V druhej časti cyklu o Cypre vám priblížim, ako sme sa vydali po stopách starovekej bohyne Afrodity. Spoznali sme aj známe letovisko, národný park a našu cestu sme ukončili pozorovaním západu slnka. Ráno sme vyrazili z Famagusty po ľavej strane cesty (áno, na Cypre sa jazdí vľavo, podobne ako to bolo u nás ešte do roku 1939), prešli sme cez hraničný prechod Pergamos a pokračovali pozdĺž pobrežia na západ. Cestou sme minuli mesto Limassol, kam sa ešte vrátime, ale to až v inej časti a smerovali ďalej na západ k mestu Pafos. Ešte pred ním sme z diaľnice odbočili smerom k pobrežiu, kde sa nám otvoril krásny na „Petra Tou Romiou“ alebo tzv. Afroditine skaly.
,,Vynorila sa biela pena z mäsa nesmrteľného tvora a v nej rástla krásna žena".
Takto jej príchod na mytologický svet opísal básnik Hésiodos. Trochu perverzná historka z jeho pera. Podľa neho sa zrodila z morskej peny oplodnenej genitáliami boha neba, Urana, ktoré mu odrezal a do mora odhodil jeho syn Kronos. No neviem, jej zrod z peny mi nepríde až natoľko romantický. Ale nechajme bokom gréckym vínom opojených bardov a pozrime sa bližšie na miesto jej údajného narodenia. Z veľkého parkoviska popri ceste sme prešli podchodom popod cestu a ocitli sa na malebnej pláži plnej fotogenických okruhliakov, skál a naozaj prítomnej morskej peny. Tú druhú zložku som radšej nehľadal :)
More bolo trochu nepokojné, vietor fúkal o stošesť, aj stosedem, ale to iba pridalo na zaujímavej atmosfére tohto miesta. Ešte šťastie, že sme túto takmer povinnú prehliadku absolvovali mimo sezóny (november, marec), takže sme na pláži stretli iba niekoľkých turistov.
Trochu sme sa opaľovali, pozbierali zaujímavo tvarované kamienky, ale to nás dlho nebavilo. Nasadajúc do auta ma ešte zaujala malá ospalá, zívajúca slečna, ktorá volala po preventívnej dentálnej prehliadke. Tak som to využil a ona sa mi takto odvďačila.
Rozlúčili sme sa s malou Afroditou a vydali sme sa späť na východ do známeho parku Kavo (Cavo) Greko. Tento park leží na najvýchodnejšom cípe južnej časti Cypru, medzi mestami Ayia Napa a Protaras. Jeho súčasťou je aj „Cape Greko“ - Grécky mys. Patrí k najnavštevovanejším miestam na ostrove a to právom. Podľa legendy a „očitých“ svedkov je domovom morskej príšery „Ayia Napa Sea Monster“, niečo na spôsob Cyperskej Loch Ness-ky. Domáci ju volajú "To Filiko Teras" - priateľská príšera. Zazrieť a skamarátiť sa s ňou sa mi nepodarilo, ale jej domov, jednu z týchto jaskýň, s čistou priehľadnou vodou som si počas odlivu v pokoji poprezeral.
Skaly mali zaujímavé tvary, škoda len, že sme sem prišli počas obeda, teda v dobe najnevhodnejšej na fotenie, kedy je Slnko vysoko na obzore a bolo treba neustále kompenzovať prepaly podexpozíciou.
O niečo ďalej na kopci sme objavili vyhliadku na mys, pobrežie a britskú radarovú základňu. Slnko klesalo čoraz nižšie a tak sa dali pofotiť aj zaujímavé náladové siluety.
Neďaleko vyhliadky je prírodný most „Kamara Toy Koraka“ a malebný biely pravoslávny kostolík s názvom „Ayia Anargyroi“.
Tu by sa oplatilo chvíľu pobudnúť. Čas však neúprosne tlačil a keďže sme sa chceli ešte pozrieť na prístav a západ Slnka, s „ťažkým“ srdcom sme si to namierili do letoviska Ayia Napa. Podľa archeológov najstaršie osídleného miesta Cypru. Ayia (Agia) z gréckeho „svätý“, Napa - „zalesnené údolie“. Stomy tu síce už dávno vykácali a použili na stavbu lodí, ale kto si plánuje dovolenku na Cypre, tak toto je asi prvá destinácia, ktorú vám ponúknu cestovné kancelárie. Kilometre bielych piesočnatých pláží, rozľahlý komplex hotelov, klubov a reštaurácií konkurujú takým vychyteným letoviskám ako Ibiza či Rimini. Prístav a prístavná pláž „Harbour beach“ - „Limanaki“.
Slnko už takmer zapadlo a tak sa presunuli na výhodnejšiu pozíciu. Mali som šťastie. Kolorit doplnili miestni rybári, ktorý tak podčiarkli „gýčovitosť“ snímkov. Keď si ich prezerám opäť, cítim vôňu mora a pohodu. So západom Slnka končí aj druhá časť cyklu o Cypre. Nabudúce zavítame do menej známych miest severnej časti ostrova.
Pridaj komentár
