Je ľahké napísať cestopis alebo photopoint jedného kontinentu. Tiež nie je obtiažne napísať niečo o nejakej zaujímavej krajine. Trochu karty dochádzajú, keď máte priblížiť nejaké konkrétne miesto rozložené na pár kilometroch štvorcových. A úplne sa oklieštite, keď začnete písať o malej dedinke, niekde na severe Čiech medzi Příborom a Frídkom-Místkom. A čo takto to poňať úplne sparťansky, a na fotografovanie použiť mobil?
No áno, stalo sa to a výsledok krátkeho výletu, do rodiska jedného z najväčších českých hudobných skladateľov vám teraz predkladám.
Nebude to výcuc wikipédie. Samozrejme sa zmienim o jeho dátume narodenia a úmrtia. Kto bude chcieť viac detailov, bude vedieť kde má kliknúť.
Leoš Janáček – on je vlastne hlavným protagonistom tohto výletíku. Od nášho bytu v Ostrave sú Hukvaldy vzdialené tak 30 minút cesty autom.
Dvořák, Smetana, Janáček. Určite okrem škodovky, piva a Jágra stále výborný a stále na svetových trhoch žiadaný, obchodný artikel.
Ak je nejaký „hard core“ vážnej hudobnej moderny, tak kvôli svojej nezvyklej melodike sa tam Janáček určite radí.
Narodil sa v dedinke Hukvaldy v roku 1854 v hudobnej, ale chudobnej rodine. V 11tom roku života odchádza do kláštornej školy v Starom Brne, kde sa mu dostáva úplného hudobného vzdelania. (V Brne sa aj nachádza hudobné Janáčkove konzervatórium.)
Jeho súkromný život však nie je šťastný. Veľmi skoro si berie svoju 16 ročnú žiačku, s ktorou má dve deti. Obe však umierajú. Syn ako 2 a pol ročný a dcéra v 21 roku života.
Napísal niekoľko opier. Spomeniem napríklad Šárka, Její pastorkyňa, Věc Makropulos, Príhody líšky Bystroušky. Posledne spomenutá opera má aj v hukvaldskej obore, v ktorej sa nachádza jelenia a dančia zver, vlastnú sochu líšky s pamätnou tabuľou. Bronzová socha má skutočne do leskla vyšúchaný chvost a papuľu. Pravdepodobne vám socha splní nejaké želanie. Nikto pri našej návšteve však nebol prítomný, a tak nevieme, čo dobrého nás vlastne čaká...:)
Mimochodom, ďalšie Janáčkovo dielo Sinfonietta, je vždy hraná pri inaugurácii českých prezidentov.
Janáček zomiera v roku 1928 na zápal pľúc v ostravskej nemocnici, keď prechladol na dovolenke, práve vo svojich milovaných Hukvaldoch...
Cestou cez srnčiu oboru sme sa vykľukatili asi za 20 minút k hukvaldskému hradu, ktorý patrí k jedným najväčším hradiskám v na Morave. Údajne sa s jeho budovaním začalo v prvej polovici 13teho storočia. Pri našej návšteve nám neprialo ani počasie. Šedo šedá šedosť s občasným snežením. A ani otváracie hodiny. Hrad sa otvára až 1. 4. od 9tej do 16tej. Vstupné je 60 Kč na dospelého. Z hradiska je však určite krásny výhľad na okolitú krajinu. Kto má chuť si prečítať niečo bližšie o tomto hrade, tak tu:
http://ic.hukvaldy.eu/encyklopedie/objekty1.phtml?id=45935
K tomuto hradu sa viaže ešte jedna, nedávna tragédia, ktorá sa dotkla hlavne ostravskej foto komunity. V roku 2007 priamo pri konaní sa hudobného festivalu, spadol z 9 metrovej výšky hradieb, pri fotografovaní fotograf František Řezníček. Aj napriek rýchlemu zásahu dvoch lekárov priamo z publika, zomrel na mieste. Vlastním jeho knihu čierno-bielych fotografii: Cesty. Je ho skutočná škoda. Tak ako človeka, tak aj fotografa.
http://www.galerie7.cz/archiv/2008/2008-05-14-frantisek-reznicek/
Po opatrnom zostupe dolu, tentoraz turistickým a zasneženým chodníkom, označeným červeno-bielou značkou, sme zakotvili...doslova v reštaurácii U admirála. U výborného, hustého kysela. Poctivej kapustnici s klobásou a smotanou. Veru, padla nám po tom chladnom výlete vhod.