Faerské ostrovy
Výlet na Faerské ostrovy a Island sme s partiou deviatich dobrodruhov absolvovali v roku 2009. Bol to môj prvý trip s ,,poriadnou“ zrkadlovkou, statívom a ND filtrom. Asi ako mnohí začiatočníci, aj ja som urobila chybu zakúpenia nie príliš vhodného statívu na hlavný zámer fotenia záberov dlhých časov. Statív bol šikovný, malý, ľahký, zdal sa byť ideálny na cestovanie a fotenie. Lenže v praxi sa ukázal opak. Statív nebol dosť robustný na to, aby udržal ťažký fotoaparát dlhšie ako niekoľko sekúnd. Nehovoriac o tom, že poveternostné podmienky na Faerských ostrovoch ako aj na Islande nie sú ani zďaleka bezveterné a bezdažďové. Po niekoľkých neúspešných pokusoch zachytiť dramatickú oblohu, dlho časové vodopády či HDR-ka mi bolo jasné, že takýto ľahký statív neposkytne dostatočnú stabilitu na zachytenie ostrého záberu. Až na pár výnimiek som sa teda musela uspokojiť s bežnými zábermi. Po návrate z výletu som investovala do poriadneho robustného statívu, ktorý mi slúži dodnes. Začiatočníci, vyhnite sa chybe akú som spravila ja a dobre si vyberte statív. Ak máte záujem o odbornú radu, pozrite si článok Karola Srnca, kde sa dozviete viac o výbere statívu.
Faerské ostrovy - Tajomstvo severného Atlantiku
Panoráma členitých Faerských Ostrovov.
Vravíte, že o takýchto ostrovoch ste ešte nepočuli? V tom prípade asi ani neviete, že Faerské ostrovy sú oficiálne aj najlepšie ostrovy na svete. V roku 2007 National Geographic Traveller uskutočnil prieskum medzi 111 ostrovnými komunitami po celom svete, kde hodnotili autentickosť a neporušenosť. Faerské ostrovy boli vyhodnotené ako svetová jednotka! Porotcovia sa o nich vyjadrili takto: ,,Po týchto krásnych panenských ostrovoch je radosť cestovať. Ostrovy sú odľahlé a chladné, a tak v bezpečí od davov turistov. Ochrana prírody a historickej architektúry a zvyklostí svedčí o nesmiernej národnostnej hrdosti miestnych obyvateľov. Veľkolepé vodopády a farebné prístavy sú dych vyrážajúce.“ Zdá sa to byť teda ideálne miesto pre nadšeného fotografa.
Farebný prístav v hlavnom meste Tórshavne.
A kde sa tieto ostrovné klenoty nachádzajú? Ležia v samom srdci Golfského prúdu v severnom Atlantiku, severozápadne od Škótska na polceste medzi Islandom a Nórskom. Súostrovie pozostáva z 18 štíhlych ostrovov a pri 1100 km pobrežia nikdy nie ste vzdialený od oceánu viac ako 5 km. Hlavné ostrovy sú spojené tunelmi, ostatné trajektovou a leteckou dopravou. Ostrovy Streymoy to Eysturoy spája jediný most v Atlantickom oceáne -most Stremin. Niektoré obydlia sú izolované od civilizácie hornatým terénom. Takým je práve obec Gásadalur na ostrove Vágar. Až donedávna musel poštár doručovať korešpondenciu a tlač pešo cez hory. Ale v roku 2006 bol dokončený tunel, ktorého používanie bolo vyhradené iba pre populáciu Gásadaluru a každý obyvateľ dostal kľúč.
Dedina Gásadalur v pozadí.
Osamelý dom na ostrove Tindhólmur.
Ostrovy osídľuje okolo 49 000 obyvateľov. Od roku 1948 sú Faerské Ostrovy samostatne vládnuca autonómna oblasť Dánskeho Kráľovstva. Má vlastný parlament i vlajku. Avšak nie je členom Európskej únie a obchod je riadený osobitnými zmluvami. Hlavné mesto Tórshavn sa okrem krásneho farebného prístavu môže pýšiť aj bezplatnou mestskou dopravou a jedinými tromi semaformi na celých ostrovoch. Nemajú Macdonald ani väzenie. A keď niekto aj napriek veľmi nízkej kriminalite predsa len spácha zločin, trest si odpyká v Dánsku.
Farebný prístav v hlavnom meste Tórshavne.
Túžba po čistej prírode, búrlivom mori, jedinečnej svetelnej atmosfére a hlavne preč od zhonu, davov a civilizácie nás jednoznačne viedla práve sem. Ostrovy už z lietadla vyzerajú nádherne. Dramatický terén ľadovcového pôvodu s neuveriteľne strmými svahmi omýva drsný oceán. Takmer vertikálne útesy sú husto osídlené prímorským vtáctvom. Zelené lúky spásajú ovce. Dobrodružná výprava začína už pri samotnom pristávaní. Hornatý reliéf krajiny, ako aj silný vietor dáva pilotovi a našim nervom patrične zabrať.
Zelenú trávu v dedine Mykines spásajú zvedavé ovce.
Prudké útesy sú husto osídlené prímorským vtáctvom.
Alka bielobradá sa po 9 mesiacoch na mori vracia na pevninu za účelom párenia sa a vychovávania mláďat.
Široko ďaleko nevidno žiaden znak civilizácie. Presne kvôli tomuto sme sem prišli. Až na ten ukrutný vietor. Naše stany to budú mať ťažké. Potrebujeme už len nájsť vhodný rovný kus zeme. O niekoľko sto metrov cestou k dedine Stavangar sme našli ideálne miesto. Domáci tam práve zhrabávali čerstvo posekanú trávu. Bez váhania sa ich ideme opýtať, či by sme mohli na tomto pozemku stanovať. Jazyk ostrovanov je Faerčina – derivát starej Nórčiny a na naše šťastie všetci rozprávajú aj plynulou angličtinou. S úsmevom nám dávajú súhlas a keď sme dohodu zapečatili slovenským rumom, vraj že môžeme ostať aj celý týždeň. Postavili sme stany, navarili večeru a v pohodičke očakávame západ slnka. Ten sa mimochodom v letných mesiacoch v týchto zemepisných šírkach dostavuje až po polnoci.
Kostol v dedine Stavangar, kde sme strávili prvú noc.
Po veternej noci nás čaká prelet helikoptérou ponad celé ostrovy. Takáto forma dopravy je tu bežná. Dánska vláda vo veľkej miere dotuje leteckú dopravu, aby sa obyvatelia odľahlých ostrovov mohli ľahko dostať ku službám a to hlavne tým zdravotníckym. Asi 30 minútová jazda s tromi medzi zastávkami nás stojí len neuveriteľných 60 Eur.
Let helikoptérou je bežnou miestnou dopravou.
Naším cieľom je prístavné mestečko Klaksvik. V bedekri sa píše, že je to hlavné mesto rybolovu na Faerských Ostrovoch. Farebný prístav je preplnený loďami rôznej veľkosti. Rybolov je najväčší priemysel zabezpečujúci až 95% exportu.
Prístav v hlavnom meste rybolovu Klaksviku.
Odtiaľto pokračujeme autobusom do odľahlej dediny Vidareidi. Cestovanie s domácim obyvateľstvom sa vždy osvedčilo, ako najlepšie spoznať charakter miestnych. Staršia pani po prvej križovatke zistila, že nastúpila do nesprávneho autobusu. Plánovala ísť do prístavu a trajektom cestovať na vedľajší ostrov. Šofér ihneď zavolal trajekt a poprosil ich o zdržanie. Pani do prístavu bez váhania odviezol. Toto gesto svedčí o tom, ako ostrovania držia pokope a navzájom si pomáhajú. Aj keď sme mali preto trošku meškanie, ani nám ani ostatným spolucestujúcim to vôbec neprekážalo.
Domy sú typické svojou pestrofrebnosťou.
V cieľovej dedine máme pár hodín na prechádzku. Avšak ťažia nás batohy a tak sa pýtame šoféra kde by sme si ich mohli nechať. ,,Nechajte si ich v zadnej časti autobusu. Veď za dve hodinky po vás prídem práve týmto vozidlom“. Naša prechádzka smeruje k moru. Je ťažké odtrhnúť oči od búrlivých vĺn a tancujúcej bielej peny, ktorá zalieva čierne skalnaté pobrežie. Všadeprítomné faerské ovce spásajú jasnozelenú trávu a tie lenivejšie vylihujú na slnkom vyhriatej jednoprúdovej ceste. Niektorí poľnohospodári začali dávať na nohy svojim ovciam reflexné pásky, aby sa predišlo ich prejdeniu vozidlami v zlom počasí pri zlej viditeľnosti.
Odľahlá dedina Vidareidi.
Typické okná faerských domov.
Pridaj komentár
