Lačnov

Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami a siedmymi dolami, kde sa piesok lial a voda sypala... A ešte o kus ďalej, na konci sveta, odkiaľ sa len ťažko cez skaly predierala voda a kde líšky dávali dobrú noc a vytie vlkov ohlasovalo spln... Medzi Bachurňou a Smrekovicou, prilepená na Búče bola-nebola dedinka či osada, ktorú od nepamäti ľudia volali Lačnov.

Tak by mohla začínať Dobšinského rozprávka. Dnes však pri opise musíme byť presnejší. Osadu Lačnov, nájdeme na mape ako súčasť obce Lipovce v okrese Prešov. Na geomorfologickej mape Slovenska by sme ju museli hľadať na rozhraní menej známych pohorí Západných Karpát - Branisko a Bachureň. Pre majiteľov GPS navigácie pomôžu údaje: 49°04'11"N, 20°50'20"E.

Z cesty nad Lačnovom.

Lačnov je prístupný niekoľkými možnosťami. Autom je najlepšie použiť odbočku z cesty č. 18 pri obci Fričovce. Od východu, teda od Prešova by sme sa nemali dostať na úsek diaľnice vedúcej k tunelu Branisko, ale za obcou Hendrichovce odbočiť doľava a potom pred samotnou obcou Fričovce odbočiť doprava smer Lipovce. Pri príjazde od západu, teda od Popradu, je možnosť odbočiť už na diaľnici smer Široké - Fričovce, na najbližšej  križovatke odbočiť doprava prejsť celé Fričovce až za tabuľu označujúcu koniec obce, kde je križovatka so smerom na Lipovce. Ak by sme minuli odbočku na diaľnici ešte nie je nič stratené, lebo diaľnica končí pred obcou Hendrichovce, pri križovatke smerom na Fričovce. Kde sa spojí s cestou od Prešova. 

Za obcou Lipovce začne cesta prudko stúpať (mapa uvádza až 18%). Po ľavej strane sa začína otvárať pohľad do údolia. Minieme odbočku k jaskyni Zlá diera, jedinú sprístupnenú jaskyňu v Prešovskom okrese. Po niekoľkých zákrutách a niekoľko sto metroch horšej asfaltky cez horské lúky s pasúcimi sa ovcami nás zastaví značka - zákaz vjazdu motorových vozidiel. Sme v nadmorskej výške 800 m. sme v Lačnove. Teda na jeho okraji. Cesta ďalej nepokračuje. Teda nie žeby nepokračovala, ale cestičky sú úzke a kto chce fotografovať aj tak lepšie urobí, keď sa ďalej vyberie pešo.

,,Z horného konca".

„Pešochodci" to majú pestrejšie. Cez Lačnov vedie červeno značená turistická cesta z Lipoviec do Vyšného Slavkova (alebo naopak?) cez Lačnovský kaňon, ktorá nás po necelej hodinke chôdze (z Lipoviec a bez fotografovania) privedie na „dolný koniec" Lačnova. Pre pešie možnosti zo širšieho okolia (Nižný Slavkov, Renčišov, Sabinov, dokonca Krompachy) odkazujem na podrobnejšie turistické mapy alebo GPS navigáciu.

Pre tých, ktorí lietajú, doporučujem letisko v Ražňanoch pri Sabinove (údajne tam svojho času pristálo lietadlo DC-3 bez poškodenia), ako aj samotnú oblasť Lačnova a nad ním ležiaceho lyžiarskeho strediska Renčišov-Búče, ktoré je obľúbeným miestom paraglidingu.

Prvá písomná zmienka o osade menom Lačnov je z roku 1301. Od roku 1991 je administratívnou súčasťou obce Lipovce. Osada nemala ani v čase najväčšieho rozmachu (v prvej polovici 20 storočia) viac ako 250 stálych obyvateľov. Novšie údaje nemám, ale v roku 2007 žilo v Lačnove trvalo 8 obyvateľov. Dnes je miestom chalupárčenia a tak mnohé staré obydlia a stavby dostávajú viac-menej novú podobu. Z iniciatívy pána Jozefa Šteca, zanieteného chalupára a milovníka Lačnova, bolo v osade vyhlásených niekoľko objektov za národnú kultúrnu pamiatku. Nie všetky však dostali toľko starostlivosti, koľko by si zaslúžili.

 
Dvere do sypárne a zvyšky                                          ,,Na hornom konci."
hlinenej omietky stavby.                                                                     

Vráta.

Detail hospodárskych budov.

Jedného dňa, keď ma práca zaviala na východ republiky a ostal mi voľný čas, zašiel som do Lačnova. Aj napriek tomu, že „zlatá hodinka" sa do časového rozvrhu nezmestila. Bol som tam asi pred dvoma rokmi, keď som začínal s digitálnym fotením a fotky boli poznačené začiatočníckymi chybami. So skúsenosťami z uverejňovania fotiek na tomto portáli, ich kritiky, absorbovania textov školy fotografovania ako aj iných zdrojov poučenia, som sa teda pustil do „záznamov videného" za podmienok, ktoré v ten deň boli. Niekoho možno potešia, iného inšpirujú k návšteve a vzniku vlastného pohľadu na tento rozhodne zaujímavý kúsok Slovenska. Okolie poskytuje oveľa viac možností na realizáciu vášne zvanej fotografia.

Gréckokatolícky kostol sv. Michala Archaniela.

,,Hlavné námestie" osady. Pastíreň vraj skrýva hasičskú striekačku z roku 1886. 

,,Originál a replika".

,,Zub času" v akcii.

Rez pivnicou - teda aspoň toho, čo z nej ostalo.

Foto: Martin Lutonský

Zdroj:Turistický Atlas Slovenská republika 1:100 000, 1.vydanie, VKÚ a.s. Harmanec 2004

        Kol. autorov: Slovesko II. (Príroda), Obzor, 1972

        internet - výber informácií z článkov autorov: Ivan Dárius (2003), Alena Štrompová (2007), Anton Kaiser (2007)