducho preto, že palác nepostavil on. A tak sa odhady nedôveryhodných spisovateľov pohybujú medzi 4 a 91 miliónmi rupií.
Pohľad cez jednu zo vstupných brán.
S Taj Mahalom sa spájajú mnohé legendy. Jedna sa notoricky opakuje v článkoch, publikáciách a aj na jazyku miestneho sprievodcu: ,, Na výstavbe monumentu sa podieľalo 20 000 robotníkov po dobu 22 rokov“. Odkiaľ sa tento mýtus nabral? Tieto nepresné informácie pochádzajú z knihy francúzskeho obchodníka so šperkmi Taverniera, ktorý bol v Agre v rokoch 1640-41 a 1665. On napísal: ,, Bol som svedkom počiatku aj dokončenia výstavby‘‘. Historici hovoria, že Mumtaz zomrela v roku 1631 a výstavba Taj Mahalu začala hneď nato. Z toho vyplýva, že Tavernier nemohol vidieť začiatok výstavby keďže sem prvý kráť prišiel 10 rokov po údajnom začatí. Avšak aj napriek tomu, že je výrok v jeho knihe bezvýznamný výmysel, rezonuje v ušiach každého návštevníka.
Indovia sú nesmierne milí a usmievaví ľudia.
Pán Oak vo svojej knihe,, Taj Mahal. The true story“ detailne opisuje hinduistické symboly zdobiace interiér ako aj exteriér budovy. Pracovníci robiaci opravy na monumente videli sochu Shivu a iné významné náboženské predmety schovávané v tajných komnatách v podzemných častiach budovy. Avšak Indický archeologický úrad- organizácia zodpovedná za ochranu historického dedičstva Indie je diskrétne , diplomaticky slušne ticho o tom čím zanedbáva svoju vlastnú povinnosť preskúmať ukryté historické dôkazy. Profesor Marvin Miller z Amerického laboratória uskutočnil uhlíkový test z dreva pochádzajúceho zo zadných dverí Taj Mahal. Test odhalil že dvere sú o 300 rokov staršie ako samotný panovník Shah Jahan, ktorý mal dať Taj Mahal podľa legendy postaviť pre svoju zosnulú manželku. Keďže dvere boli z času na čas vylomené moslimskými dobyvateľmi, museli byť viac krát vymenené a tak samotná stavba je o dosť staršia.
Vieme teda, že monument bol postavený dávno pred vládou Shah Jahana. Akú úlohu teda zohráva Mumtaz? Keby Shah skutočne postavil palác ako hrobku pre svoju milovanú manželku, určite by zaznamenal dátum takej významnej ceremoniálnej udalosti. Žiadny dátum nie je nikde uvedený. Dokonca ani rok kedy Mumtaz umrela . Špekuluje sa medzi rokmi 1629 až 1632. Keby bola taká dôležitá, určite by bola zmienka o jej úmrtí v kronike. Pán Oak vysvetľuje: ,,V háreme o veľkosti 5000 žien bolo ťažké evidovať každú smrť“. Príbeh o Shah Jahanovej nekonečnej láske k Mumtaz je výmyslom. Nemá podklad v histórii. Tento príbeh bol vymyslený ako dodatočný nápad ako urobiť Shah Jahanove vlastníctvo palácu potlesku hodné. Shah bol chladnokrvný monarcha, ktorý pozabíjal všetkých svojich rivalov, len aby sa dostal ku trónu. Takíto charakter sa nestotožňuje s ľúbostným príbehom asociovaným s budovou. Názov Taj Mahal má vychádzať z mena Mumtaz Mahal. Keďže jej meno bolo v skutočnosti Mumtaz-ul-Zamani, jedná sa o ďalší kvázi fakt, ktorý akosi nesedí.
Pohľad na Taj Mahal zo severného brehu rieky Yamuny.
Keď sa chrámu zmocnil Shan patril vtedy Maharádžovi z Jaipúru Jai Singhovi. Shah potom premodeloval hinduistickú svätyňu na hrobku jeho zosnulej manželky. Dokonca sa o tom hovorí aj v Shahovej vlastnej kronike, kde sa píše, že výnimočné krásna budova v Agre bola prevzatá od Jai Singha a stala sa mauzóleum Mumtaz. Nebolo to prvý krát čo si moslimský vládca privlastnil hinduistické chrámy ako svoje hrobky. Hinduistické svätyne bývajú postavené na brehu rieky. To, že je Taj postavený na brehu druhej najposvätnejšej rieky v Indii Yamuny je ďalším indikátorom o jeho skutočnom pôvode.
Lodná preprava miestnych obyvateľov.
Čoho sa Indická vláda bojí? Že by už Taj bez romantickej legendy prestal priťahovať milióny návštevníkov ročne a tak by pokladnica prišla o výdatnú finančnú injekciu? Oak predložil pred indickú vládu petíciu v ktorej žiadal aby bol Taj Mahal oficiálne deklarovaný za hinduistickú svätyňu. Tiež žiadal aby hrobka a uzamknuté miestnosti v budove boli otvorené a dôkazy vyšetrené. Za svojho života sa toho nedočkal a už 5 rokov sa obracia v hrobe.
To, že celý svet verí v bludnú romantickú príhodu je zásluhou podplatených sudcov, spisovateľov beletrie , zaspatých historikov, nezodpovedných kompetentných v oblasti turistického ruchu a mylných sprievodcov. Jediný spôsob ako sa dozvedieť oficiálnu pravdu je otvoriť tajné komnaty v podzemí Taj Mahalu a potvrdiť alebo vyvrátiť dohady Oaka. Či to niekedy Indická vláda dovolí, je len ťažko pravdepodobné. Nič ale nezmení evidentnú skutočnosť, že Taj Mahal je architektonický skvost hodný návštevy.