Červená Lhota tvorí spolu s časťami Jižná, Samosoly, Mostečný, Pohoří, Klenov a Plasná miestnou častou Pluhovho Žďáru. Obec Pluhuv Žďár sa rozprestiera na rozhraní Třeboňska a Českomoravskej vrchoviny a tvorí turistický stredobod. Okolie Žďáru ponúka mierne zvlnenú krajinu s mnohými rybníkmi, kopčekmi so sieťou ciest pre menej i viac náročných turistov.
Zámok Červená Lhota leží v južných Čechách, asi 20 kilometrov od Jindřichovho Hradca. O začiatkoch tvrdze i osady Červená Lhota chýba z predhusitskej doby písomná zmienka. Prvá pochádza až z roku 1465 a vznikla pri delení pozostalosti Ctibora zo Zásmuk, z Vlčetína, spomínaného roku 1434 ako purkrabího na Krumlově.
 |
Ďalším doloženým majiteľom tvrdze i bol Petr Lhotský zo Zásmuk, ktorý roku 1492 ustanovil manželku Kateřinu poručníčkou svojich detí a za druhého poručníka ustanovil Jindřicha z Hradce, najvyššieho komorníka, u ktorého bol najskôr v služobnom pomere. Ešte v roku 1542, keď po zhorení zemských dosiek obnovoval Jan Kába z Rybňan vklad trhovej zmluvy s Divišem Boubínským z Újezdu, niesla tvrdz s dvorom vedľa dediny Jižná názov Lhota.
Medzi rokmi 1542 až 1555 nechal Jan Kába vybudovať na mieste gotickej tvrdze renesančný zámoček štvorcového pôdorysu podľa projektu talianskeho staviteľa Honsa Vlacha. Od tej doby sa Lhota prví raz objavuje v písomných prameňoch pod názvom Nová Lhota. Ku konci 16. storočia získal Novou Lhotu od Jiřího Káby z Rybňan jeho strýko Ján a predal ju roku 1597 susedovi Vilémovi Růtovi z Dírné.
 |
Po roku 1608 získal tvrdz Červenou Lhotu Bohuslav Růt z Dírné, nedržal ju však dlho. Zámok bol vo vlastníctve mnohých rodov. V rokoch 1841 - 1863 prebehla na zámku romantická prestavba v novogotickom slohu. V roku 1945 bol zámok skonfiškovaný na základe Benešových dekrétov.
V máji 1947 bola Červená Lhota pridelená Národnej kultúrnej komisii, ktorá v roku 1949 zámok sprístupnila verejnosti. K zámku patrí i zámocký park. Dnes je štátny zámok Červená Lhota Národnou kultúrnou pamiatkou.
 |
Rozprávkový zámok
Červená Lhota drží prvenstvo v počte rozprávok a filmov tu natočených. Asi najznámejšou z nich je Zlatovláska z roku 1973 s Jorgou Kotrbovou v hlavnej úlohe a Petrom Štěpánkem ako Jiříkom. Z ďalších napríklad rozprávky O zatúlanej princeznej, O kráse a šťastí či Princezná na hrášku. Natáčali sa tu i filmy, jeden z tých známejších je Svadby pána Voka s Milošom Kopeckým.
Zámok leží mimo hlavných cestných ťahov „v zapadnutom kúte" na hranici Juhočeského kraja. Dá sa preto povedať, že leží „za deviatimi riekami, deviatimi vrchmi a deviatimi lesmi". Návštevníkov upúta svojou romantickou podobou na prví pohľad. Neobvykle červené sfarbenie zámockých stien žiari do všetkých strán a odráža sa i na hladine rybníka, uprostred ktorého celá stavba leží na skalnatom ostrove s jedinou prístupovou cestou po kamennom moste.
Zámok poskytuje okrem prehliadky interiérov i člnkovanie na lodičkách po zámockom rybníku. Celý zámok možno obísť po súši okolo rybníka, odkiaľ sa môže návštevník pokochať rôznymi pohľadmi na celú štvorkrídlovú stavbu. Na zámku sa často konajú svadby a je cieľom víkendových výletov.
 |
Foto: Jaroslav Kühtreiber
Pridaj komentár
