Nočná obloha blízko slnovratu nepraje priaznivcom fotografovania „Mliečnej cesty“ prípadne DeepSky objektov , keďže na niektorých najmä severnejších miestach na Slovensku určitý čas nenastáva Astronomická noc (slnko je pod obzorom menej ako 18 stupňov) prípadne je veľmi krátka.
Sporadicky však ponúka iné možnosti realizácie, z ktorý niektoré sa počas iných ročných období nevyskytujú.
Noctilucent clouds
Jedným z nich sú “Strieborné oblaky” resp. Noctilucent clouds, ktoré v kombinácii s vhodne zvolenou scenériou umožňujú získať jedinečné zábery. Nevýhodou je však sporadický výskyt toho javu v našich končinách, ale býva predsa len častejší ako napr. polárna žiara. Ich sezóna práve začala a potrvá cca do polovice júla.
Výhodou je, že pre záznam takéhoto javu nie je potrebná špeciálna foto technika ako v prípade fotografovania Mliečnej cesty resp. DeepSky (nízky šum pri vyššom ISO, svetelné objektívy s nízkou komatickou chybou, paralaktická montáž prípadne hodinový pohon ...) a je možné použiť aj menej svetelné objektívy na pevnom statíve a prípadne aj novšie kompakty so svetelnejšími objektívmi a kvalitnejším výstupom s postačujúcim ISO 400 – 800. Veľmi nevadí ani svetelné znečistenie a rušivý svit Mesiaca, takže je možné fotografovať aj z väčších miest.
Nebudem popisovať, ako daný jav vzniká, čo ho spôsobuje ako dlho trvá. Vyčerpávajúce informácie ako aj podrobnejšie popisy sú na napr. na stránkach http://www.astro.cz/ :
http://www.astro.cz/clanky/ukazy/zacnete-vyhlizet-nocni-svitici-oblaka.html
http://www.astro.cz/clanky/ukazy/blizi-se-obdobi-pro-sledovani-nocnich-sviticich-oblaku.html
http://www.astro.cz/clanky/ukazy/dnes-rano-byla-videt-nesmirne-vyrazna-nocni-oblaka.html
Zopár galérii pre motiváciu môžeme nájsť aj na:
http://spaceweathergallery.com/nlc_gallery.html
http://spaceweather.com/nlcs/gallery2009_page7.htm
http://ukazy.astro.cz/prirustky.php
Prípadne je možné zaznamenať a vytvoriť aj zaujímavé Time-Lapse napríklad:
http://www.astro.cz/clanky/multimedia/video-svet-pod-stribritymi-mracny.html
V prípade, že Vás táto téma zaujala, odporúčam sa bezplatne zaregistrovať pre zaslanie notifikácie na http://ukazy.astro.cz/nlc-registrace.php . Je veľmi pravdepodobné, že počas vzniku tohto javu sú tieto „oblaky“ viditeľné z celého územia Českej resp. Slovenskej republiky resp. sledovať stránky na http://www.spaceweather.com .
Venuša, Jupiter, Mesiac
Ďalším úkazom, ktorý si môžete spestriť čakanie na NLC je blížiaca sa konjunkcia po Slnku a Mesiaci staticky najjasnejších objektov Venuše a Jupitera. Telesá sa budú postupne navzájom približovať a konjunkcia nastane 30.6. – 1.7.2015. Pekné zoskupenie doplní 19 – 20.6.2015 aj dorastajúci Mesiac. Aktuálne sú viditeľné vysoko nad západným obzorom po západe Slnka do cca polnoci. Aktuálnu mapu hviezdnej oblohy môžeme nájsť napríklad na http://www.heavens-above.com/ v sekcii Astronomy -> Sky Chart. Najprv je ale potrebné nastaviť zemepisnú polohu pozorovania. Prípadne existuje aj Android aplikácia s obdobným názvom Heavens Above https://play.google.com/store/apps/details?id=com.heavens_above.viewer.
Iridium Flares
Vyššie spomenutú aplikáciu využijeme aj napríklad pri pozorovaní zábleskov družíc Iridium. Tieto záblesky sú lokálneho charakteru (viditeľné z konkrétneho pozorovacieho miesta) a samotný záblesk trvá len cca 2 – 4 sekúnd. Niektoré záblesky dosahujú vizuálnu jasnosť až -8 magnitúd (bližší laický popis, čo je magnitúda je napr. na http://globeatnight.svetelneznecistenie.sk/magnituda/ ) a sú po Slnku a Mesiaci najjasnejšími objektmi, ktorých viditeľnosť a pozícia je dobre predvídateľná. Na http://www.heavens-above.com/ v sekcii Satelites -> Iridium Flares. Pre záber odporúčam záblesky jasnejšie ako -4 magnitúdy a pri fotení nastaviť čas cca 10 sec, čo najnižšiu clonu (okolo cca 2 – 3,5) a čo najvyššie ISO, čo nám dovolí jasnosť pozadia oblohy a šum fotoaparátu (postačuje cca do ISO 1600). Potom začať exponovať cca 5 sekúnd pred samotným úkazom, aby sme mali vrchol záblesku v "strede" expozície. Nevyhnutnosťou sú presné rádiom synchronizované hodiny. Je možné exponovať aj 2 – 3 zábery pred a po samotnom záblesku (vypnúť redukciu šumu pre dlhé expozície) a snímky je možné pospájať napr. v programe http://www.startrails.de/html/software.html . Aj vizuálne je to veľmi zaujímavý a atraktívny jav, keďže v prípade jasností viac ako cca -6 magnitúd, môže aj takýto nečakaný jasný bodový objekt na oblohe pri priamom pozorovaní do centra záblesku na chvíľu „oslniť“ zrak pozorovateľa adaptovaného na tmu.
Meteory
Jasnejšie ako Iridium Flares na nočnej oblohe môžu byť iba niektoré meteory, ktoré nazývame bolidy. Hlavná sezóna meteorických rojov (http://www.astro.cz/na-obloze/meteory-a-meteoricke-roje.html) práve začína a vrcholí najznámejším meteorickým rojom Perzeidy s maximom činnosti 12 – 13. Augusta. Tohtoročné nebude rušené svitom Mesiaca v splne. Pre pozorovanie slabších meteorov sa však bez tmavej oblohy mimo veľkých miest a svetelného znečistenia nezaobídeme. Keďže sa jedná o rýchle javy, pre záznam je vhodné použiť čo najširšie a najsvetelnejšie objektívy (menej ako 14mm) prípadne typu rybie oko a fotenie je vhodné spojiť napr. s vytváraním Time-Lapse videí. Ostáva len dúfať, že sa snáď nejaký jasnejší na nejakom snímku zachytil.
Prelety ISS
V tomto období okolo slnovratu vzniká aj zaujímavý jav, ktorý je asi najmenej “atraktívny”. Vhodnou polohou Slnka a natočením zemskej osi môžeme v prípade priaznivých podmienok vidieť prelet vesmírne stanice ISS 3 – 4 krát počas jedinej noci každých cca 80 – 90 minút. Informácie nájdeme napr. http://www.heavens-above.com/ v sekcii Satelites -> ISS. „Lepšie vybavení jedinci“ sa môžu pokúsiť vytvoriť „špionážne“ zábery ako napr. http://spaceweathergallery.com/indiv_upload.php?upload_id=113250 . Spôsob záznamu je obdobný ako u Iridium Flares, ale jasnosť si ISS udržiava cca 1 - 2 minúty.
Je to možno trochu iný, skôr dokumentačný žáner tvorby, ale ako vidíme, ale aj letná obloha má čo ponúknuť a môže priniesť zaujímavé „témy“ pre tvorbu s vhodnou scenériou, či úž mestského ako aj mimo mestského prostredia prípadne aj s miernou oblačnou oblohou a môže byť malou "ochutnávkou" fotografovania nočnej oblohy. Bonusom pri takejto tvorbe môže byť zaznamenanie viacerých javov v jednom zábere.
Na záver len dodám, že nevyhnutnou súčasťou je statív a je potrebné ostriť na „nekonečno“. Pri niektorých pevných objektívoch to nie je problém a býva to krajná poloha zaostrenia na nekonečno vyznačenej na tele objektívu. Pri iných je potreba zaostriť na nejaký jasný svetelný objekt (napr. už spomenutú Venušu alebo Jupiter) v Live-View móde zo zväčšením a prípadne to overiť kontrolnými snímkami.
Výhodou je tiež diaľková spúšť, intervalový časovať priamo vo fotoaparáte prípadne ovládanie fotoaparátu zo Smart aplikácie. Ale o tom už píšu iné články.
Nech Vás pri tvorbe sprevádza pekné počasie.