Tam, kde sa všetko začalo, sa aj skončilo... Dobre by to znelo, no bohužiaľ to nie je pravda. Začať sa to začalo, no skončiť sa to neskočilo. Reč je o koncentračnom tábore Dachau. Slovo "holokaust" pozná asi každý a každý asi vie, že počas druhej svetovej vojny vznikali koncentračné a pracovné tábory, no málokto však vie, že kolískou všetkej tejto hrôzy bol práve koncentračný tábor Dachau.
Vznikol 22.marca 1933 na okraji mesta Dachau v bývalej továrni na muníciu, len dva mesiace po tom, čo sa moci zmocnil Hitler. Spočiatku bol určený pre politických väznov a odporcov režimu, no časom pribudli židia, rómovia, homosexuáli, kňazi, vojenský zajatci... Šéfom tábora sa stal Theodor Eicke - tento človek vypracoval systém tábora a spôsob ako zaobchádzať s väznami. Jeho systém bol tak dokonalý, že sa stal predlohou pre ostatné tábory, ktoré vznikali po celej Európe. Nakoniec sa stal inšpektorom všetkých koncentračných táborov.
V dnešnej dobe je z tábora múzeum, KZ-Gedenkstätte Dachau, http://www.kz-gedenkstaette-dachau.de , smutná pripomienka nie až tak dávnej minulosti.
Práve tam viedli moje kroky. Žil som dlhé roky v Mníchove, vedel som, že v Dachau sa nachádza koncentračný tábor, respektíve múzem, no pracovných povinností bolo veľa, tak som to stále odkladal. Jedného pekného dňa som sa napokon rozhodol ísť si to múzeum pozrieť.
Čo - to o histórii viem, viem aké podmienky vládli v takých taboroch, viem na čo tie tábory slúžili.... Vedieť je síce pekné, no človek má z týchto informácií len slabú predstavu o tom, čo sa tam odohrávalo. Všetko sa zmenilo po návšteve múzea...
Človek získa presnejšiu predstavu o tom, čo sa odohrávalo za betónovým plotom koncentračného tábora Dachau. Prechádzať sa po administratívnej budove, kde sedeli "esesáci" a rozhodovali o tom kto bude žiť a kto zomrie, vidieť na vlastné oči, v akých podmienkach žili väzni... No najväčšie emócie sa človeka zmocnia keď vstúpi do plynovej komory. Malá miestnosť, snáď 5x5metrov, kde sa naraz tlačilo až 150 ľudí a pomaly vdychovali jedovatý Cyklon B. Smrť nastala zhruba za 20-25minút. Hneď vedľa pohľad na pece krematória klincujú už tak dosť silné emócie.
Po mojej návšteve, dnes našťastie už len múzea, v tábore Dachau, potom, čo som to všetko videl "na vlastné oči", som presvedčený, že dnes si asi ani nevieme, a určite ani nechceme predstaviť, čo sa tam reálne odohrávalo, a aké strašné museli byť príbehy ľudí, ktorí sa v tábore ocitli ako zajatci počas jeho "najväčšej slávy" ...
Hlavný vstup do múzea s asi najznámejším nápisom na svete
Nádvorie, v pozadi administrativna budova - slúži na výstavu dobových exponátov, fotografii, plagátov propagujúcich nacizmus, a príbehov, ktoré sa tam odohrávali
Pohľad na baraky, v ktorých žili väzni. Sú postavené z dreva, obvodové steny sú obložené preglejkami, bez akejkoľvek tepelnej izolácie.
Postele pre väzňov
Umyvárka a toalety
"Lagerstrasse" alebo táborová ulica. Túto ulicu lemovalo okrem stromov aj 34 barakov Baraky sa zachovali už len 2, ostatné boli zničené, ich prítomnosť pripomínajú už len základy a letecké fotografie. Každý základ ma svoje číslo.
Krematórium - aj s plynovou komorou
Kremačné pece
Plynová komora: na strope sú sprchovacie hlavice, na zemi zase kanál na odtekajúcu vodu
Čakáreň
Pridaj komentár
