Neskrotný Island
Nádherný vodopád Skogafoss preskakuje dúha.
Island je krajina kontrastov. Horúcej lávy a ľadovcových kopcov, polnočného letného slnka a nekonečných zimných nocí, vystrekujúcich gejzírov a búrlivých vodopádov. Podľa geológov vznikol Island len nedávno a je ešte stále v jasličkách v porovnaní s vekom Európskej pevniny. Bolo to pred 25 miliónmi rokov, kedy začala krajina vystupovať zo Stredoatlantického chrbta na morskom dne za pomoci sopečných erupcií. Tie i naďalej pokračujú a dnes je Island jeden z najaktívnejších vulkanických miest na zemi. Odhaduje sa, že až jedna tretina všetkej lávy vychrlenej na zemský povrch v histórii ľudstva je práve tu, na Islande.
Sopka Hekla a jej okolie.
Pózovanie pre sopke Hekle.
Prvé s čím sa v tejto severskej krajine stretnete je štipľavý vietor a skôr či neskôr aj dotieravý dážď. Kvapky padajú zo všetkých strán, ako vertikálne, laterálne tak aj horizontálne. Dáždnik vás pred islandským lejakom neochráni. Pokiaľ nemáte radi vietor, chlad a dážď, Island zo svojho cestovného zoznamu radšej vyškrtnite. Ak sa však nenecháte odradiť surovými živlami, krajina vás odmení dramatickou scenériou, mohutnými vodopádmi a krásnou divočinou, ktorá sem tam doslova vybuchuje. Vyzbrojený teplým a nepremokavým oblečením začíname výpravu po neskrotnom Islande. V pláne je okružná jazda z hlavného mesta Reykjavíku cez vnútrozemie, okolo východného a južného pobrežia. Takzvaný ,,zlatý okruh” má zhruba 300 km. Výlet zakončíme turistikou v dúhových horách.
Island je krajina kontrastov. Dážď, slnko, dúha v jednom zábere.
Islandský vidiek.
Je Island Európa či Amerika?
Island sa nachádza na strete euroázijskej a severoamerickej tektonickej platni. Tieto sa pomaly od seba odďaľujú zhruba 1-2cm ročne. Obrovská trhlina prechádza krajinou od juhozápadu na severovýchod, miestami je viditeľná na povrchu, inde sa ukrýva pod zemou. Tento vulkanický opasok je ozdobený sopečnými krátermi, termálnymi prameňmi a častými zemetraseniami. Aj keď síce Island geograficky patrí k Európe, jeho polovica leží na Americkej platni a posúva sa na západ. Práve na tejto trhline leží najstarší parlament na svete Thingvellir, kde môžete stáť na okraji geologickej Ameriky a pozerať sa na Európu. Aj novodobí Islandský parlament má za sebou prevratné prvenstvá. Prvú prezidentku ženu na svete Vigdis Finnbogadottir si Islanďania zvolili v roku 1980. Štát reprezentovala až do roku 1996. Ďalšou svetovou prvotinou ako aj šokom pre svet bolo zvolenie Johanny Sigurdardottir za premiérku v roku 2009, ženy ktorá sa otvorene priznáva k homosexualite
Krásna prírodná scenéria v oblasti Národného parku Skaftafell.
Vodopád Svartifoss.
Skrotené živly
Islanďania sa naučili žiť s aktívnym podzemím, v tieni prírodných katastróf, sopečných erupcií s lávou zalievajúcou obydlia a jedovatými plynmi čo zabijú dobytok a úrodu. Určite si spomeniete na poslednú katastrofu z Islandu v máji roku 2010 keď sopka Eyjafjallajökull chrliaca popol spôsobila okrem vážnych škôd aj týždne chaosu v leteckej doprave v celej Európe.
Výhľad do údolia počas turistiky v Národnom Parku Skaftafell.
Výhľad z vrcholu Kristinartindar počas turistiky v Národnom Parku Skaftafell.
Turisti v Národnom Parku Skaftafell.
Islanďania sa naučili využívať prírodnú silu a jej deštruktívny efekt otočili vo svoj prospech, najmä na získavanie energie a tepla. Domy sú vykurované horúcou vodou vyvierajúcou spod zemskej kôry. Táto termálna voda ,,zadarmo” sa taktiež využíva na vykurovanie skleníkov kde sa pestuje ovocie a zelenina. Nachádza sa tu aj niekoľko geotermálnych elektrární. Tie teplo z magmatických komôr premenia na elektrickú energiu. Ceny energií sú tu teda v porovnaní so zvyškom Európy veľmi nízke. Až polovica ceny elektriny ide na výstavbu elektrického vedenia, keďže je každoročne ničené zemetraseniami, erupciami a povodňami.
Geotermálna oblasť Hveravellir.
Gejzír Strokkur vybuchuje do výšky až 30 metrov.
Škriatkovia na mesiaci
Postupne sa dostávame do vnútrozemia, kde krajina nie je skoro vôbec osídlená a vyzerá to tu ako na mŕtvej planéte. Niektoré oblasti sú také drsné a hrboľaté, že si ich Americký astronauti vybrali na nácvik pristávania na mesiaci. Lávové útvary pripomínajú rôzne figúrky či skamenené postavy. Hovorí sa, že až 80 percent Islanďanov verí v existenciu škriatkov. Dokonca aj v dnešnej dobe býva smer plánovaných ciest odklonený a výstavba domov prispôsobená tak, aby kamene kde údajne žijú škriatkovia boli obídené a nevyrušované. Na trolov už dnes veria len deti. V rozprávkach a ságach sa hovorí, že zvláštne lávové tvary stelesňujú trolov, ktorí sa po osvetlení slnkom premenili na kameň. Ani na duchov sa už neverí tak ako voľakedy. Vraj je to kvôli tomu, že počas dlhých zimných nocí obrali ľudí o strach elektrina a umelé osvetlenie.
Štrkovitá cesta vnútrozemia.
Vodotrisky a vodopády
Všetky tryskajúce pramene – gejzíry na svete vďačia za svoj názov práve tunajšiemu Veľkému Gejzíru, na ktorý sa ideme pozrieť. Aj keď tento horúci ,,vodotrisk’’ v posledných rokoch zlenivel, stále je tu našťastie susedný Strokkur. Ten vybuchuje každú chvíľu do výšky až 30 metrov. Ďalší prírodný unikát na našej ceste zase padá do hĺbky. Vodopád Gullfoss sa valí do rokliny hlbokej až 32 metrov. Vodopády Godafoss a Detifoss sú našťastie nesmierne fotogenické aj za upršaného počasia.
Mohutný vodopád Godafoss.
Búrlivý vodopád Detifoss.
Cesty prechádzajúce vnútrozemím majú vo väčšine len štrkovitý povrch a cez rieky nevedú mosty, ale brody. Kvôli častej seizmickej aktivite je výstavba mostov zbytočná. Rieky teda musíme brodiť. Pre skúseného Islanďana bežný riečny prechod, sa stal pre naše štvorpohonné terénne vozidlo väzením. Našťastie je neďaleko záchranárska stanica a po hodine čakania borci naše auto za pomoci navijaku bez problémov vytiahli. Kreditné karty sa už triasli v peňaženkách, keď páni ,,spasitelia” oznámili, že ich platí štát a záchranná akcia nás nič nebude stáť.
Zapadli sme pri prechode riečneho brodu.
Sila Islandských žien je pozoruhodná.
Milé Islanďanky prišli na pomoc pri vyťahovaní zapadnutého vozidla v rieke.
Pridaj komentár
dakujem
