Zónový systém. Načo a prečo? Je to vôbec v dnešnej dobe potrebné? Aplikuje vôbec niekto tento systém? Niekoľko mojich myšlienok a pohľad na tento systém sa dozviete v tomto príspevku.
Vopred chcem upozorniť, že tento príspevok nemá byť dokonalým technickým článkom, ale iba pohľadom na tento systém, ako prístupom k fotografovaniu. Samozrejme bude zachovávať dostatočnú technickú kvalitu! Prípadné technické upresnenia a doplnenia je možné smerovať do diskusie k tomuto príspevku.
V tomto príspevku sa nechcem úplne detailne venovať teórii ohľadom zónového systému. Článkov na túto tému je na internete nepočetné množstvo a je to téma, o ktorej by sa dalo písať hodne dlho. Pohľad na zónový systém budem smerovať hlavne k čiernobielemu negatívnemu filmu. Tento systém je však možné využiť aj vo farebnej digitálnej fotografii.
Už značne dlhú dobu počas svojho fotografovania sa občasne zaoberám myšlienkou, že fotím fotografie "nejakým spôsobom" a výsledný efekt je uspokojivý. Týmto som myslel, že snímky v drvivej väčšine prípadov exponujem dobre a som z nich schopný následne spraviť kvalitnú fotografiu, nehovorím teraz o impakte samotnej fotky ale technickej kvalite, správnosti expozície atď... Fotil som dlhú dobu na inverzné filmy, vyskúšal som si farebný negatívny film, digitál a teraz čiernobiely negatívny film. Keď som študoval informácie ohľadom fotenia a učil sa fotiť, čítal som vo fotografických časopisoch a na internete "poučky" typu: exponuj na svetlá alebo exponuj na tiene alebo exponuj na tiene a volaj na svetlá a prípadne iné modifikácie týchto známych pravidiel. V prípade digitálnej fotografie ste sa určite stretli hlavne s tvrdením exponuj na svetlá alebo exponuj na pravú stranu histogramu. Toto pravidlo platí aj v prípade fotografovania na inverzné filmy. V prípade fotenia na farebný alebo čiernobiely negatívny film ste sa asi stretli s tvrdením: exponuj na tiene alebo exponuj na tiene a volaj na svetlá.
Prečo sú tieto pravidlá všeobecne zavedené, platné a aké majú obmedzenia? Ak chceme odpovedať na túto otázku, musíme sa bližšie pozrieť na dynamický rozsah vo fotografii. Na tomto mieste si uvedieme trochu približných čísel. Budú to dynamické rozsahy pre jednotlivé média v EV(expozičná hodnota).
******************************************************************
snímaná scéna v reálnom svete........až cca 23EV
ľudské oko...........................................až cca 20EV
----------------------------------------------------------------------------------
farebný inverzný film.............................až cca 6EV
farebný negatívny film...........................až cca 10EV
dáta vo formáte RAW...........................až cca 12-14EV
dáta vo formáte JPEG..........................až cca 8-9EV
čiernobiely negatívny film......................až cca 14EV
-----------------------------------------------------------------------------------
štandardný LCD monitor......................až cca 8-10EV
fotografický papier............................... až cca 7EV
*******************************************************************
Prosím Vás, vyhnite sa príspevkom, že Váš digitálny fotoaparát má väčší dynamický rozsah. Podstata tejto tabuľky tkvie v niečom inom ako porovnávaní dynamického rozsahu jednotlivých fotoaparátov. Uvedené čísla sú iba približné, technológie napredujú a čísla môžu byť mierne odlišné. V prípade fotografického papiera a fotografických filmov sa však toho veľa nezmenilo a dynamický rozsah sa čiastočne mení aj s druhom filmu..
Pre tých, čo fotografujú a hlavne pre tých, čo svoje fotky chcú mať v podobe papierovej fotky je zaujímavé porovnanie dynamického rozsahu foto papiera voči ostatným médiám. Môžete jasne vidieť, že pri správnej expozícii na digitálnom čipe alebo negatívnom filme sme schopní zachytiť väčší dynamický rozsah, ako je možné dostať bez následného procesu na papier. Bežné monitory na prehliadanie fotografii tiež nemajú dostatočný dynamický rozsah na zobrazenie toho, čo sme schopní zachytiť na digi čip alebo čiernobiely negatívny film. Taktiež môžete vidieť, že žiadne z médii nemá tak veľký dynamický rozsah, aký môže existovať v reálnom svete. Z toho plynie, že môže nastať situácia, kedy nie sme schopní tak veľký dynamický rozsah zachytiť. V týchto prípadoch sa uplatnia HDR techniky, ktorým sa však venovať nechcem a používanie tmavých prechodových filtrov. Na tomto mieste je dobré si povedať, že vyššie uvedené pravidlá expozície pre jednotlivé svetlocitlivé média sú práve reakciou na to, aby sme boli schopní produkovať kvalitné fotky s čo najlepším využitím dynamického rozsahu média, na ktoré fotografujeme a s ohľadom na správanie sa tohto média pri jeho osvite. Tieto pravidlá však majú svoje obmedzenia dané dynamickým rozsahom fotografovanej scény a dynamickým rozsah média, na ktoré fotografujeme a taktiež obmedzenia s ohľadom na dynamický rozsah fotografického papiera. Ak má napríklad fotografovaná scéna dynamický rozsah 16EV máme problém ho vtesnať do rozsahu média, na ktoré fotografujeme a problém vtesnať ho do rozsahu foto papiera. Ak je dynamický rozsah scény veľký, pripadá do úvahy použitie prechodových filtrov, HDR techniky, alebo iným prístupom môže byť obetovanie detailov v tieňoch alebo vo svetlách. Určitú voľnosť dáva aj formát RAW, ktorý však tiež nie je všemocný. Ideálne zachytený dynamický rozsah fotografovanej scény na svetlocitlivom médiu však treba ešte stlačiť do dynamického rozsahu foto papiera (ak je dynamický rozsah fotografovanej scény väčší ako dynamický rozsah foto papiera). V tomto momente sa dostávame k zónovému systému a k tomu načo je to vlastne dobré.
Zónový systém znamená "vyšší" prístup k fotografovaniu s ohľadom na výsledný efekt fotografie na fotografickom papieri. Učí fotografa detailne poznať fotografovanú scénu, rozdiel jasov danej scény, umiestnenie jednotlivých jasov v jednotlivých zónach tohto systému, kontrolovať presne dynamický rozsah scény, ktorý bude prevedený a interpretovaný na fotografickom papieri. Tento systém poskytuje možnosť štandardizovať si fotografiu už pri fotografovaní reálnej scény s ohľadom na výsledok konečnej fotografie (myslí sa tým papierová fotografia a nie fotka na monitore). Tento systém je prvotne určený pre fotografovanie na čiernobiely negatív, dá sa však využiť aj vo farebnej resp. farebnej digitálnej fotografii. V dnešnej dobe digitálnej fotografie je možné snímok zhotoviť aj bez aplikovania tohto systému, no v tomto prípade sa spoliehame na schopnosť fotografického vybavenia a v určitých prípadoch nemusí byť výsledok úplne perfektný. Samozrejme vstupuje do hry aj faktor schopností fotografa, ktorý narába so svojím náčiním.
Základom zónového systému je možnosť bodového merania fotografovanej scény. Pri tomto spôsobe meriame expozíciu iba vo veľmi malej časti scény a premeriavame rôzne časti scény s rozličnými jasmi. Pre tento spôsob merania je nutné mať túto funkciu merania vo fotoaparáte, alebo si zadovážiť ručný bodový expozimeter, prípadne je možné ho čiastočne nahradiť použitím teleobjektívu, čím vlastne dostávame do obrazu iba časť scény, ktorú vieme potom presnejšie merať. Pre určenie dynamického rozsahu fotografovanej scény je nutné zmerať najtmavšiu časť scény a najsvetlejšiu časť scény. Ak poznáme tento rozsah vieme, či sme schopní bez použitia iných techník zachytiť ho na fotografické médium. Taktiež vieme, ako ho musíme stlačiť do dynamického rozsahu výslednej fotografie na papieri. Ak napr. reálna scéna ma dynamický rozsah 12EV a sme schopní zachytiť na fotografické médium 12EV, nemusíme použiť iné techniky a sme schopní tento rozsah vtesnať do rozsahu fotografického média. Nie sme však schopní tento rozsah interpretovať v pôvodnom stave na papieri a musíme ho vtesnať do dynamického rozsahu papiera. Asi už niektorí zažili, že na výslednej papierovej fotografii detaily v svetlách alebo tieňoch neboli podľa jeho gusta alebo chýbali úplne.
Interpretácia zónového systému pre čiernobielu fotografiu na foto papieri
Na nasledujúcom obrázku si ukážeme rozdelenie zón od úplne čiernej po úplne bielu pre foto papier.
*************************************************************************************************************************************
zóna I..........úplne čierna bez akýchkoľvek detailov...........-4EV
zóna II.........čierna, veľmi málo viditeľné detaily.................-3EV
zóna III.........tmavá, dobre viditeľné detaily........................ -2EV
zóna IV........tmavé tóny, úplne viditeľné detaily..................-1EV
zóna V.........stredné tóny, úplne viditeľné detaily.................0EV stredne šedá 18%, bodové meranie expozimetru
zóna VI........svetlé tóny, úplne viditeľné detaily..................+1EV
zóna VII........biela, dobre viditeľné detaily......................... +2EV
zóna VIII.......biela, slabo viditeľné detaily..........................+3EV
zóna IX.........úplne biela, žiadne detaily.............................+4EV
*************************************************************************************************************************************
Poznámka: Pri bodovom meraní expozimeter vyhodnocuje každú meranú časť snímanej scény ako stredne šedú 18%, čo je zóna V. Umiestnenie objektu do konkrétnej zóny sa potom realizuje znížením alebo zvýšením expozičného času voči nameranému expozičnému času pre zónu V. Expozičný čas upravíme podľa toho, do ktorej zóny objekt patrí alebo do ktorej zóny ho chceme umiestniť. Treba sa naučiť, ktoré objekty na snímanej scéne, do ktorej zóny patria. Pre aplikáciu zónového systému nie je možné použiť matricové ani vyhodnocovacie meranie fotoaparátov, pretože v sebe už zahŕňa určitú logiku určovania expozície, ktorú pri zónovom systéme vykonávate Vy, podľa vlastných požiadaviek.
Z tohto rozdelenia je jasné, v ktorých zónach resp. aký rozdiel EV musíme mať pre svetlá resp. tiene, aby sme v nich mohli udržať detaily a ako môžeme prípadne kreatívne využiť posúvanie v zónach pre dosiahnutie žiadanej previzualizácie. Pri fotení na čiernobiely negatívny film sa exponuje na tiene a polohu svetiel v zónovom systéme je možné ovplyvniť dobou vyvolávania. Ak reálne nameraný rozsah scény, v ktorom chceme udržať detaily v tieňoch a svetlách, presahuje dynamický rozsah foto papiera, vyvolávanie negatívu sa skráti. Ak dynamický rozsah scény, v ktorom chceme udržať detaily v tieňoch a svetlách, je nižší ako rozsah foto papiera, vyvolávanie negatívu sa predĺži. Toto je však veľmi zle realizovateľné pokiaľ fotíme na kinofilm alebo zvitkový film a na jednom filme máme niekoľko záberov a fotíme pri rôzne kontrastných podmienkach. V prípade fotoaparátov s výmennými kazetami na film je nutné mať niekoľko registrov a meniť ich podľa dynamického rozsahu scény a na jednu rolku filmu fotiť scény s rovnakým dynamickým rozsahom, ktoré sa potom budú vyvolávať rovnakým časom a budú dávať výsledky ľahko prevoditeľné na papier. To však zvyšuje počet nutných kaziet na film, filmov a je to nepraktickejšie. V prípade nemožnosti meniť kazety na film, je možné skrátenie vyvolávacieho času nahradiť používaním prechodových filtrov, ktorými už pri fotografovaní stiahneme svetlá tak, aby sme ich mali v požadovanej zóne pri normálnom vyvolaní negatívu, kedy budeme vyvolávať normálnym časom.. Inou možnosťou je po skenovaní negatívu, ak nám skener dokáže naskenovať celý rozsah jasov, upraviť svetlá vo fotoeditore alebo už priamo pri skenovaní tak, aby boli v správnej zóne na papieri. V prípade produkcie fotografii v temnej komore máme tiež viac možností, ako docieliť požadovaný výsledok. V digitálnej fotografii máme možnosť upraviť dynamický rozsah vo foto editore (úprava histogramu). Niekde na internete som čítal, že existujú programy resp. pluginy, ktoré majú v sebe implementovaný zónový systém pri digitálnom spracovávaní fotografii.
Adaptácia pre farebnú fotografiu resp. previzualizácia farieb v zónovom systéme
Zónový systém vo svojej hlbšej podstate Vám môže priniesť detailné poznanie snímanej scény, možnosť za každej situácie presne kontrolovať správnosť expozície podľa Vami žiadaného zámeru výslednej fotografie, štandardizovať výsledné fotografie, zdokonalovať sa v pohľade na fotografovanú scénu, detailne poznať svoje fotografické vybavenie. Tento systém naplno uplatníte hlavne prí snímaní krajiny a statických motívov. Pri snímaní akčných fotografii sa asi budete spoliehať na matricové meranie alebo meranie s váženým stredom.
Pre užívateľov digitálnych fotoaparátov vrelo doporučujem prečítať si tento článok (v angičtine):
http://photo.tutsplus.com/articles/theory/understanding-using-ansel-adams-zone-system/
V tomto článku nájdete aj reálne ukážky previzualizácie farieb do zónového systému: Ukážky sú veľmi zaujímavé aj pre tých, čo budú fotiť na čiernobiely negatív, lebo pri fotografovaní vidíte farebne a až konečný výsledok je čiernobiely.
Vaše reakcie k príspevku smerujte do komentárov. Ak som niečo neuviedol úplne správne, tak mi prosím prepáčte a upozornite na to v diskusii.
Vopred chcem upozorniť, že tento príspevok nemá byť dokonalým technickým článkom, ale iba pohľadom na tento systém, ako prístupom k fotografovaniu. Samozrejme bude zachovávať dostatočnú technickú kvalitu! Prípadné technické upresnenia a doplnenia je možné smerovať do diskusie k tomuto príspevku.
V tomto príspevku sa nechcem úplne detailne venovať teórii ohľadom zónového systému. Článkov na túto tému je na internete nepočetné množstvo a je to téma, o ktorej by sa dalo písať hodne dlho. Pohľad na zónový systém budem smerovať hlavne k čiernobielemu negatívnemu filmu. Tento systém je však možné využiť aj vo farebnej digitálnej fotografii.
Už značne dlhú dobu počas svojho fotografovania sa občasne zaoberám myšlienkou, že fotím fotografie "nejakým spôsobom" a výsledný efekt je uspokojivý. Týmto som myslel, že snímky v drvivej väčšine prípadov exponujem dobre a som z nich schopný následne spraviť kvalitnú fotografiu, nehovorím teraz o impakte samotnej fotky ale technickej kvalite, správnosti expozície atď... Fotil som dlhú dobu na inverzné filmy, vyskúšal som si farebný negatívny film, digitál a teraz čiernobiely negatívny film. Keď som študoval informácie ohľadom fotenia a učil sa fotiť, čítal som vo fotografických časopisoch a na internete "poučky" typu: exponuj na svetlá alebo exponuj na tiene alebo exponuj na tiene a volaj na svetlá a prípadne iné modifikácie týchto známych pravidiel. V prípade digitálnej fotografie ste sa určite stretli hlavne s tvrdením exponuj na svetlá alebo exponuj na pravú stranu histogramu. Toto pravidlo platí aj v prípade fotografovania na inverzné filmy. V prípade fotenia na farebný alebo čiernobiely negatívny film ste sa asi stretli s tvrdením: exponuj na tiene alebo exponuj na tiene a volaj na svetlá.
Prečo sú tieto pravidlá všeobecne zavedené, platné a aké majú obmedzenia? Ak chceme odpovedať na túto otázku, musíme sa bližšie pozrieť na dynamický rozsah vo fotografii. Na tomto mieste si uvedieme trochu približných čísel. Budú to dynamické rozsahy pre jednotlivé média v EV(expozičná hodnota).
******************************************************************
snímaná scéna v reálnom svete........až cca 23EV
ľudské oko...........................................až cca 20EV
----------------------------------------------------------------------------------
farebný inverzný film.............................až cca 6EV
farebný negatívny film...........................až cca 10EV
dáta vo formáte RAW...........................až cca 12-14EV
dáta vo formáte JPEG..........................až cca 8-9EV
čiernobiely negatívny film......................až cca 14EV
-----------------------------------------------------------------------------------
štandardný LCD monitor......................až cca 8-10EV
fotografický papier............................... až cca 7EV
*******************************************************************
Prosím Vás, vyhnite sa príspevkom, že Váš digitálny fotoaparát má väčší dynamický rozsah. Podstata tejto tabuľky tkvie v niečom inom ako porovnávaní dynamického rozsahu jednotlivých fotoaparátov. Uvedené čísla sú iba približné, technológie napredujú a čísla môžu byť mierne odlišné. V prípade fotografického papiera a fotografických filmov sa však toho veľa nezmenilo a dynamický rozsah sa čiastočne mení aj s druhom filmu..
Pre tých, čo fotografujú a hlavne pre tých, čo svoje fotky chcú mať v podobe papierovej fotky je zaujímavé porovnanie dynamického rozsahu foto papiera voči ostatným médiám. Môžete jasne vidieť, že pri správnej expozícii na digitálnom čipe alebo negatívnom filme sme schopní zachytiť väčší dynamický rozsah, ako je možné dostať bez následného procesu na papier. Bežné monitory na prehliadanie fotografii tiež nemajú dostatočný dynamický rozsah na zobrazenie toho, čo sme schopní zachytiť na digi čip alebo čiernobiely negatívny film. Taktiež môžete vidieť, že žiadne z médii nemá tak veľký dynamický rozsah, aký môže existovať v reálnom svete. Z toho plynie, že môže nastať situácia, kedy nie sme schopní tak veľký dynamický rozsah zachytiť. V týchto prípadoch sa uplatnia HDR techniky, ktorým sa však venovať nechcem a používanie tmavých prechodových filtrov. Na tomto mieste je dobré si povedať, že vyššie uvedené pravidlá expozície pre jednotlivé svetlocitlivé média sú práve reakciou na to, aby sme boli schopní produkovať kvalitné fotky s čo najlepším využitím dynamického rozsahu média, na ktoré fotografujeme a s ohľadom na správanie sa tohto média pri jeho osvite. Tieto pravidlá však majú svoje obmedzenia dané dynamickým rozsahom fotografovanej scény a dynamickým rozsah média, na ktoré fotografujeme a taktiež obmedzenia s ohľadom na dynamický rozsah fotografického papiera. Ak má napríklad fotografovaná scéna dynamický rozsah 16EV máme problém ho vtesnať do rozsahu média, na ktoré fotografujeme a problém vtesnať ho do rozsahu foto papiera. Ak je dynamický rozsah scény veľký, pripadá do úvahy použitie prechodových filtrov, HDR techniky, alebo iným prístupom môže byť obetovanie detailov v tieňoch alebo vo svetlách. Určitú voľnosť dáva aj formát RAW, ktorý však tiež nie je všemocný. Ideálne zachytený dynamický rozsah fotografovanej scény na svetlocitlivom médiu však treba ešte stlačiť do dynamického rozsahu foto papiera (ak je dynamický rozsah fotografovanej scény väčší ako dynamický rozsah foto papiera). V tomto momente sa dostávame k zónovému systému a k tomu načo je to vlastne dobré.
Zónový systém znamená "vyšší" prístup k fotografovaniu s ohľadom na výsledný efekt fotografie na fotografickom papieri. Učí fotografa detailne poznať fotografovanú scénu, rozdiel jasov danej scény, umiestnenie jednotlivých jasov v jednotlivých zónach tohto systému, kontrolovať presne dynamický rozsah scény, ktorý bude prevedený a interpretovaný na fotografickom papieri. Tento systém poskytuje možnosť štandardizovať si fotografiu už pri fotografovaní reálnej scény s ohľadom na výsledok konečnej fotografie (myslí sa tým papierová fotografia a nie fotka na monitore). Tento systém je prvotne určený pre fotografovanie na čiernobiely negatív, dá sa však využiť aj vo farebnej resp. farebnej digitálnej fotografii. V dnešnej dobe digitálnej fotografie je možné snímok zhotoviť aj bez aplikovania tohto systému, no v tomto prípade sa spoliehame na schopnosť fotografického vybavenia a v určitých prípadoch nemusí byť výsledok úplne perfektný. Samozrejme vstupuje do hry aj faktor schopností fotografa, ktorý narába so svojím náčiním.
Základom zónového systému je možnosť bodového merania fotografovanej scény. Pri tomto spôsobe meriame expozíciu iba vo veľmi malej časti scény a premeriavame rôzne časti scény s rozličnými jasmi. Pre tento spôsob merania je nutné mať túto funkciu merania vo fotoaparáte, alebo si zadovážiť ručný bodový expozimeter, prípadne je možné ho čiastočne nahradiť použitím teleobjektívu, čím vlastne dostávame do obrazu iba časť scény, ktorú vieme potom presnejšie merať. Pre určenie dynamického rozsahu fotografovanej scény je nutné zmerať najtmavšiu časť scény a najsvetlejšiu časť scény. Ak poznáme tento rozsah vieme, či sme schopní bez použitia iných techník zachytiť ho na fotografické médium. Taktiež vieme, ako ho musíme stlačiť do dynamického rozsahu výslednej fotografie na papieri. Ak napr. reálna scéna ma dynamický rozsah 12EV a sme schopní zachytiť na fotografické médium 12EV, nemusíme použiť iné techniky a sme schopní tento rozsah vtesnať do rozsahu fotografického média. Nie sme však schopní tento rozsah interpretovať v pôvodnom stave na papieri a musíme ho vtesnať do dynamického rozsahu papiera. Asi už niektorí zažili, že na výslednej papierovej fotografii detaily v svetlách alebo tieňoch neboli podľa jeho gusta alebo chýbali úplne.
Interpretácia zónového systému pre čiernobielu fotografiu na foto papieri
Na nasledujúcom obrázku si ukážeme rozdelenie zón od úplne čiernej po úplne bielu pre foto papier.
*************************************************************************************************************************************
zóna I..........úplne čierna bez akýchkoľvek detailov...........-4EV
zóna II.........čierna, veľmi málo viditeľné detaily.................-3EV
zóna III.........tmavá, dobre viditeľné detaily........................ -2EV
zóna IV........tmavé tóny, úplne viditeľné detaily..................-1EV
zóna V.........stredné tóny, úplne viditeľné detaily.................0EV stredne šedá 18%, bodové meranie expozimetru
zóna VI........svetlé tóny, úplne viditeľné detaily..................+1EV
zóna VII........biela, dobre viditeľné detaily......................... +2EV
zóna VIII.......biela, slabo viditeľné detaily..........................+3EV
zóna IX.........úplne biela, žiadne detaily.............................+4EV
*************************************************************************************************************************************
Poznámka: Pri bodovom meraní expozimeter vyhodnocuje každú meranú časť snímanej scény ako stredne šedú 18%, čo je zóna V. Umiestnenie objektu do konkrétnej zóny sa potom realizuje znížením alebo zvýšením expozičného času voči nameranému expozičnému času pre zónu V. Expozičný čas upravíme podľa toho, do ktorej zóny objekt patrí alebo do ktorej zóny ho chceme umiestniť. Treba sa naučiť, ktoré objekty na snímanej scéne, do ktorej zóny patria. Pre aplikáciu zónového systému nie je možné použiť matricové ani vyhodnocovacie meranie fotoaparátov, pretože v sebe už zahŕňa určitú logiku určovania expozície, ktorú pri zónovom systéme vykonávate Vy, podľa vlastných požiadaviek.
Z tohto rozdelenia je jasné, v ktorých zónach resp. aký rozdiel EV musíme mať pre svetlá resp. tiene, aby sme v nich mohli udržať detaily a ako môžeme prípadne kreatívne využiť posúvanie v zónach pre dosiahnutie žiadanej previzualizácie. Pri fotení na čiernobiely negatívny film sa exponuje na tiene a polohu svetiel v zónovom systéme je možné ovplyvniť dobou vyvolávania. Ak reálne nameraný rozsah scény, v ktorom chceme udržať detaily v tieňoch a svetlách, presahuje dynamický rozsah foto papiera, vyvolávanie negatívu sa skráti. Ak dynamický rozsah scény, v ktorom chceme udržať detaily v tieňoch a svetlách, je nižší ako rozsah foto papiera, vyvolávanie negatívu sa predĺži. Toto je však veľmi zle realizovateľné pokiaľ fotíme na kinofilm alebo zvitkový film a na jednom filme máme niekoľko záberov a fotíme pri rôzne kontrastných podmienkach. V prípade fotoaparátov s výmennými kazetami na film je nutné mať niekoľko registrov a meniť ich podľa dynamického rozsahu scény a na jednu rolku filmu fotiť scény s rovnakým dynamickým rozsahom, ktoré sa potom budú vyvolávať rovnakým časom a budú dávať výsledky ľahko prevoditeľné na papier. To však zvyšuje počet nutných kaziet na film, filmov a je to nepraktickejšie. V prípade nemožnosti meniť kazety na film, je možné skrátenie vyvolávacieho času nahradiť používaním prechodových filtrov, ktorými už pri fotografovaní stiahneme svetlá tak, aby sme ich mali v požadovanej zóne pri normálnom vyvolaní negatívu, kedy budeme vyvolávať normálnym časom.. Inou možnosťou je po skenovaní negatívu, ak nám skener dokáže naskenovať celý rozsah jasov, upraviť svetlá vo fotoeditore alebo už priamo pri skenovaní tak, aby boli v správnej zóne na papieri. V prípade produkcie fotografii v temnej komore máme tiež viac možností, ako docieliť požadovaný výsledok. V digitálnej fotografii máme možnosť upraviť dynamický rozsah vo foto editore (úprava histogramu). Niekde na internete som čítal, že existujú programy resp. pluginy, ktoré majú v sebe implementovaný zónový systém pri digitálnom spracovávaní fotografii.
Adaptácia pre farebnú fotografiu resp. previzualizácia farieb v zónovom systéme
Zónový systém vo svojej hlbšej podstate Vám môže priniesť detailné poznanie snímanej scény, možnosť za každej situácie presne kontrolovať správnosť expozície podľa Vami žiadaného zámeru výslednej fotografie, štandardizovať výsledné fotografie, zdokonalovať sa v pohľade na fotografovanú scénu, detailne poznať svoje fotografické vybavenie. Tento systém naplno uplatníte hlavne prí snímaní krajiny a statických motívov. Pri snímaní akčných fotografii sa asi budete spoliehať na matricové meranie alebo meranie s váženým stredom.
Pre užívateľov digitálnych fotoaparátov vrelo doporučujem prečítať si tento článok (v angičtine):
http://photo.tutsplus.com/articles/theory/understanding-using-ansel-adams-zone-system/
V tomto článku nájdete aj reálne ukážky previzualizácie farieb do zónového systému: Ukážky sú veľmi zaujímavé aj pre tých, čo budú fotiť na čiernobiely negatív, lebo pri fotografovaní vidíte farebne a až konečný výsledok je čiernobiely.
Vaše reakcie k príspevku smerujte do komentárov. Ak som niečo neuviedol úplne správne, tak mi prosím prepáčte a upozornite na to v diskusii.