O Lednicko-Valtickom areáli ste sa už v našich Photopointoch mohli dočítať, budem sa teda viac sústrediť na to, ako si Fujifilm X100s poradil so situáciami, kde by som aj ja siahal po širokouhlom, alebo tele objektíve.
Na úvod si však neodpustím malý historický exkurz a zopár pikošiek, ktoré sa v bežných turistických sprievodcoch nedočítate.
Prvá historická zmienka o tejto lokalite pochádza z roku 1222, kedy tu však stálo iba gotické opevnenie. Skutočný rozkvet Lednice nastal až koncom 13. storočia, kedy sa vlastníkmi celej lokality stal rod Lichtenštajnov, ktorí dali postupom storočí celému areálu jeho súčasnú tvár. Najväčiu zásluhu na tom však má Alois II. von Lichtenstein s architektom Bernardom Fischerom z Erlachu, ktorý dal v rokoch 1846 - 1858 prestavať celý areál na reprezentačné sídlo v duchu anglickej gotiky.
Pokiaľ by niekto z vás mal nie celkom jasno v skloňovaní názvu Lednice, tak vedzte, že je to skutočne Lednice - teda po slovensky chladnička. Prečo je tomu tak? Odpoveď je viac než logická. Celý rozsiahly areál sa nachádza niekoľko metrov pod úrovňou okolitého terénu, preto v ňom často nastáva tepelná inverzia, kedy sa v celom areáli drží chladnejší vzduch, ako okolo. Tento meteorologický úkaz panstvu v dávnych dobách veľmi vyhovoval - najmä v teplých letných dňoch, kedy sa do Lednice chodievali schladiť a do zámockého parku aj ukryť pred ostrým slnkom.
Apropo zámocký park je rovnako dielo o ktorom sa oplatí si čo-to povedať. Je mimoriadne rozsiahly, ukrýva niekoľko architektonických pamiatok a celý je prepletený korytom rieky Stará Dyje. Park a jeho súčasný vzhľad je však tiež dielom Lichtensteinov. Stará Dyje cez neho v minulosti pretekala iba ako malá bystrinka. Panstvo si však povedalo, že by sa im páčilo, keby tu bola väčšia riečka vhodná aj na chovanie okrasných rýb, prípadne aj na plavbu. Tak panský rod stavidlami obmedzil pôvodný tok, najal 200 kopáčov a rozšíril koryto do súčasnej podoby, kedy má hĺbku 2-3m a v maximálnu šírku až 5m. Celá táto úprava im z pokladnice ubrala dva milióny zlatých. Aby ste si vedeli predstaviť koľko to bolo v tej dobe peňazí - priemerný ročný plat slúžky na zámku bol 7 zlatých. V súčasnosti je toto koryto využívané na plavbu výletnými loďkami, rybolov, stalo sa však aj domovom mnohých vzácnych živočíchov, ako napríklad Rybárik riečny, alebo Bobor európsky.
Výletnými loďkami sa za pár minút dostanete na takmer akékoľvek miesto v areáli.
Dielo Bobra európskeho. Takýchto stromov stále pribúda a niekedy dokonca blokujú koryto.
V rámci zámockého parku pôsobí aj sokoliarska skupina Zayferus, ktorá tu má tribúnu a veľký dvorec pre predvádzanie letov, lovu a aj bydlá pre pohodlné fotografovanie vtákov. Hromžil som však keď som prišiel na miesto a zistil, že tribúna je práve v rekonštrukcii a lety budú až o týždeň. Hold raz nemôžem mať všetko...
K Zámku neodmysliteľne patrí aj zámocká záhrada. Nevýhodou bolo, že moja cesta sa odohrávala v máji, kedy ešte väčšina kvetov nekvitne. Fotografovanie kvietkov som si ale vynahradil v sklenníku, to už však mierne predbieham. Zo satelitného záberu na Lednický zámok vidíme, že park sa skladá z niekoľkých hlavných častí - sklenníkovej, hlavnej ozdobnej a niekoľkých priľahlých, ktorými sa dostanete do ďalších častí parku.
Zdroj: maps.google.com
Hlavnej ozdobnej časti dominuje nádherná baroková fontána, ktorá je po nedávnej rekonštrukcii opäť funkčná. Z povodných deviatich fontán v záhrade sa táto dochovala ako jediná a hovorí sa, že je aj najkrajšia. Pri fontáne ešte nachádzame ešte dve ženské sochy, ktoré svojou symbolikou odkazujú na slobodomurárov. Lichtensteini boli však veľmi silní katolíci a hovorí sa, že slobodomurárske prvky do sôch vsadil bez ich vedomia samotný sochár.
Aj keď záhrada nebola v plnom rozkvete, stále bola mimoriadne fotogenická a prialo mi aj počasie, ktoré po oblohe preháňalo biele mráčiky. Zámok samotný, ako aj zámockú záhradu osobne odporúčam fotografovať v podvečernýchh hodinách. Výhodou je krajšie svetlo, západ slnka nad samotným zámkom a hlavne vyľudnený areál, nakoľko posledná oficiálna prehliadka končí o 18:00. Avšak aj modré letné nebo v kontraste so žltými stenami zámku majú niečo do seba a pri editácii fotografií zo zadného nádvoria, kde sa nachádzajú exotické palmy som občas mal dojem, že editujem fotografie z Maroka.
A orientu vlastne v Lednici nie sme až tak vzdialení. Nádych kultúry východu tu sprítomňuje minaret v zámockom parku s vežou vysokou bezmála 60m. Takáto náboženská stavba v centre kresťanskej európy by mohla zrejme vyvolať v danej dobe silné kontroverzie, avšak Lichtensteini si ju postavili čisto ako architektonickú ozdobu svojho parku, kde nájdeme aj prvky iných kultúr, ako napríklad čínsky pavilón. V minulosti a v súčasnosti slúži najmä ako vyhliadka z ktorej je krásne vidno celý areál a aj južnú moravu. Prvé poschodie je postavené v štýle tradičnej modlitebne, Lichtensteini si tu však ukladali exponáty zo svojich ciest do vzdialených zemí. Minaret má okrem toho však aj niekoľko zaujímavostí. Jeho projekt vznikol na prelome 18. s 19. storočia za vlády Aloisa I. von Lichtenstein a hlavným architektom bol Josef Hardtmuth. Áno presne ten, ktorý založil firmu Koh-i-noor Hardtmuth, ktorá vyrába ceruzky s jeho menom až do dnešných dní.
Ďalšou zaujímavosťou je turecký systém lešenia (tzv. vretenový), ktorý bol v tom čase netradičný a ani samotní robotníci mu veľmi nedôverovali. Počas stavebných prác na minarete sa však vážne nezranil ani jeden robotník a na lešenie dokonca vyšiel na koni hore a dole desiatnik jazdeckého pluku, ktorý bol v tom čase v neďalekej jazdiarni. Minaret bol naviac postavený v takej pozícii, že je od neho cez jazero priamy výhľad na zámok.
A neodpustím si ešte jednu pripomienku. Celý areál Lednického zámku je skutočne ukážkovo udržiavaný, nikde ani smietka a vidno, že si ho domáci chránia. Výnimku tvorí Minaret. Všetky jeho prízemné steny sú oškrabané návštevníkmi, ktorí v nich zanechávajú veľmi dôležité správy či vyznania lásky. Prosím, pokiaľ niekedy pôjdete do Lednice a k minaretu a uvidíte nejakých návštevníkov-umelcov, klepnite im po prstoch. Ja sám som takto dvoch nádejných Rembrandtov zastavil.
Výrez z fotografie - takýmito skvostami je pokrytý celý minaret
Ďalším miestom, ktoré netreba vynechať je 92m dlhý exotický sklenník z 19. storočia postavený vo veľmi modernom štýle z materiálov, ktoré boli v tej dobe priam nadšasové - oceľ liatina a sklo. Vnútri nájdeme okrem vzácnych paliem, orchideí, či papradí aj ozdobné jazierka s koi-kaprami.
Najvzdialenejším objektom od hlavného zámku je zrejme lovecký zámoček Janův hrad, ku ktorému sa v súčasnosti dostanete buď pešo (cca. 2 hod chôdze), alebo za poplatok na loďke plavbou od Minaretu za 45min. Janův hrad zvonku pôsobí ako zrúcanina, no netreba sa nechať zmýliť výzorom. Takýto vzhľad má už od doby kedy vznikol - Lichtensteini totiž túžili po loveckom zámočku v štýle funkčnej zrúcaniny. Toto bolo miesto, odkiaľ po výdatnom pokrme so psami a na koňoch vyrážali na lov zveri do okolitých lesov a kde sa potom konali aj hostiny po úspešnej poľovačke. Ulovená zver sa opekala na nádvorí na ôsmich veľkých roštoch.
Fotografovanie s Fujifilm X100s
Fujifilm X100s som si na tento výlet zobral preto aby som si na vlastnej koži skúsil dlhodobejšie fotografovanie s jedným ohniskom bez možnosti zoomu. Treba povedať, že prvé dojmy boli mierne rozpačité, no po veľmi krátkej dobe sa vo mne prebudili inštinkty ešte z dôb, kedy som fotografoval na filmový kompakt s podobným ohniskom. A zrazu šlo všetko hľadko. Moje nohy sa naučili intuitívne pracovať ako zoom vďaka čomu som prestal byť pri fotografovaní lenivý a oko si zapamätalo 35mm ohnisko. S fotoaparátom som sa tak zžil, že mi ho bolo až ľúto vrátiť. Skvelý X-Trans CMOS II APS-C senzor s rozlíšením 16.3 MPx bez OLPF mi prinášal takú radosť pri editácii, akú som už dávno nezažil. Spolu s objektívom FUJINON 23mm f/2 tvoria dokonale zohranú dvojku a pokiaľ mal niekto výhrady pri prvej verzii - X100, tak tu na ne už priestor nie je. Čo sa rýchlosti ostrenia týka nesklamalo ma. Mnoho ľudí tvrdí, že ostrenie je pri Fujifilmoch miesto kde je ešte čo vylepšovať. Mne sa to však nepotvrdilo. Ako testovací objekt som mal svoju 22 mesačnú dcéru, ktorá by rýchlosťou svojho pohybu dala zabrať aj zrkadlovke.
Ako mimoriadne dobre riešený hodnotím aj vstavaný ND filter, ktorý odporúčam nastaviť na Fn tlačidlo vedľa spúšte. Ste ho schopní (de)aktivovať v priebehu sekundy a jeho stav je indikovaný aj v optickom hľadáčiku. Čo sa režimov snímania týka najviac som využíval prácu s prstencom clony, takže režim A, niekedy som využil aj nastavenie času. Mne bližšia bola však práca s prstencom okolo objektívu, ktorého chod je pohodlný no natoľko tuhý, že sa vám clona samovoľne neprestaví. Inak som fotografoval do RAW formátu s tým, že som si občas menil aj filmové simulácie, z ktorých ma najviac oslovila Provia. RAW, ktorý výde z X100s pri plnom rozlíšení má približne 33,8MB čo je dosť, no tie optické informácie ktoré v PP dokážete vytiahnúť sú neskutočné a stoja za to miesto. Na editáciu fotografií som využil Lightroom 5.3.
Fujifilm X100s je fotoaparát, ktorý okrem iného zaujme aj svojim hybridným systémom hľadáčika. Z praktickej skúsenosti môžem povedať, že som ho využíval tak 30% celého fotografovania - najmä v situáciách, kedy som potreboval vidieť simuláciu expozície, alebo keď som potreboval oproti optickému hľadáčiku viac informácií. Displej som na fotografovanie takmer nevyužíval - skrátka preto, že som viac zvyknutý na oko pri foťáku, no jeho čitateľnosť je pri náhľadovej kontrole aj na priamom slnku veľmi dobrá.
Tento fotoaparát v podstate zvládol všetky bežné fotografické žánre s ktorými som sa v Lednici stretol - architektúra, krajina, portrét. Pokiaľ sa niekomu zdá, že 35mm je na krajinu skrátka veľa - no nie je. Iba si treba nájsť správny uhol pohľadu a snímaný výrez krajiny, prípadne miesto, odkiaľ budete fotografovať. Samozrejme, že s týmto objektívom nepsravíte širokouhlú fotografiu, ako napríklad so 16mm objektívom. To však ani nie je jeho ambícia. Fujifilm X100s je pre mňa fotoaparát ideálny na cesty, street fotografiu, architektúru, či portréty. Je nenápadný, veľmi výkonný a pokiaľ sa s ním človek zžije už iba ťažko sa bude presviedčať, že sa mu skutočne chce ťahať plný batoh foto výbavy. V spojení s originálnym koženným púzdrom tvorí štýlovú retro zostavu a pri fotografovaní od vás nikto nebude utekať, ako keby ste na neho namierili 70-200 f/2,8 s nasadenou slnečnou clonou. Apropo slnečná clona - nechýbala mi a ani na ostrom slnku sa v objektíve nevyskytli nejaké prasiatka, alebo neželané odlesky. Kto by ju predsalen chcel je možné ju dokúpiť - jej označenie je Fujifilm LH-X100 a je dodávaná spolu s redukčným krúžkom s rozmerom závitu 49mm čo umožňuje používanie kruhových filtrov.
S fotoaparátom Fujifilm X100s som ešte určite neskončil a uvidíme sa ešte pri ďalších cestách, kedy budem chceiť cestovať naľahko, no neuspokojím sa so žiadnou inou, ako špičkovou kvalitou obrazu.
Pridaj komentár
nuti premyslat, vidiet veci krajsie aj orezane, uci kreativite... ani ho uz dole nedavam 
