Neprehliadnuteľné sú zubaté ruiny nad Sedliackou Dubovou. Už pri vstupe do tejto dediny z diaľky vidieť týčiacu sa rúcajúcu vežu, ktorá pôsobí veľmi tajomne a určite neujde pozornosti všímavého návštevníka. Sú to zbytky jedného z najstarších kostolov v tejto oblasti, kostola sv. Kozmu a Damiána postaveného v rokoch 1334 až 1397.
Prvá zmienka o kostole svätého Kozmu a Damiána je z roku 1397 a hovorí o drevenom kostole v obci Dubowa Colonorum, čo je latinský preklad názvu dediny. O dedine sa hovorí ako o poddanskej obci Oravského zámku ešte o niečo skôr, už v roku 1333. Kanonická vizitácia, teda niečo ako inšpekčno-revízna návšteva cirkevných hodnostárov, z roku 1559 chváli kostol ako pekne vystavaný s inventárom obsahujúcim pozlátený kalich, medené cimborium, strieborný kríž, pacifikál (ozdobný kríž, alebo ozdobná doštička s motívom kríža pri kresťanských obradoch sa podáva k pobozkaniu), dva omáty aj s príslušenstvom. V 16. storočí, vtedy ešte pri drevenom kostole s farou, vznikla škola, ktorá poskytla vzdelanie žiakom z okolitých dedín. Kňaz vyučoval nielen písanie čítanie, rátanie, dejiny cirkvi a evanjeliá v maďarskom jazyku, ale aj v slovenčine.
Prvú väčšiu ideologickú zmenu zaznamenala náboženská obec sústredená okolo kostola na začiatku 17. storočia. Gróf Juraj Thurzo, stúpenec lutherizmu, úspešne presadil protestantizmus na oravských farách a kostolík sa stal evanjelickým. Prvým evanjelickým kňazom bol Johanes Sopucius z Bytče. V Sedliackej Dubovej sa usídlil v roku 1603.
Pre zaujímavosť, v čase prebiehajúceho procesu s krvavou dámou slovenských dejín, Alžbetou Báthoryovou, v ktorom nemalú úlohu zohral práve Juraj Thurzo.
V roku 1625 o kostole napísal superintendant Hodík, že je vo veľmi zlom stave a v roku 1642 Z. Lányi uvádza, že dedina mala postavený nový chrám s vežou z kameňa „turris lapidea", chrámová loď ostala drevená. Tieto správy nasvedčujú tomu, že kostol mal neskorogotický charakter jednoloďovej sakrálnej stavby s polygonálne uzatvoreným presbytériom. Voči terajšiemu stavu lode, ktorá má približne rovnaký pôdorys, bola stavba nižšia. Nasvedčuje tomu odtlačok konštrukcie strechy renesančného kostola na veži. Kostol mal už v tom čase bohato maľovaný interiér.
Evanjelickí kňazi ostali na fare do roku 1685. O dvadsať rokov (1705-1709) za Rákocziho povstania sa vrátili späť. V prvej polovici 18. storočia sa začala veľká prestavba kostola spojená s úplnou asanáciou stavby okrem kamennej renesančnej veže. Na mieste dreveného kostola postavili kamennú loď, presbytérium, sakristiu a predsieň. Areál vymedzila murovaná hradba s dvoma bránami, Dubovianskou a Dlžianskou. Pribudla aj kostnica - osarium. Bola to už labutia pieseň kostola. Dominantné postavenia stratil po osamostatnení farností v Chlebniciach, Hornej Lehote, Dlhej a Krivej v roku 1787.
O necelých sto rokov neskôr (1880-1886) sa začalo v dedine s výstavbou nového neogotického chrámu sv. Michala Archanjela. Zo starého kostola demontovali barokový oltár, strhli jeho strechu a stavba bola vydaná napospas ničivej sile prírody. Od roku 1998 je rozbehnutý projekt Dubova Colonorum, ktorý sa v spolupráci s Obecným úradom v Sedliackej Dubovej snaží o záchranu areálu a zbytkov kostola.
Kostol sv. Kozmu a Damiána, správnejšie jeho ruiny, patrí k tomu typu pamiatok, ktoré napríklad v Írsku sprístupňujú za mierny poplatok v nenáročne upravenom areáli, v ktorom nechýbajú aspoň dve - tri informačné tabule o vývoji náboženského života v regióne. Samozrejme, že tam vždy nájdete predajňu so suvenírmi a občerstvením a niekto vám porozpráva zaručenú legendu o tajomnom mníchovi.
Foto: Marek Kaník
Pridaj komentár
