Neviem či sa vám to už niekedy stalo. Vojdete na nejaké miesto a zrazu máte pocit že ho poznáte od nepamäti. Po vstupe do Chrámu Božej múdrosti v Istanbule sa mi v jednom okamihu premietli všetky storočia a udalosti, ktoré táto neobyčajná stavba zažila.
Na mieste Istanbulu stávala pôvodne grécka osada Byzantion, založená v 7. stor. pred Kr. Rímsky cisár Konštantín Veľký v roku 330 slávnostne otvoril prebudované mesto a premenoval ho na Konštantínopol, ktorý sa popri Ríme stal druhým hlavným mestom Rímskej ríše. Slovania odpočiatku používali svoje pomenovanie - Carihrad (teda Cárovo mesto). Až v roku 1930 dostáva mesto oficiálne súčasné pomenovanie Istanbul, hoci sa neoficiálne používalo už predtým.
Rovnako tak, s pohnutou históriou mesta, menilo sa aj vchráme uctievané náboženstvo a jeho názov: starogrécke pomenovanie Agia Sophia (Ἁγία Σοφία - Svätá Múdrosť) bolo nahradené tureckým Ayasofya a dnes sa skomolilo do názvu Hagia Sophia. Keďže sa mi moc nepáči, budem používať pekný slovenský preklad Chrám Božej múdrosti.
Poďme sa na históriu Chrámu Božej múdrosti aspoň zbežne pozrieť:
Chrám bol postavený na podnet byzantského cisára Justiniána a vysvätený vroku 537 na mieste, kde stál predtým menší chrám rovnakého mena zroku 360, ktorý dal postaviť cisár Konštantín II. Architektmi stavby boli významní grécki architekti Isidor z Milétu a Anthemios z Trallu. Vtomto čase to bol najväčší kresťanský chrám na svete. Konštrukcia kopuly predstavovala veľký statický experiment.
Veľkolepá kopula sa vznáša vo svetle ako zrkadlo nebies. Svetlo prenikajúce otvormi do útrob stavby vyvoláva pocity beztiaže. Tento efekt dosiahli architekti tým, že hlavnú kopulu podopreli ďalšími pologuľami a štyrmi trojuholníkovými podperami, ktoré prenášajú váhu kopule na mocné piliere ukotvené vpostranných lodiach. Táto konštrukcia bola doplnená potom, ako sa v roku 558 pôvodná kopula zrútila počas zemetrasenia.
Kopula Chrámu Svätej múdrosti bola najväčšou kopulou na svete až do stavby chrámu sv. Petra v Ríme v roku 1590. Chrám bol v kresťanskom období sídelným chrámom konštantínopolského patriarchu.
Byzantská ríša však postupne strácala svoj vplyv. Zanikla roku 1453 po masívnom útoku Turkov, ktorí za vlády sultána Mehmeda II. mesto získali. Chrám prebudovali na mešitu a kresťanské mozaiky zakryli. Pribudli veľké drevené štíty na galérii, na ktorých sú zlatým písmom vpísané najsvätejšie mená islamu. Chrám Božej múdrosti sa stal hlavnou istanbulskou mešitou a podľa jej vzoru sa začali stavať ďalšie mešity, najprv v meste (napríklad Modrá mešita v susedstve), neskôr v celej Osmanskej ríši.
Roku 1934 Mustafa Kemal Atatürk, vtedajší prezident Tureckej republiky, nariadil sekularizáciu mešity a jej prebudovanie na múzeum. Vo vnútri chrámu boli opäť odkryté staré kresťanské mozaiky z 5. až 10. storočia.
V roku 1993 inšpekcia UNESCO konštatovala, že budova chátra. Odvtedy sa začali rozsiahle rekonštrukcie. História jedného chrámu však týmto nekončí. Súčasný turecký prezident údajne zvažuje opätovnú premenu múzea na mešitu...
Zdroj: Marco Polo - Istanbul a Wikipédia.