Precízne namiešaná zmes mytológie, obrazotvornosti, botaniky, matematiky, zmyslu pre detail, prirodzene chápanej techniky aesteticky interpretovanej vizuálnej kvality. Dobrodružstvo symbolického jazyka vmodernej dobe. Tú sú praformy umenia podľa Karla Blossfeldta.
Podľa jedných Blossfeldt prekonal impresionistickú rozvláčnu popisnosť piktorialistickej fotografie vecným zatriedením prírodných foriem s ďalekosiahlym vplyvom na budúcu koncepciu sveta. Podľa iných predstavuje prevratný spôsob videnia, ktorý je rovnako prekvapujúci ako očarujúci. Tento pohľad sa neupína na drobnokresbu detailu rastlinného motívu, ale otvára sa pred ním perspektíva architektonického prvku zhmotneného vkameni, skle a oceli. A pre ďalších zas gašpar noci alebo iné zjavenie.
Je pozoruhodné, ako málo vieme o fotografovi, ktorému je pripisovaný takmer zvestovateľský význam. Ale nie je to až tak prekvapujúce, keď si uvedomíme, že tento čudácky profesor bol pre svet „veľkej“ fotografie objavený až vo svojom kmeťovskom veku. Karl Blossfeldt sa narodil 13. júna 1865 vSchiele. Obklopený prírodou odmalička objavoval jej tajomstvá a v pokojnom prostredí hôr stredného Nemecka rozvíjal svoj kresliarsky talent. V Harzgerode absolvoval gymnázium, potom sa vyučil za vzorkára a modelára v umeleckej zlievárni v Maegdesprungu. V rokoch 1884-1886 poberal štipendium na berlínskej Kunstgewerbeschule (umeleckopriemyselná škola – vzdelávací ústav Kráľovského umeleckopriemyselného múzea).
Blossfeldtov výnimočný talent neunikol pozornosti profesora Moritza Meurera, ktorý v tom čase intenzívne skúmal nové spôsoby vzdelávania na umeleckých školách. Pod vplyvom architekta Gottfrieda Sempera a biológa Ernsta Haeckela orientoval výuku smerom k praxi a to najmä využitím prírodných motívov ako konštrukčných princípov vúžitkovom umení. Napodobňovanie biologických foriem zdôvodňoval tvrdením, že v prírode už našla ideálne predformulované dôležité stavebné formy napríklad architektúra. Potreba vytvoriť vhodnú metodickú príručku zodpovedajúcu týmto aktuálnym požiadavkám, priviedla Meurera a skupinu jeho študentov vroku 1890 do Talianska. Pri rozdeľovaní úloh medzi jednotlivých členov výpravy Blossfeldovi pripadla povinnosť zhotoviť fotodokumentáciu. Pod Meurerovým vedením Blossfeldt vytvoril vrokoch 1892-1897 sériu sadrových odliatkov a fotografií rastlín, ako súbor učebných pomôcok pre kurzy aplikovaných umení v Nemecku. Blossfeldtove odliatky a fotografie mali byť názornými modelmi pomáhajúcimi tieto primárne formy rozoznať. Systematická katalogizácia prírodných foriem prekonala tento prvotný zámer, a napokon viedla k rozsiahlej fotografickej zbierke morfologicky významných rastlinných motívov, smerujúcej ďaleko za samoúčelnú secesnú dekoratívnosť.
Blossfeldtove fotografie objavil berlínsky galerista Karl Nierendorf, horlivý propagátor umeleckých vízií Novej vecnosti a nadšený obdivovateľ európskych umeleckých avantgárd. Nevieme jednoznačne povedať, kde sa stýmito fotografiami stretol, najpravdepodobnejšou verziou sa však javí, že ich uvidel na niektorej zo školských výstav. Na jar v roku 1926 predstavil Blossfeldtove fotografie vo svojej galérii hneď vedľa afrických plastík. Podieľal sa tiež na príprave a publikovaní Blossfeldtovej knihy Praformy umenia (Urformen der Kunst). V nasledujúcom roku Moholy-Nagy prezentoval výber z týchto fotografií na výstave Film und Foto v Stuttgarte v susedstve mladšej generácie avantgardných fotografov. Aj vďaka tomu bola Blossfeldtova prezentácia vnímaná ako závan nového, antipiktorialistického prístupu k fotografii.
Blossfeldtove fotografie sa vyznačujú prísnou štruktúrou. Motív je vždy v centre, rastliny sú izolované od prostredia, pozadie je neutrálne, spravidla šedé, len výnimočne čierne. Svetlo je vždy prirodzené, rozptýlené, ale vďaka svojmu smerovaniu prepožičiava fotografovaným rastlinám živý dojem priestorovosti. Viac ako 6000 fotografií, ktoré Blossfeldt zhotovil počas štyridsiatich rokov, predstavuje obrovský technický herbár, chladný, čiernobiely, precízny, čistý a – nechceným spôsobom surrealistický. Výpovedná hodnota týchto fotografií spočíva v štandardizovanej forme inscenácie. Kompozícia vedie pohľad k detailu v ktorom sa následne odhaľujú elementy prírodných foriem prostredníctvom 3 – 45 násobného zväčšenia.
Nierendorf v úvode k Praformám umenia žoviálne a značne nadnesene prezentuje možnosti fotografie v oblasti preukázania hlbokých vzťahov medzi Prírodou a Umením. Význam takejto fotografie sa podľa Nierendorfa týmto nevyčerpáva – ona má byť nespochybniteľným dôkazom jednoty tvorivej vôle a prírodných procesov. Z menej zaujatého stanoviska môžeme povedať, že fotografia má potenciál priviesť diváka bližšie k prírode, umožňuje na vlastné oči zazrieť fantastické svety dovtedy zraku odopreté. Hoci Blossfeldtove fotografie sú významovo príbuzné skôr so stredovekými herbármi ako s populárnym opájaním sa technikou, Nierendorf má v jednom predsa len pravdu: Blossfeldt v stovkách neretušovaných ani nijako inak umelecky upravených fotografií rastlín, ukázal tesné spojenie medzi formami vytvorenými človekom a tvarmi vyvinutými prírodou. Vďaka tomu sú tieto fotografie vo svoje podstate prirodzene moderné.
Neskorší kritici a historici umenia pokračujú v spájaní Blossfeldta stradíciou straight photography, porovnávajúc jeho práce nielen s novou vecnosťou, ale aj sprácami Hilly a Bernda Becherovcov a konceptuálnych umelcov ako sú napr. Ed Rusch alebo Douglas Huebler. Pre samotného Blossfeldta bolo dôležité to, aby jeho sadrové odliatky, ilustrácie a fotografie boli chápané v kontexte v ktorom pôvodne vznikali – teda ako učebné pomôcky. Hoci bol Blossfeldt nesporne obdarovaný všestranným umeleckým talentom, väčšmi ako umelecký rozmer svojich diel do popredia kládol práve ich vzdelávací účel. A je to práve dôraz na edukatívny zámer fotografie čo odlišuje Blossfeldta od vyššie uvedených moderných fotografických prúdov.
Blossfeldt nám ponúka jasné, precízne zobrazené tvary, starostlivo naaranžovaný a utriedený materiál, čisté formy, reprezentatívnosť, dôkladnosť, pohľad zblízka, prehĺbenie pohľadu na realitu. Povýšil didaktický materiál na estetiku mikrokozmu rastlinných foriem. Zároveň nás upozorňuje, že inšpirácia prírodou zatiaľ nie je kľúčovým aspektom nášho ponímania techniky. Racionálny základ prirodzených konštrukčných princípov by mohol nájsť uplatnenie pri navrhovaní strojných súčiastok alebo stavebných prvkov. Riešenia zložitých problémov sú totiž často neskutočne prosté. Stačí len vedomá zmena pohľadu na ne. Dá sa ísť však aj ďalej a optimalizovať samotné technologické procesy. Alebo po súčasnej afektovanej fotografii si napraviť estetický dojem prehliadkou týchto starých obrázkov ako triezveho, emóciami nezaťaženého spôsobu zobrazovania objektov každodenného života. A možno sa nájdu aj takí, ktorí v týchto roztomilých ilustráciách nejestvujúcich druhov – ako čítame v jednej recenzii – budú hľadať a nachádzať zábavné paralely medzi stredovekými zbierkami kuriozít, prebujnelou ornamentalistikou jugendstilu a súčasnými grimoármi štandardných záležitostí, zabudnutých umení a zvetralých tradícií.
Po obrovskom úspechu Praforiem umenia (Urformen der Kunst, 1928) vyšla Blossfeldtovi na sklonku života ešte Divuplná záhrada prírody (Wundergarten der Natur, 1932). Trilógiu zavŕšil zväzok Zázrak vprírode (Wunder in der Natur, 1942).
Blossfeldtovo dielo možno vyznieva trochu monotónne, vo svojej dobe však priniesol inovatívny pohľad, ktorý významne prispel k rozšíreniu vnímavosti k prírodným tvarom a naznačil cestu k začleneniu organických štruktúr do základu technologického dizajnu.
Literatúra:
Ackerman, Diane. Natural History of the Senses. Random House: New York, 1990.
Adam, Hans Christian. Karl Blossfeldt – 1865-1932, Taschen: Köln, 1999.
Bataille, Georges: Les Langages des Fleurs. In: Documents, č. 3, jún 1929.
Blossfeldt, Karl: Natural Art Forms: 120 Classic Photographs. Dover Publications : Mineola, 1998.
Blossfeldt, Karl: The Complete Published Work. Taschen : Köln, 2008.
Haeckel, Ernst: Kunstformen der Natur. Marix : Wiesbaden 2004.
Koetzle, Hans-Michael: Photo Icons: The Story Behind the Pictures. Taschen: Köln, 2002.
Mellor, David: Germany: The New Photography 1927-33. Art Council of Great Britain : London, 1978.
Prusinkiewicz, Przemyslaw & Lindenmayer, Aristid: Algorithmic Beauty of Plants, Springer : New York, 1990.
Wilde, Ann & Wilde, Juergen: Karl Blossfeldt Working Collages. MIT Press : Cambridge, 2001.
Pridaj komentár
