Ako už u mňa býva zvykom, rád navštevujem a hrabem sa v kdejakých fotobazároch, pivniciach a nerobí mi problém navštíviť aj burzu starožitností. Navštívil som jeden takýto podnik, kde toho vo vitrínach bolo kvantum: od Zenitov, Flexaretov, cez AF zrkadlovky asi všetkých výrobcov až po veľkoformátové Magnoly. Môj zrak sa zastavil na mieste, kde sa velebil Nikon F90X spolu s gripom a ešte aj originálnym koženým popruhom. Moje oči zajasali a povedal som predavačovi, či by bol náhodou taký ochotný a vybral ho z vitrínky. S ochotou prikývol a ja som sa usmieval popod fúz ešte viac. Robustný, dobre držiaci sa prístroj. To som presne hľadal ! Chcel som ho a nebolo nad čím váhať. Moje jasanie dosiahlo vrcholu, keď som zbadal cenu. Stál 900 českých korún spolu s príslušenstvom. Len tak pre zaujímavosť, ešte pri dopredávaní posledných kusov v roku 2001 si pýtali obchody minimálne 35000 korún len za samotné telo. Takýto plný hormónov šťastia som už dávno nebol.
Nikon F90 (N90) sa objavil na trhu začiatkom 90. rokov a nahradil model F801s, ktorý na trhu síce dlho nebol, no modernizácia bola nevyhnutná, ak sa Nikon chcel udržať na scéne poloprofesionálych modelov. Hlavné rozdiely medzi týmito modelmi sú vtom, že F801s používal lineárny ostriaci bod a nebola možnosť pripojenia vertikálneho gripu so spúšťou. To boli hlavné muchy, ktoré musel Nikon odstrániť, aby udržal krok.
V polovici 90. rokov sa na trhu objavil model F90X, ktorý bol vylepšená verzia pôvodnej F90-ky. Rozdiely oproti staršiemu súrodencovi nie sú v dizajne, ale všetko sa odohralo „vo vnútri“. Hlavný rozdiel bol vyhotovení tela, ktoré inžinieri v Nikone pretesnili voči vplyvom vode a prachu. Ďalej to je možnosť korigovať expozičné hodnoty po 1/3EV, korigovať expozíciu vrežime Ps, rýchlejší a citlivejší AF modul. Tieto zmeny potlačili F90X bližšie k profesionálne sfére a rada prístrojov našla majiteľa v profesionálnom fotografovi alebo v redakcii.
Telo je vyhotovené z kvalitného plastu, ktorý je osadený na kovovom základe. Model F90X je navyše utesnený. Samotný foťák je riadny medveď. S gripom, baterkami, filmom a objektívom 24-120 vyšla jeho hmotnosť bezmála na 1,8kg, no ergonómia je viac než dobrá. Aj bez použitia gripu má človek miesto pre všetky prsty a s gripom je to len lepšie. Na vrchnej strane sa nachádza malý stavový displej. Na pomery dneška je naozaj malý, ale svoju prácu odvedie dobre. Na ľavo od hľadáčika sa nachádza tlačidlo, ktorým sa dá aktivovať jeho podsvietenie, ktoré má výraznú modrú farbu. Milý detail, ktorým opatrili konštruktéri tento model je vstavaná clona hľadáčiku, ktorej budete ďakovať pri nočnom fotení.
Autofokus má (len) jeden ostriaci bod. Tento bod je krížový a je možné ho používať v dvoch režimoch: v normálnom a širokoúhlom. Čo mňa dosť prekvapilo, tak je jeho použiteľnosť aj v menej osvetlenom prostredí, kde sa vzhľadom na jeho vek chytá rýchlo a spoľahlivo aj bez použitia AF lampy na blesku. Režimy zaostrovania sú tri: manual, single a continual. Ako býva zvykom na Nikonoch, režimy ostrenia sa volia sa páčkou na boku dolu pri objektíve. Telo dokáže spolupracovať aj s novšími AF-S objektívmi, no ich použitie je trocha limitované. Keďže nie sú opatrené clonovým krúžkom, nie je možné v A a M režime voliť clonu (clona je automaticky nastavená na najvyššie číslo). V režimoch P a S clonu k expozičnému času priradí sám fotoaparát. Pri manuálnom ostrení pomáha veľký jasný hľadáčik, ktorý má 92% pokrytie a je opatrený presvetlovacím okienkom na vrchnej strane hranola. Elektronický diaľkomer a šípky ukazujúce na ktorú stranu treba točiť objektívom, ako tomu je pri súčasnej vyššej rade fotoaparátov Nikon. Kontinuálne ostrenie zodpovedá dobe. Ostrí rýchlo, ale nie vždy sa chytí dobre na prvýkrát a niekedy zo dvakrát bezdôvodne preostrí. F90X nemá pomocnú lampu ostrenia aani vstavaný blesk, tak možnosť prisvetliť si apomôcť autofokusu je len spoužitím IR lampy blesku. Ja osobne používam prvý TTL blesk od Nikonu SB-20 afunguje to bezproblémovo.
Meranie svetla je možné používať v troch režimoch: 3D Matrix, ktoré pozostáva z ôsmych segmetov a expozíciu vyhodnocuje z troch veličín (celkový jas, kontrast a vzdialenosť od fotoaparátu). Meranie so zvýhodneným stredom meria 75% svetla zo strednej časti hľadáčika. Bodové meranie vyhodnocuje expozíciu zo stredového krúžku vhľadáčiku, ktorý má priemer cca 3 mm. Na presnosť merania je spoľahnutie, bez obáv sa dá použiť na fotenie diapozitívnych materiálov.
Nikon F90 je benevolentný k starším manuálnym objektívom. Až na pár tmavých výnimiek sa dá vrežime A a M pracovať so staršími manuálnymi Nikkormi, je možné použitie medzikrúžkov a makromechu aj bez elektronických kontaktov a prenosu údajov. Ak telo zistí, že je použitý objektív bez CPU, meranie expozície sa prepne do režimu so zvýhodneným stredom a v hľadáčiku sa objavia pomocné šípky. Matrixové meranie s objektívmi bez CPU nie je možné, ale to je celkom pochopiteľné.
Napájanie zabezpečujú 4 kusy obyčajných AA batérií (chvalabohu!). Sám používam ENELOOP-ky asom spokojný. F90X nie je nejaký veľký žrút, skôr archaický SB-20 si vie pekne potiahnuť. Výrobca udáva životnosť cca 40 rolí 36 obrázkového filmu, mne sa to zatiaľ túto métu dosiahnuť nepodarilo.
Posuv filmu je motorový a je na výber z troch možností posuvu: po jednej snímke, low (2 sn/s) a high (4,3 sn/s). 4,3 snímky bolo vo svojej dobe super, ale v súčasnosti to už je zbytočnosť a skôr je to údaj len pre dobrý pocit. Pri spätnom prevíjaní prístroj vtiahne do kazety celý film, čo je pre mňa mínus, keďže sa venujem aj domácemu procesu vyvolávania filmov a vždy musím rozoberať kazetku s filmom, čo pri troche neopatrnosti vedie k poškriabaniu filmu.
Závierka je kovová lamelová, zvláda 1/8000-30s+B. Najkratší synchronizačný čas sbleskom je 1/250. Závierka samozrejme podporuje synchronizáciu s dlhými časmi, synchronizáciu na druhú lamelu a so systémovými bleskami aj stroboskop na redukciu červených očí. Chod závierky, zrkadla a aj posun filmu je tlmený a odhlučnený dobre, nárazy a vibrácie sa stratia v robustnom tele. Zvuk klapnutia závierky a zrkadla je príjemný kovový a človek má pocit, že má v rukách poctivý prístroj.
Príslušenstvo k F90X je viac než bohaté. Základ tvorí batterygrip MB-10 so spúšťou a jej zámkom proti náhodnej expozícii. Grip je vyhotovený ako celé telo z kvalitného plastu a výraznou mierou prispieva k egronómii držania a celkovému komfortu práce s fotoaparátom. Výmenné matnice sú dva druhy: obyčajná a smriežkou. Tá s mriežkou sa hodí predovšetkým na fotenie architektúry, k ich výmene netreba servisný zásah. Ďalším doplnkovým príslušenstvom boli dátove steny. Prvá, jednoduchšia niesla názov MF-25, ktorá dokázala tlačiť údaje do snímkov. Vyspelejšia sestra sa volá MF-26 a dokáže toho omnoho viac ako MF-25, ktorá sa obmedzila len na tlač údajov. MF-26 dokáže mimo iné zlúčiť funkciu tlačítiek AE-L a AF-L dokopy, nastaviť časovač expozície až na 99 hodín, 59 minút a59 sekúnd, nastavenie fotopasce, multiexpozícia, BKT atd. . S týmito stenami nemám žiadne praktické skúsenosti, jednak až na nastavenie expozície dlhšej ako 30 sekúnd by som ich nevyužil a jednak sú veľmi ťažko dostupné a ich cena dokáže násobne prevýšiť cenu samotného tela. Fotoaparát je opatrený 10-pinovou zásuvkou a existujú knemu dva druhy káblových spúšti. Prvá, MC-30, má len zámok aretácie spúšte adruhá, MC-20, ponúka mimo iné aj časovač, čím by sa dalo povedať, že čiastočne nahrádza niektoré funkcie dátovej steny MF-26. Tak isto ako aj pri stenách, tieto spúšte sú ťažko dostupné acenovo sú tiež trocha vyššie ( okolo 20-30 eur vbazárovom predaji).
A čo na záver? Asi len konštatovanie, že F90X má aj vdnešnej dobe čo ponúknuť. Robustné, utesnené telo, dobrú ergonómiu a spoľahlivý chod. F90X je trvalka, ktorá určite nesklame. V spojení s kvalitným objektívom a dobrým filmom tvorí F90-ka viac než solídny základ k fotografovaniu na film. V bazároch ich je relatívne dostatok a je si z čoho vybrať. Ceny sa pohybujú v rozmedzí od 30 do cca 80 eur za telo, prípadne aj grip. Tento model sa vyrábal od počiatku 90. rokov a na výrobných linkách prežil aj nástup nového milénia, kedy sa už na pultoch objavili prvé D1-ky a D100-ky.