Západné Tatry a ich časť Roháče sú jedny z najpozoruhodnejších a pre fotografické oko najzaujímavejších miest. Pod Roháčmi si samozrejme každý predstaví strmé a skalnaté štíty. Je tu však toho viac ako len vrcholky hôr. Môj dnešný tip na Photopoint je z Národnej Prírodnej Rezervácie Roháčske plesá.
Pohľad z vrchoľníkov Roháčov na 2 zo 4 Roháčskych plies.
Roháčske plesá sú Národnou Prírodnou Rezerváciou. Vznikli ľadovcovou činnosťou. Je ich niekoľko, avšak najvýznamnejšie sú 4, ktoré sa počas roka nemenia. Pri výlete na Roháčske plesá máme dve možnosti ako ich prejsť. Obe možnosti však začínajú vo Zverovke. Tu sa naviažeme na červenú značku smerom na Adamculu. Zo začiatku je cesta dosť nezaujímavá, vedie po asfaltovej ceste a okolo máme len stromy, sem tam na nás vykuknú štíty okolitých hôr. Čím viac sa však blížime k Adamculi, tým viac sa nám odhaľuje Roháčska dolina spolu s krásnym pohorím Roháče.
Zimná cesta a podoba cesty na Roháčske plesá.
Hneď ako dorazíme do Adamcule, kde je rozcestník, zmeníme farbu turistickej značky na modrú a náš ďalší cieľ je Roháčsky vodopád. Konečne vidíme aj pekné vrchy Spálená a Pachoľa, ktoré nás budú sprevádzať skoro celú cestu. Cestou k vodopádu je počuť hučanie burácajúcej vody a taktiež budeme míňať potôčik, ktorý tvorí Roháčsky vodopád. Od tohto okamžiku bude mať cesta celkom veľké stúpanie, ale krása Roháčskeho vodopádu nám to vynahradí...
Vrch Spálená, ktorý nás sprevádza skoro celú cestu.
Potôčik, ktorý vytvára Roháčsky vodopád, pokácané stromy tlačia do očí slzy.
Krásny Roháčsky vodopád.
Z Roháčskeho vodopádu budeme pokračovať stále dohora cestou cez les až dorazíme k peknému odpočívadlu a rázcestiu turistických chodníkov. Naša cesta sa uberá ďalej stále po modrej k Roháčskym plesám.
Romantické odpočívadlo spolus vrcholkami okolitých hôr.
Cesta naberie na stúpaní. Pohľady sú však krásne. Po necelej hodinke dôjdeme konečne k prvému plesu. V dobe mojej návštevy bolo celé zamrznuté, čo vytvorilo fascinujúcu Scenériu.
Cestou k Roháčskym plesám.
Spálená dolina a vrch Pachoľa.
Prvé pleso, Horné Roháčske pleso.
Po zastávke sa vydáme okolo plesa a pre zmenu dole kopcom k ďalšiemu Roháčskemu plesu. Od tohto okamžiku sa naša cesta uberá už len z kopca. Čim sme však nižšie, tým sa nám viac odhaľuje Smutná dolina, ktorej dominuje vrch Volovec a Ostrý Roháč.
Druhé a Tretie Roháčske pleso, ale pe nás druhé čo vidíme.
Pohľad na okolité hory.
Postupne zídeme až do Smutnej doliny do rázcestia Pod Roháčskymi plesami. Držíme sa stále modrej značky a vydáme sa k Tatliakovej Chate, kde je Tatliakovo pleso (jazero), ktoré je umelo vytvorené. Od tejto chaty nás čaká cesta už len späť po červenej značke k autobusu/autu. Druhá varianta je trasa, ktorá ide presne opačne. Ako prvé k Tatliakovej chate a vrátime sa k Adamculi.
Plesá očami fotografa
Roháčske plesá sú veľmi fotogenické a ponúkajú každé ročné obdobie inú scenériu, preto je dobré sa sem vracať. Je tu však problém so slnkom. Na jar a približne polovicu leta tu svieti slnko, avšak potom od jesene, cez zimu až do jari, sú plesá stále v tieni. Treba s tým počítať. Ja som si naposledy zabudol prechodové filtre a fotografovanie bolo dosť namáhavé. Taktiež odporúčam zobrať statív.
V Smutnej doline.
Pri Treťom plese.
Tatliakovo jazero.
Záver
Roháčske plesá sú peknou vychádzkou, kde môžete zobrať aj deti. Množstvo lavičiek a odpočívadiel je ako robených pre neturistov. Pozor však na cestu autobusom, kedy budete musieť šliapať veľmi dlho po asfaltovej ceste- táto trasa je maximálne nezáživná. Auto je preto omnoho lepšie aj kvôli chabým spojom. Túra sa dá pohodovo zvládnuť za 5 - 6 hodín, kedy máte asi 2 hodiny čisto len na fotografovanie.
Zlomený ľad pri Štvrtom Roháčskom plese.
Detail na Druhé Roháčske pleso.
Pridaj komentár
