Hore

Bicyklom po Europe 4 - Ukrajina

Nápad ísť bicyklovať po ukrajinských kopcoch, poľných cestách  a rozbitých asfaltkách bol čisto pragmatický. Tu som ešte nebol. Použil som už osvedčený spôsob - cestovku. Samozrejme, že na Ukrajinu sa nechodí v húfoch ako do Horvátska, ale kto chce ten si nájde spôsob ako na to. 
Do autobusu som nasadal v noci na benzínke neďaleko Púchova s jasným cieľom Zakarpatská Ukrajina. Zem, ktorá niekdy patrila medzivojnovému Československu, predtým 1000 rokov Uhorsku. Od  roku 1946 takmer pol storočie patrila ZSSR, ktorý tu zanechal svoje stopy a miestami celé brázdy ako Godzila až do dnešných dní.

Image titleKrajina ako z rozprávky. Pre tieto obrázky sa tam oplatí ísť.



M U K A Č E V O - М у к а ч е в о   


Ale pekne po poriadku. Prvá zastávka po povinnej niekoľko hodinovej pauze na hraniciach je mesto hneď za ňou - Užgorod. Tu si za pochybných okolností, niekde na trhovisku zamieňam eurá za ukrajinské hrivny. Vybavený miestnou menou môžeme pokračovať do ďaľšieho ukrajinského mesta Mukačevo.
Je najvyšší časť preorientovať sa na novú, pre mňa doteraz nepoznanú realitu. Na jednej strane pozlátená strecha pravoslávnej cirkvy, na druhej strane chýbajúci poklop na kanalizácii, alebo omrežovaná odkvapová rúra. To som ešte netušil, že podobné kultúrne šoky budú v nasledujúcich dňoch na dennom poriadku. Malo to však aj kladnú stránku, každý deň som vidiel niečo nové a mal som pocit, že som sa znovu narodil.

Image titleDominantou Mukačeva je hrad Palanok na západnom konci mesta.

Image titleČasť muzejnej expozície na hrade Palanok

Image titleCentrálne námestie s radnicou

Image titleOkrem toho, že túto rieku poznáme aj na Slovensku - Latorica, tak to čo sa okolo a v nej deje je doslova scifi. Kedy ste naposledy videli kúpať sa niekoho v rieke takmer v centre osemdesiat tisícového mesta ? 



Nebol to ojedinelý úkaz, ale na Ukrajine štandartná situácia. Kúpajúcich som videl hlboko v horách v malých riečkach, potokoch. Chlapcov skákajúcich z mosta do vody. Deti hrajúce sa doslova v kaluži, kde sa dominatný alfa samček bavil rozbíjaním pivových fliaš. Na brehoch v tráve opaľujúca sa mládež. Všetci v pohode. Žiadny problém. Len ja som mal so sebou balenú vodu v plastovej flaši. 

Image titleTo je on, chlapča hôrne v modrých trenírkach. Destroyer

Image titleJeho záujmovo - umelecko - tvorivá činnosť ma natoľko zaujala, že ma takmer k smrti vystrašili dva splašené gaštanové kone s povozom, ktoré si zmysleli, že sa im už nechce postávať na ceste a s patričným rachotom sa išli napiť vody. Len tak, z ničoho nič. 

Image titleMalá riečka Rika, ktorá sa vlieva do ďaľšej známej rieky Tisy neďaleko príšerného mesta Chust. Voda bola skvelá, studená, ale čistá. Prežil som, nič ma nesvrbelo, nezvracal som.

Image titleEšte raz Mukačevo a pozlátený kostol pravoslávnej cirkvy. Nebol ani prvý ani posledný. 

Image titleTu som ešte netušil, že tých svadieb bude viac


V O L O V E C -  В о л о в е ц ь


Malé horské okresné mesto s piatimi tisíckami duší sa stalo na nasledujúcich 7 dní mojím prechodným domovom, útočiskom pred dažďom a miestom kam som sa večer vracal k teplej večeri. Miestom odkiaľ som zase ráno vyrazil bicyklom poznávať túto úžasnú a denno denne prekvapujúcu krajinu. Niekedy v dobrom úžase a niekedy v nemom úžase. 

Image titleHlavný stan - hotel Grand



Raz som sa vybral, že si celé mestečko prejdem skrz na skrz a tak som čítal mieste nápisy na budovách. Keď ma oslovil  pánko, že čo hľadám. Ja, že nič, len tak si oprašujem azbuku.  Slovo dalo slovo a onen pánko bol starosta Volovca. Tak sme podebatovali o všetkom možnom aj nemožnom. Volovec je krásny v zime, skvelá lyžovačka. Mám sa zastaviť. 

Image titleDruhá strana ulice. Výhľad z hotela.

Image titleŠtandartná ulica ukrajinského mesta



K O L O Č A V A  - К о л о ч а в а


Známa obec ležiaca na hranici Sinevirského národného parku známa v Čechách aj na Slovensku. Je to rodisko literárneho hrdinu českého spisovateľa Ivana Olbrachta - Nikola šuhaj lúpežník. Kluk jeden nezbedná postrielal českých četníkov, nech im je zem ľahká. Rovnako, ale na inom cintoríne leží aj samotný Nikola a Eržika.
Po Nikolajovi tu okrem románu zostala Ivanova busta a v miestnej škole malé múzeum. A samozrejme najslávnejšia krčma - Četnícka stanice v Koločavi.

Image titleIvan Olbracht s kamennou tvárou v plnej kráse

Image titleMalá pamätná svetnica na miestnej škole.

Image title
Image titleČetnícka stanice
Image titlea jej interiér

Image titleĎaľší v rade pozlátených kostolov


O tom, že je to iný kraj - iný mrav, sa vás Ukrajina snaží každou hodinou presvedčiť v dobrom aj v zlom. Ďaľší nie ojedinelý obrázok, iba pár metrov od pozlátenéj strechy kostola.
Image titleProste salám párky

Image titleBez komentára, centrum obce, ktorá má ako Volovec 5000 obyvateľov. 

Image titleĽudia tu žijú tak ako sa dá. Kto z nás má namiesto high endového zavlažovaného trávnika s troj metrovým plotom, vyhrievaným bazénom a tenisovým kurtom políčko s krumplami ? Tu neriešia či sú IN, alebo či ich SUV je väčšie ako susedové, či inú konzumnú k.k.tinu. 

Image titleUlička necelých tristo kilometrov od KE a okolo 650 km z BA. Menili by ste ?


Pár kilometrov od civilizácie sa situácia rapidne mení,
Image title
 ale v prípade Ukrajiny si musíte dať pozor aby ste neskončil  tu 
Image title
alebo tu, odkiaľ sa musíte vrátiť tam, kde ste boli pred pol hodinou. No, čo už.
Image title
Nie, nie je mojím úmyslom Vás šokovať, kaziť Vám pekný večer po ťažkom pracovnom dni. Každá minca má dve strany. To platí aj na Ukrajine.

Image title
Image title
Image titleV demokracii západného typu, by táto riečka tiekla pomalým lenivým krokov uväznená v betonových brehoch, nebola by taká malebná, ale ani by nikoho nevytopila


N Á R O D N Y   P A R K   S I N E V I R   A   S V O B O D A  -  С и н е в и р  и  C в о б о д а


V severnej časti národného parku Sinevir sa okrem samotného rovnomenného jazera nachádza aj čisto čistá horská osada na Ukrajinský spôsob - Svoboda so všetkým čo k tomu patrí, čo je vlastne nič. Neviem si docela dobre predstaviť tunajší zimný život. Žiadny obchod, cesta pripomínajúca skôr zvoznicu na drevo. Rovnako ako v Nórsku ani krčma tu nebola, skôr som ju asi nenašiel. A vlastne som v celej dedinke ani nikoho nestretol. Zvláštne. Možno tam už ani nikto nežije. 
Image titleJediná prístupová cesta do Svobody od okresného mesta Mižgrija, rovnoko deprimujúceho ako Chust.Image titleRovnomenný potok Svoboda a Dajbože lavička dobrý deň
Image titleVerný a spoľahlivý dopravný prostriedok po kopcoch a nekopcoch. Na dlhší pobyt by som však radšej volil obrnené kolo Ukrajina. Kto chce vedieť, čo je drina, nech si kúpi kolo Ukrajina, sa niekedy s posmeškom hovorilo. Ale kto by mi už len zavaril na UA zlomený hliníkový ram, dofúkal vidlicu aj s tlmičom, či kde by som si kúpil nové brzdové doštičky.


Image title
S I N E V I R S K É   J A Z E R O  -     O з е р о   С и н е в и р 


Najvyššie položené horské jazero na Ukrajine, nachádza sa vo výške 989 mnm. Vyhľadávaná turistická atrakcia. Podla povesti sa horal Vir zamiloval do krásnej devušky Siň. Toto nemalo priaznivú odozvu a tak rodičia nechali švárneho Vira zabiť. Siň to samozrejme psychicky nezvládla a takmer sa uplakala k smrti. Jazero Sinevir je tak naplnené jej slzami.

Image title
Image titleHorský chodník pri Sinevirskom jazere. Tu som spôsobil mierny technologický rozruch s mojim bicyklom. Miestny turista si ho neveriacky obzeral a krútil hlavnou.

- привет ! Что это такое для велосипеда. Как вас зовут и откуда вы ? 
- здрaвcтвуи ! Меня зовут Петр и я из Словакии. 
- Я Иван из Украины. Какой велосипед ? Это очень хорошая машина ?
- Да, это очень хороший велосипед. Он производится на Дальнем Востоке, а не в Соединенных Штатах
- Курник будка ! Очень хороший и красивыйa машина.
- Спасибо, Бог с тобой

Priateľsky sme sa rozlúčili a išli sme každý svojou cestou. Сегодня хороший день, даже если дождливой. К черту !

Image titleNa pamiatku veľkej lásky Vira a Siňi je na brehu jazera drevenné súsošie 


J A Z E R O   V I T A   -   О з е р о   в и т а


Na hraniciach Zakarpatskej oblasti a Lvovskej leží malinké jazero Vita mimo akejkoľvek civilizácie. Je to svet sám pre seba. Rekreačne stredisko s chatami, reštauráciou, ale bez cesty. Začínam miestnu realitu chápať a vôbec sa tomu nečudujem. Z hlavnej cesty vedie tankodrom maskovaný dvojmetrovou lobodou a za Nižným Studeným už len poľná cesta, kde mi občas cestu skríži iba ak Rysavá jalovica. 

Image titleUž počujem to sťažovanie na výtlky slovenských ciest a nadávky na cestárov. Po takejto skúsenosti vás to určite prejde. Je to normálna štátna cesta medzi obcami, po ktorej chodia autá, nie účelová poľnohospodárska cesta.

Image titleKlasická poľná cesta akých je na Slovensku nespočet, iba s tým rozdielom, že tu je na konci rekreačné stredisko.

Image titleJazero Vita na konci sveta


Image titleNiekoľko obrázkov tej krajšej strany ukrajinskej mince
Image title
Image title
Image title
Image title
Image titleImage title
Faktická poznámka. Fotiť krajinu na UA nie je med lízať, lebo v každom zábere sa objaví niečo, čo tam jednoducho nechcete. Traktor, malý chliev, kopa hnoja, odstavený pásak, nadstavba z gázika, Kirovec, namiesto plotu vyradená karoseria z autobusu, totálne zdevastovanú budovu, nefunkčný vojenský ZIL, či dokonca malý valec. Na Ukrajine je to tak.

Image title
Image title
Image titleImage titlePerla medzi ukrajinskými chalúpkami. Bohužial na papier a stenu nepôjde


Ľ V O V S K Á   O B L A S Ť   -   Л ь в о в с к а я  о б л а с т ь


Ráno na miestnom vokzale zaplatím asi 10 hrivien a nasadám do vláčika, uložím velociped normálne medzi sedadlá a hurá do Ľvovskej oblasti do mesta Slavske. Po viac ako hodinovej  jazde vystupujem v meste kde je zrovna trh, alebo len tak, tam vietnamci niečo predávajú, normálna tlačenica. Mesto opäť ukrajinská klasika, ale, už nie depka ako Chust. Za mestom fotím mapu okolia aj s vyznačenými cestami pre bicyklistov. Čo sa však v nie ďalekej budúcnosti ukáže ako omyl. Darmo som sa snažil presvedčiť miestnych štamgastov, že podľa mapy tam cesta je a oni trvali na svojom, že nie. Po hodine mi to prišlo. Mali pravdu. Ako sa to mohlo stať ?

Image titleVlaková stanica vo Volovci
Image titleПоезд в Славске

Image titleImage titleJedna z tých zachovaných a funkčných lavičiek. 

Image titleVodopád Šipit


Image titleImage titleTak ako som hovoril vyššie. Pozlátených striech je tu hodne. Cirkva je na hociakom mieste. Aj keď v najbližšom okolí nie je žiadna osada, obec, dedinka. Len tak, aby si pocestný oddýchol a nabral nových síl. Boli zamknuté.

Image titleNašli sa aj takéto krasavice, ale iba tých hrivien je pomenej

Image title
Image titleNeviem prečo, ale tu som si spomenul na talianské cyparusi neďaleko Torrenieri. Len s tým rozdielom, že tam som zmokol ako myš a blato som mal až za ušami.


P O S L E D N Ý   D E Ň   A   C E S T A   D O M O V    -    
В   п о с л е д н и й   д е н ь   и   п у т ь   д о м о й


Samozrejme všetko raz skončí a tak skončilo aj dobrodružstvo na Ukrajine. Musím ešte spomenuť stretnutia s tými najdôležitejšími, a to so samotnými Ukrajincami. Ľudia nie sú zlí, to len ľudstvo je príšerné. Nemal som žiadny problém okrem malého incidentu v obchode, kde som si chcel odfotiť povestný ruský sčot, ktorý som objavil v obchodíku vedľa hotela Grand vo Volovci. 
Poprosil som pani predavačku, že či si ho môžem odfotiť. To čo nasledovalo bola cesta do horúcich pekiel. Tak mi naložila, že som sa hanbil ako prašivý pes. Ostuda.

Image titleTo je on, čo spôsobil malý medzinárodný konflikt

Image titleTu som si kupoval vážené cukríky. Boli takmer zadarmo a boli skvelé. Rovnaký Éčkový humus plný umelej hmoty a farbiva ako
m&m's

Kapitolou z iného súdka bolo stretnutie v dedinke neďaleko toľkokrát spomenutého mesta Chust. Dedinkou sa niesol zvuk ľudovej hudby, prebehol som pred jedným dvorom a po stovke metrov priamy zásah. Svadba. Vrátil som späť a hned som mal v ruke чашку водки, že идите сюда ! Ľudia sa bavili, tancovali, spievali. Urobil som pár fotiek a po dvadsiatich rokoch som bol zrazu v kolečku a tancoval. Kde sa vzal, tu sa vzal a zrazu tu bol tancujúci Peter !  Neuveriteľné. Nasledoval ďaľšia чашкa водки, кусок мяса,колбасы и хлеба. Perfetto ! Krásny deň. 
Image title
Image title
Image titleMonastir neďaleko dedinky Protiveň. 

Image title
Image title
Konečne vchádzam do mesta Chust, kde sa končí aj malá veľká cesta Zakarpatskou Ukrajinou. Zostáva už len cesta späť s povinnou prestávkou na hraniciach. Tentokrát dlhšou aj s náhodnou prehliadkou, kde si vybrali dvoch dobrovoľníkov, ktorích prevrátili na ruby ako ponožky. Okrem iného sú povolené len 2 krabičky cigariet. Pašoval som tri. Vedľa stojací autobus bol prevrátený na komplet, aj tie ponožky otočili. Poznámka hodná vysielania až polnoci. Na hraničné WC radšej zabudnite, verejne akceptovateľnejšie bude ak sa poštíte ako jeho návšteva. (Stav v roku 2012). Na Ukrajine dvákrát platí, že všetko nie je iba čierne. Aj keď napríklad likvidácia kartónov v obchode sa robí jednoduchým zapálením priamo na chodníku pred obchodom na ulici. Je to zážitok, ktorého sa len tak ľahko nezbavíte.
Aby celý príbeh nepôsobil na psychiku tak ako mesto Chust na mňa, nakoniec ešte dve moje najobľúbenejšie fotografie z Ukrajiny.

Image titleImage titleBudú sa mať lepšie ako ich rodičia a starí rodičia ?




Bicyklom po Europe 1 - LAGO DI GARDA
Bicyklom po Europe 2 - NÓRSKO

Bicyklom po Europe 3 - CYPRUS






Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Juraj Kuboš
2016-05-04 10:36:20
Pekný cestopis
 
Som z toho debil
2016-05-04 11:49:42
Fotky krasne, clanok perfektny .
 
Azimut
2016-05-04 16:02:29
Dobré čítanie,fotky fajné. Keď som bol na Ukrajine /1991-2/ na robotách,tak sme boli na návšteve / v gósti/ u policajta v takom starom domčeku a tiež tie doskové ploty,rozbité cestičky atd. Ale bolo veselo. My sme dali suroviny a aj uvarili kotlíkový guláš,on samohonku. Hovorím,bolo veselo..
 
markato1
2016-05-04 19:25:14
pekne fotky a zaujimave citanie
 
flico.sk
2016-05-04 20:29:50
Zdravím.
Zaujímavé čítanie a pekné fotky. Mal by som len jednu otázku - čo sa týka čistory na uliciach a v prírode. Zdá sa mi to, že tam nevídím žiadne odpadky a tam si skutočne vážia svoje okolie alebo je to len menším rozlíšením fotografí na monitore?

Lebo (ak dovolíte použijem citáty autora ) : Nie, nie je mojím úmyslom Vás šokovať, kaziť Vám pekný večer po ťažkom pracovnom dni. Každá minca má dve strany. To platí aj o Slovensku. Jedna z fotografií je cca 1 - 2 týždne po dokončení rekonštrukcie električkových tratí na Festivalom námestí a druhá je bežný sídliskový trávnik. Dcéra sa ma pýtala, že ako sa volajú tie stromy s "mikroténovými" listami, lebo brezu a borovicu už pozná, a tie majú iné listy a ihličie. Ulička necelých tristo metrov od KE a okolo 350 km z BA. Menili by ste ?

Želám dobré svetlo a teším sa na ďalšie cestopisy ...
 
petnov
2016-05-04 21:18:00
Ďakujem všetkým za komentáre, je to pre mňa povzbudzujúce. Čo sa týka čistoty na uliciach. ak samotný Volovec, tak ako hovoril jeho starosta : Snažíme sa toľko, koľko nám sily stačia a peniaze. Ale viete, postavíme lavičku a časom ju niekto zničí. Bordel v okolí ciest bol hoci kde. Napríklad stanica vo Volovci bola čistá, námestie s radnicou taktiež. Samo za seba hovorí pohľad na cintorín a to nebol jeden.
Idem už túto sobotu s kamarátmi na Sardíniu. Dúfam, že nebude pršať celý týždeň.
 
petnov
2016-05-04 21:20:46
príspevok od: Azimut
Dobré čítanie,fotky fajné. Keď som bol na Ukrajine /1991-2/ na robotách,tak sme boli na návšteve / v gósti/ u policajta v takom starom domčeku a tiež tie doskové ploty,rozbité cestičky atd. Ale bolo veselo. My sme dali suroviny a aj uvarili kotlíkový guláš,on samohonku. Hovorím,bolo veselo..
Zrovna pred hodinou sme spomínali na podobnú situáciu v horskej krčmičke niekde na Kréte. Partia troch dôchodcov, majiteľ a traja Slováci. Čo všetko narobila poriadna slovenská hruškovica, bol neskutočne krásny zážitok. A ten ich spev, paráda. Rád na to spomíname.
 
acton
2016-05-05 07:54:48
Tu som si kupoval vážené cukríky. Boli takmer zadarmo a boli skvelé. Žiadny Éčkový humus plný umelej hmoty a farbiva...
volaju sa konfety tie cukriky a 100 gramov stoji od 2 hrivien nahor, podla toho aky duh si kupite, ked si to preratas su drahsie ako balene cukriky u nas, je to taky ojeb... ano su naozaj chutne ale ta chut je spravena chemiou, na ukrajine ani v rusku nemaju vobec ziadne normy na nic a preto tam vsetko vyzera ako vyzera... a ukrajincom alebo rusom je uplne jedno ci je to chemia alebo ci je to krive alebo ci niekomu spadol na hlavu balkon... ako keby si zrovnaval velik ukrajina s tvojim horskym bicyklom, presne taky je rozdiel v kvalite konfety a cukriky ktore sa u nas predavaju.
 
acton
2016-05-05 21:23:53
príspevok od: acton
Tu som si kupoval vážené cukríky. Boli takmer zadarmo a boli skvelé. Žiadny Éčkový humus plný umelej hmoty a farbiva...
volaju sa konfety tie cukriky a 100 gramov stoji od 2 hrivien nahor, podla toho aky duh si kupite, ked si to preratas su drahsie ako balene cukriky u nas, je to taky ojeb... ano su naozaj chutne ale ta chut je spravena chemiou, na ukrajine ani v rusku nemaju vobec ziadne normy na nic a preto tam vsetko vyzera ako vyzera... a ukrajincom alebo rusom je uplne jedno ci je to chemia alebo ci je to krive alebo ci niekomu spadol na hlavu balkon... ako keby si zrovnaval velik ukrajina s tvojim horskym bicyklom, presne taky je rozdiel v kvalite konfety a cukriky ktore sa u nas predavaju.
pardon 100 gr konfet stoji 20 hrivien, co bolo v roku 2012 asi euro, teraz uz su tam uplne ine ceny.
 
petnov
2016-05-06 19:19:42
príspevok od: acton
pardon 100 gr konfet stoji 20 hrivien, co bolo v roku 2012 asi euro, teraz uz su tam uplne ine ceny.
Ďakujem za upozornenie. Opravil som
 
vilkoo
2016-05-10 09:03:47
Krajina plna kontrastov ,pekna zaujimava ale aj zlozita.
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia