A práve Afroditín ostrov bol cieľom nášho jarného cestovania za objavovaním krás zo sedla bicyklov. Príprava na cestu sa takmer v ničom neodlišovala od iných ciest, okrem rozobratia bicyklov a ich zbalenia do prepravných krabíc. Letenky, ubytovanie, poistenie zabezpečila CK, nám ostalo iba to všetko zaplatiť a naplniť peňaženky, resp. karty peniazmi a dopraviť sa na pražské letisko.
Po povinnom krátkom meškaní zanechávame za sebou upršanú Prahu a po asi troch hodinách pristávame na slnkom zaliatom letisku v Pafose. Na Cypre sa jazdí vľavo, čiže aj do autobusu sa nastupuje na druhej strane, do kruháčov sa nevchádza vpravo, ale vľavo. Mierny šok, hlavne ten kruháč.
prístav v Kato Paphos (dolný Paphos)
H I S T O R I A
Ostrov ako taký je tu od nepamäti. Ale zhruba pred 12 000 rokmi sa tu objavili prvý ľudia a hneď aj stihli vyhubiť tunajšieho trpasličieho slona. Docela dramatický štart. 3500 rokov dozadu už čulo obchodujú s Egyptom, a ostrovanmi z Egejského mora a zakrátko sa tu objavujú aj gréckí piráti, nasledovaní asýrčanmi, egypťanmi a peršanmi. Začiatkom prvého storočia príchádzajú rimania a Cyprus zažíva 600 rokov relatívneho pokoja a rozvoja. V roku 647 vpadli na ostrov Arabi a pustošia čo sa dá. Obyvateľstvo migruje do vnútrozemia. V 965 sa nadvlády nad ostrovom ujala Byzantská ríša. V 1191 pri ostrove stroskotala sestra a frajerka Richarda - Levie srdce a nasledovalo podrobenie ostrova Angličanmi. Na konci 15. storočia sa k vláde sobášom dostávajú Benátky. Horor pokračuje. V roku 1571 Cyprus preberá Osmanská ríša a na ostrov sa sťahuje 20 000 turkov. V 1914 si ostrov opäť privlastní Anglicko. V 1974 sa Cyprus rozdeľuje na severnú - tureckú časť a južnú - grécku. V 2003 sa otvárajú hranice medzi severom a juhom a po 19 rokoch sa rozdelené cyperské rodiny môžu opäť navštíviť. V roku 2004 vstupuje Cyprus do EU. Po ďaľších siedmych rokoch na Cyprus konečne prichádzme aj my.
P A P H O S
Mesto v juhozápadnej časti Cypru, pôvodne to boli dve mestá. Staré Paphos - dnes dedinka Kouklia so svätyňou Afrodity (tou je ostrov prešpikvaný na každom kroku) a nové - terajšie Nea Paphos. V grécko - rímskych dobách to bolo hlavným mestom ostrova. Z tej doby zostali pozastatky rímskeho miestodržiteľského paláca s jemnými mozaikami, ktoré su jeho dnešnou hlavnou atrakciou. Tak ako je uvedené v Skutkoch apoštolov, počas prvého storočia nášho letopočtu navštívil mesto aj apoštol Pavol z Tarsu.
Dnes je Kato Paphos (dolný Pafos) a Ktima (horný Pafos) moderné 40 000 mesto. Po príchode do Kato Paphos pravdepodobne utrpíte ďaľší kultúrný šok zo spletice nesúrodých budov, hotelov a stánkov, brakového tovaru a hroznej hudby. Jednoducho turistický chaos. A to aj napriek tomu, že západna časť ostrova bola pred nedávnom ešte považovaná za cyperský Divoký západ. 
Stredoveká pevnosť v prístave Katopaphos
Interiér pevnosti
Dovolenkové domy severne od mesta
Časť hotelového rezortu východne od prístavu v Kato Paphos
S A K R Á L N E S T A V B Y
Začiatok historie kostola Pangia Theoskepasti začína v 10. storočí, kedy bol ostrov súčasťou Byzantskej ríše. V tých časoch sa kresťanstvu darilo a na ostrove bolo postavených mnoho kláštorov a kostolov. Medzi nimi bol aj Theoskepasti, ktorý bol zasvätený panne Márii. Bol postavený na vyčnievajúcej skale iba pár metrov od mora a dominoval tak celému okoliu.
Dnešná podoba kostola Pangia Theoskepasti bola postavená na základoch byzantského kostola v roku 1923.
Interiér kostola
.
Mešita Moutallos nedaleko cestra starého mesta
.
Kostol Agios Georgios blízko mysu Drepano
H R O B K Y K R Á Ľ O V
Najstaršie pamiatky sú z obdobia rokov 300 p.n.l. až 300 n.l. - Hrobky kráľov, rozľahlý areál vzdialený dva kilometre severne od Kato Paphos a zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Výklenky v stenách slúžili na ukladanie pozostatkov zosnulých. Väčšinu pokladov z hrobiek dávno ukradli vykrádači hrobov. Na konci 19. storočia touto zručnosťou obzvlášť vynikal americký konzul v Larnake Luigi Palma de Cesnola. 
Hrobky kráľov - napriek svojmu názvu sa tu nepochovávali členovia kráľovských rodín ale stredná vrstva.
Celkovo je tu odkrytých sedem voľne prístupných hrobiek
Nedávno zreštaurovaná najkrajšia hrobka s átriom a dórskými stlpmi
A R C H E O L O G I C K Ý P A R K V P A F O S E
Okrem areálu Hrobiek kráľov je v tesnej blízkosti Kato Paphos aj archeologický park. Nachádzajú sa tu ruiny starovekého mesta Nea Paphos, ktoré bolo obohnaté masívnymi hradbami. V roku 58 bolo mesto prenechané Rimanom a od štvrtého storočia po devastujúcom zemetrasení začína Nea Paphos upadať. K najvýznamnejším pamiatkam patrí dom Dionýza s pafoskými mozaikami.
Kostol Agia Kyriaki Chrysopolitissa je postavený na základoch veľkej baziliky, ktorá bola zničená počas arabských nájazdoch v roku 653. Dodnes sa zachovali štyri stľpy. Na západnej strane baziliky je tzv pilier sv. Pavla, kde bol zviazaný a bičovaný 39 ranami rímskym guvernérom Seriusom Paulusom.
Agia Kyriaki Chrysopolitissa.
V parku sa nachádza aj hrob Erika Ejegoda, dánskeho kráľa, ktorý tu náhle zomrel v roku 1103 na svojej ceste do Svätej zeme.
P A L E A P A P H O S
Medzi dedinkami Mandria a Kouklia východným smerom od Pafosu sa nachádza ďaľšie archeologické nálezisko. V starovekom gréckom svete bolo Palea Paphos jedným z najvýznamnejších pútnich centier a to práve kvôli svätyni Afrodity, bohyni lásky a plodnosti. Historia tohoto kultového miesta siaha až do roku 1500 p.n.l. výstavbou chrámu, ktorý stál na pahorku s výhľadom na more. Aj napriek tomu, že uctievanie Afrodity prišlo z východu, rýchlo bolo spojené s Cyprom. Homér odkazoval na bohyňu ako "Cyprian" už v 8. storí p.n.l. V 6. storočí p.n.l. bola pomenovaná "Paphian". Nápisy v Palea Paphos ju nazývajú jednoducho Wanassa "pani".
areál The sanctuary of Aphrodite
Kostol Panagia Odigitria
Podľa starej povesti, kráľ Kinyras sa stal manželom bohyne Afrodity potom, čo sa zrodila z morskej peny v blízkosti pláže Petra tou Romiou. Pár mal krásnu dcéru menom Myrrha, ktorá bola premenená na fragment krovia jej žiarlivou matkou. Adonis, zrodený z tohoto dreva sa potom stal Afroditiným milencom. Svojrázne rodinné vzťahy.
Rituálna prostitúcia sa zdá, že bola významnou súčásťou kultu Afrodity v Palea Paphos. Legenda hovorí, že každé mladé dievča sa išlo raz za život milovať do svätyne s cudzincom. Muž si vybral dievča a hodil jej mince k nohám, na cene nezáležalo. Krásne panny si dokázali rýchlo plniť svoje povinnosti, zatiaľ čo ošklivkám a šeredám to trvalo roky.
Spomienka na tieto rituály ostáva dlho silnou v mysliach ľudí aj po zničení svätyne. V polovici 14. storočia, nemecký kňaz Ludolf zo Suchen popisoval dávne pohanské púte, pri ktorých počas jarných festivalov Afrodity a Adonisa sprievod ovenčených mužov a žien prechádzal po ceste z Nea Paphos k svätyni Afrodity v Palea Paphos, kde sa konali hry a súťaže hudby a poézie. Táto tradícia prežíva dodnes (okrem sexu) v modernom jarnom kvetinovom festivale Anthistria, ktorý je zvlášť populárny v Ktima Paphos.
Interier Panagia Odigitria
Budova múzea v The Sanctuary of Aphrodite
Symbol kultu Afrodity z gabra, bez figurálneho zobrazenia 
Fragmenty dórskych stlpov z južnej svätyne
Kult uctievania Afrodity nepretržite trval až do roku 391 po Kristovi, kedy rímsky cisár Theodosius zakázal všetký pohanské náboženstvá a svätyňa začala postupne upadať až do stavu ruiny, tak ako ju môžeme vidieť v súčastnosti.
P L Á Ž E
Väčšina, pravdepodobne drvivá väčšina, prichádzajúcich turistov na ostrov sú ležiaci pacienti. Podmienky na opekačku sú tu ideálne, aj keď nie všetky pláže, ktoré sme mali možnosť vidieť a navštíviť boli bezproblémovo prístupné. Čistá voda a dostupné hotelové bufety tvoria vysnívaný dovolenkový raj.
Pobrežie na západ od Paphosu
Záliv na myse Drepanos
.
Svadobný plážový stan
Čím ďalej od civilizácie, tým romantickejšie pláže
Maják nedaleko prístavu Kato Paphos
Maličká tmavá bodka na obzore je stroskotaná loď MV Demetrios II
Demetrios v plnej zašlej kráse
"autobusová" zastávka ?
Dovolenkový rezort pre domorodcov, bez obsluhy, ale zato so psami a slepicami
V N Ú T R O Z E M I E
Jednodňová etapa do vnútrozemia ku kláštoru sv. Neophytosa na úpätí hôr. Okrem prejazdu cez prímorské šeredné mestečká konečne trochu pôvodnej krajiny. Nikde nikto. Iba kozenky, sem tam na križovatke malá kaplnka.
.
Pustatina na rôzne spôsoby
a všade prítomné kozenky
kláštor sv. Neophytosa
P E T R A T O U R O M I O U
Na samý záver som si samozrejme nechal to najzaujímavešie, najkrajšie a najatraktívnejšie z celého ostrova. Ano, je to pláž na ktorej bola podľa legendy zrodená z morskej peny Afrodita. Bohyňa lásky. Jej samotné zrodenie ale nebolo nijak romantické.
Grécky básník Hésiodos uvádza, že Afrodita sa zrodila potom, čo boli bohovi neba Uranovi jeho vlastným synom Kronosom pomocou oceľovej kosy useknuté genitálie a vhodené do mora, ktoré následne oplodnili morskú penu a Afrodita bola na svete. Šup-šup, ako nič.
cenenou pamiatkou z pláže je kameň v tvare srdca, zaručujúci večnú lásku milovanej osoby
Legenda hovorí, koľkokrát oboplávate skaly pri pláži, o toľko rokov sa vám predľží život. Častokrát to končilo utopením.
.
.
Pánko si asi myslel, že sa z neho stane Afrodita. Nakoniec to prežil aj s fotoaparátom. To šme se pobavili.
Čo dodať na záver ? Dovolenka to bola skvelá ! Strava výborná s hrozbou smrteľného hriechu z obžerstva. Bicyklovanie okolo Paphosu väčšinou po chodníkoch pri pláži, čím ďalej od mesta, tým boli aj vedľajšie cesty prázdnejšie. Centru mesta je lepšie sa radšej na hony vzdialiť. Rovnako bolo vzrušujúce si trhať banány zo stromu, či ako by som tú rastlinu podobnú kukurice nazval. V mori som si ovlažil akurát tak ruky, predsa bol len začiatok apríla a voda bola studená.
Jediná nepríjemná vec bol samotný odlet z Paphosu. V Lýbii dostal Kadáfi kopačky a tak bol menší frmol na nebi a odlet sa neskutočne veľa krát odďaloval. My sme dostali kopačky na hotely a tak sme sa stali chvíľkovými bezdomovcami.
Ďakujem všetkým za prečítane ! Peter
Bicyklom po Europe 1 - LAGO DI GARDA
Bicyklom po Europe 2 - NÓRSKO
A kam sa pozrieme na budúce ? Určite neuškodí trochu šťavnatej zelenej trávy, krásne modrého neba, nekonečných kopcov, ticha, samoty a skromných ľudí. Nateraz aspoň malá fotopozvánka.
Pridaj komentár
