Tatra Kopřivnice

Hmm. Tak som si pred začiatkom tohto photopointu kládol otázku: Ako začať? Ako upútať pozornosť ľudí... Viem, že muži nad zistením jeho obsahu, budú dúfam pokračovať v jeho čítaní. Bol by som však rád, keby si ho aspoň časť jemného zastupiteľstva tiež dočítala do konca... Nebudú v ňom žiadne fotografie so západom slnka. Nie je to ani iná lákavá destinácia, kde by ľudia híkali nad krásou Stredozemného, alebo inak vzdialeného ostrova.

Je to skôr o vedomosti a zručnosti, čo ľudia dokázali v nedávnej minulosti v tejto krajine. A my, ako ich potomkovia, máme byť právom na čo hrdí. Aj keď sa pre Slovákov táto firma stala už zahraničnou, jej názov je však veľmi spojený so Slovenskom:

TATRA

Značka áut, ktorú naša generácia poznala skôr z nákladných automobilov, alebo tiež ako “papalášfáro”. Navštívil som múzeum TATRY v Kopřivnici. Ročne sa v ňom premelie približne 80 tisíc návštevníkov. Na tomto mieste by som sa chcel poďakovať vedeniu múzea, ktoré bolo veľmi ústretové ohľadom fotenia, a aj ich prístupom. A čím som bol prekvapený? Že útla pani Lucie Kempná, ktorá ma exkurziou sprevádzala Tatrou naozaj žije. Fundovane chrlila na mňa čísla výroby, počty valcov, zdvihový objem. Samé technické veci a finesy.

Prvé čo vám udrie do očí pri vchode do múzea je vlak pod prístreškom. Technické označenie má Motorový voz č. M290.0 Niekomu možno povie viac jeho zaužívaný názov Slovenská strela. Boli vyrobené len dve tieto mašiny. Jedna zhorela pri požiari vo Vagónke Studénka v rokoch 60tych. A úprimne, tomuto exempláru by sa tiež už zišla nejaká väčšia údržba. Historicky by si to určite zaslúžila. Nakoľko je však už múzeum oddelené od TATRA a.s. ,financie sa hľadajú veľmi obtiažne.

Táto krásna, dizajnovo nadčasová lahôdka, bola vyrobená v roku 1936. Pôvodné bola poháňaná dvoma dieselovými motormi, ktoré boli neskôr kvôli hlučnosti nahradené agregátmi benzínovými. Bola osadená na tú dobu nevídanou novinkou, kotúčovými brzdami. Mašina dosiahla najvyššiu rýchlosť 148 km/h.

Maximálnu cestovnú rýchlosť však stanovili na 130 km/h. A jej priemerná rýchlosť do Prahy bola 92 km/h. Tento vlak urobil trasu Bratislava-Praha za 4hod 51 min s tým, že v Brne mal povinnú zastávku v trvaní 35 minút! Ešte hádam aj v dnešnej dobe obdivuhodné. Cez Druhú Svetovú Vojnu boli oba vlaky kvôli nedostatku pohonných hmôt odstavené.

Po ukončení vojny, oba vlaky používala ČS vláda. Vrátane prepráv na norimberský proces, kde pri príjazdoch budili skutočný ohlas. V roku 2010 bol tento voz vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Čiže aspoň nejaká satisfakcia umu stvoriteľov...

Kopřivnická automobilka bola založená v roku 1850 Ignácom Šustalom. Pôvodný názov znel Schustala & Company, a vyrábali prevažne konské koče a bričky. Neskôr začali produkovať aj železničné vagóny. Pre mnohých bude možno zaujímavé zistenie, že je to tretia najstaršia svetová automobilka. Po Mercedes-Benz a francúzskom Peugeote. A ako prvá v strednej Európe vyrobila osobný automobil Präsident z roku 1897.

Významnou osobnosťou pre Tatru bol konštruktér a šéfkonštruktér Hans Ledwinka.

Prišiel s mnohými  inováciami.  Napríklad jeho prelomová centrálna nosná rúra, výkyvné polonápravy a vzduchom chladené motory. Odstránil tak tvrdý kolískový rám. Jeho koncepciu prevzali mnohé ďalšie automobilky.

V Tatre pôsobil od roku 1897 do roku 1945, len s dvoma krátkymi prestávkami v Rakúsku, kde pracoval u firiem Friedmann a druhý krát u firmy  Steyr. Od roku 1921 už natrvalo pracoval v Tatre. Paradoxne vďaka jeho spolupráci s treťou ríšou a Hitlerom, automobilová výroba u nás prežila. Keby nebolo tohto faktu, asi by sa celá firma prerobila na zbrojovku a tá by bola už dávno zatvorená. Po vojne bol Hans odsúdený za spoluprácu z fašistickým Nemeckom a odsedel si 6 rokov vo väzení. Po jeho prepustení využil možnosť vycestovania v roku 1958 do Nemecka. Kde aj zostal  a naďalej konštruoval,  až do svojej smrti, v roku 1967. Mal naviazanú spoluprácu aj s Ferdinadom Porsche. Sám Porche o tom povedal: Niekedy som ja nazeral cez jeho plece, a niekedy zas on cez moje. Ťažko tak teraz povedať, kto viac koho ovplyvnil aj pri výrobe takej ikony ako je WV Beatle, ale bo Tatra V570.

Po anektovaní Československa kvôli rivalite, bol zastavený projekt krásneho auta T97 Nemcami. A tak sa dá povedať, že vlastne vládnym nariadením bol odstránený konkurent WV Beatle. Po ukončení vojny bol projekt obnovený už komunistickým vedením, lacnejšou verziou Tatraplan. A vlastne ešte jedna vec bola zásadná pri zabratí Československa Treťou ríšou. Hneď v tej noci začali platiť dopravné predpisy z Nemecka a tým pádom sa aj otočilo riadenie, umiestnenie volantu z pravej strany na ľavú. Keby nebolo tohto faktu, možno by sme jazdili stále rovnako opačne, ako v Anglicku...

Je známe, že aj sám Hitler rád šoféroval vozy vyrobené v Tatre, strávil veľa času s Ledwinkom a dokonca Porschemu o tatrovkách povedal  “Toto sú autá pre moje cesty...”  Dôkazom toho je aj veľké množstvo unikátnych, dobových  fotografií na stenách múzea.

V roku 2007 bol Hans Ledwinka uvedený do European Automotive Hall of Fame, Európskej Automobilovej Siene Slávy.

Dotknem sa ďalšej ikony produkovanej Tatrou. Nákladný voz T111

Veľmi obľúbený nákladiak Wehrmachtom a po vojne aj na ďalekej Sibíri. Spoľahlivý stroj, ktorý pracoval aj pri mrazoch -40C. Zaujímavosťou bolo, že pri tých teplotách, aj keď auto nepracovalo, motor bežal celých 24 hodín a dolievalo sa iba palivo. Po troch takto tvrdo odmakaných mesiacoch, stroj šiel na údržbu. Bolo ich vyrobených 34 tisíc kusov a je to jediné auto, ktoré má na Sibíri v Magadane postavený pomník! Ako mi povedala pani Kempná, nedávno boli kontaktovaný ruskou stranou s požiadavkou na nejaké náhradné súčiastky pre ten ich stroj. Mňa tak napadá, že či je Rusko na tom tak zle, že chcú tohto spoľahlivca opäť dať dolu z podstava a zapriahnuť do práce :)

Maximálna rýchlosť tohto stroja bola 65km a spotreba 34 Litrov/100 km.

Možno moje rozprávanie bude pretekať a nezapadať rokmi, ale keď už píšem o Rusku, musím spomenúť iba jeden vyrobený  exemplár Tatry T600, ktorý bol vyrobený pre Ženevský autosalón  na rok 1949.

Pohlavármi bolo rozhodnuté, že toto auto sa nebude sériovo  vyrábať a venuje sa  J. Stalinovi k jeho 70tinám. Sám Stalin si toto auto aj prevzal, nikdy ho však nešoféroval, nakoľko v tej dobe už  trpel stihomamom, že bude naň spáchaný atentát. Asi mal pravdu. Aj Kenedyho zastrelili neskôr v kabriolete :) ... O tom aute sa myslelo, že je už dávno stratené v šrote, až kým sa neprihlásil jeden zberateľ z Ruska, že ho má v stodole a rád by od Tatry naň získal nejaké náhradné diely. Auto bolo potom po dlhých naťahovačkách v roku 1976 odkúpené, alebo lepšie povedané, vymenené múzeom za Tatru T603ku. Rýchlosť 110km hod a spotreba 10-11 litrov na 100 km.

A späť do minulosti. Tatra za svoj terajší názov vďačí modelu  “Nesselsdorfer Wagenbau  Model U”, teda hlavne jeho nové brzdy, boli skúšané na trase zo Štrby do Tatranskej Lomnice. Brzdná páka sa presunula z vonkajšej časti vozidla do kabíny vodiča. Stroj v tejto zaťažkávacej skúške obstál na výbornú a vozidlo sa už ďalej predávalo pod označením TATRA 20.

Označenie Tatra sa len pridávalo, ako systém bŕzd. Keby sme to prirovnali k dnešnému ABS. A prvé vozidlo s označením Tatra na dverách, bol nákladný automobil NW typ TL4... Auto sa tých skúšok nezúčastnilo, bolo iba prvým vozom, ktorý mal nápis Tatra na dverách. Od roku 1920 však už Tatra vystupuje výsostne pod touto značkou.

Ďalší stroj, ktorý mal pomôcť Hitlerovi vyhrať vojnu na zasneženej východnej ruskej fronte, boli motorové sane na lyžiach, poháňané vrtuľou, Tatra V855. Zázrak sa však nekonal. Boli vyrobené len dva kusy, a od výroby sa asi aj dôsledkom slabších surovinových  zdrojov  upustilo. Ak by ste však zablúdili do amerického Neshwillu,  mohli by ste sa tam niekde stretnúť s presnou replikou tohto stroja, ktorú si v nedávnej dobe dal urobiť priamo v Čechách jeden americký nadšenec. Replika bola vyrábaná v Příbore, ale cenu sa mi nepodarilo zistiť.

A čaká nás ďalší skok v rokoch. Lepšie povedané dva. Tatra T87 bola nádherná limuzína, na ktorej precestovali pol sveta dvaja páni. Jiří Hanzelka a Miroslav Zikmund podnikli v rokoch 1947 až 1950 cestu do Afriky a Južnej Ameriky. Auto bolo vyvinuté už v roku 1937 a po vojne bolo vyrábané len pre potreby vládnych činiteľov. Malo štandardne odsúvací diel strechy nad prednými sedadlami. Dnes by sme to asi nazvali sun roof :)

Toto auto vlastnilo aj mnoho významných osobností. Spomeniem niektoré: John Ernst Steinbeck, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, Faruk I., egyptský kráľ; Klement Gottwald (neviem či je to významná osobnosť, v každom prípade nám patrí do histórie); skvelý stratég a generál Erwin Rommel - prezývaný aj Púštna líška, ale aj maršal Andrej Ivanovič Jeremenko (práve jeho auto je vystavené v múzeu).

Ďalšie expedičné vozidlo bola Tatra T815 (obr.11),ktoré podniklo cestu okolo sveta od roku 1987-1990. Na ich začiatok a kampaň si v televízii dobre pamätám. Páni vlastne precestovali celú našu zamatovú revolúciu...

Keď sme už pri tomto úspešnom modely, nedá sa nespomenúť meno pretekára Karla Lopraise, ktorý sa zúčastnil 19x Rallye Paríž-Dakar, a z toho si priniesol 6 celkových prvenstiev, 4 druhé miesta a dve tretie. Francúzske média ho nazvali: Monsieur Dakar, Pán Dakar. Iba 4x nebol klasifikovaný v cieli.

Všetky úspechy dosiahol na voze T 815 4x4

voz vpravo

Kto by si chcel prečítať zaujímavý rozhovor s týmto pretekárom, nájde ho tu:

http://www.educity.cz/static/interview/interview44.html

V krátkosti spomeniem ešte niektoré modely áut, vyrábané v Tatre. Stretnete sa tam s pancierovanou a nepriestrelnou T613. , ktoré má podlahu odolnú voči pechotným mínam. Kto vie, či páni nosili v takom prípade aj štuple do uší, lebo hlukovo by taký výbuch pod kapotou asi neustáli... Po priestrele pneumatík auto bolo schopné ešte 5km dojazdu.

Prekrásna T603, to naše známe „papalášfáro“...vyrábané od roku 1957 do roku 1975. O toto auto mal aj veľký záujem západný trh. S politických, a čo ja viem ešte z akých dôvodov však export do týchto krajín nebol povolený. Vyvážala sa tak len do „Našich spriatelených krajín“. Jeden exemplár vlastní aj Fidel Castro. V bielom lakovanom prevedení, a ako jediné auto hneď od výrobcu vybavené klimatizáciou...

Ďalším krásnym autíčkom je T57, ľudovo nazývaná Hadimrška, ktorej bolo vyrobených 3656 kusov v 11tich modifikáciách.

Dosahovala 70km rýchlosť a papala 9-10 litrov na sto km. Ale asi mojím favoritom v tatrovke  je Tatra T12, je to predchodca práve zmienenej Hadimršky. Nejako na mňa milo pôsobí jej design.

Celá prehliadka múze mi zabrala 2 a pol hodinky. Bolo by asi ešte veľa o čom písať. Tatra T805, prezývaná Anča. Známa z armády, alebo aj ako malé, požiarnické auto.

Asi najslávnejšou bolo však vozidlo opäť pre cestovateľov Zikmunda a Hanzelku. Tentoraz však prešli Áziou a Oceániou. Je zrekonštruované a v súkromnej zbierke, pokiaľ ma pamäť neklame, práve pánom Lopraisom. Vystavené je však v múzeu. Takže návštevníci o tento krásny kúsok nebudú ukrátený.

Vozidlo prezidenta T.G. Masaryka T80, tento dvanásť valcový štvorliter bol vo výbave prezidentskej kancelárie. Na obrázku je však jeho len 6 valcová verzia

Boli z nej aj robené modifikácie na požiarne autá.

Zaujímavosťou určite je, že ako sprevádzajúce vládne motorky prezidenta, slúžili BMW. Čiže asi to najlepšie, čo daná doba ponúkala...

Nad hlavami návštevníkov je zavesené lietadlo vyrábané Tatrou T131, v počte 35 vyrobených kusov. Takže ani vzduch nebol pre Tatru prekážkou.

Cez vojnu sa v Tatre vyrábali a aj opravovali vrtule, na nemecké lietadlá Junkers.

Na stenách múzea je veľké množstvo historických fotografií, alebo aj návrhov revolučných dizajnov nových áut. Veľká škoda, že len na papieri. Boli by to veru krásne kúsky....

Bola tu skutočne výborná návšteva našej histórie. V priestoroch sa nachádza aj stánok s upomienkovými predmetmi TATRA. Otváracia doba cez letné, prázdninové mesiace, je od 9tej ráno do 18tej večer. Vstupné je 110Kč na dospelého. Deti, študenti a dôchodcovia 70Kč.

Všetky ostatné informácie si môžete pozrieť aj na ich stránkach: http://www.tatramuseum.cz/index.php?r=292&idj=1

Mimochodom, múzeum niektoré modely zapožičiava aj na rodinné udalosti. Napríklad svadby. Cenník vám  radi povedia. Určite je to pre fotografov, hlavne svadobných, zaujímavé zistenie...

Takže ockovia, máte sa aspoň na čo vyhovoriť, že chcete ukázať synovi krásne vozy. :) Ani zo Slovenska to nie je ďaleko. Napríklad zo Žiliny do Kopřivnice 91km. Po návšteve si môžete sadnúť do ktorejkoľvek blízkej krčmičky. Nebojte sa, čapujú tam aj nealkoholické pivko :) Chladené chutí znamenito.

P.S. Vedením múzea mi bolo dokonca navrhnuté, aby som prišiel fotiť v ktorýkoľvek pondelok, cez ich zatvorený deň. (za čo im ďakujem) Z dôvodu, že mi môžu odstrániť isté prekážajúce veci pri fotení, poprípade kvôli foteniu zhasnúť svetlá. (odlesky na kapotách sú zjavné) Ja však v pondelky väčšinou lietam opäť do Anglicka, takže fotografie boli urobené za bežných prevádzkových podmienok. Ďakujem všetkým za pochopenie.